Prepracovaný systém prisťahovalectva môže do budúcnosti dokonca odvrátiť hrozby súvisiace so starnutím obyvateľstva, pre ktoré sa vytvára silný druhý pilier či sa zvyšuje vek odchodu do penzie.
Podľa sociológa majú Slováci napriek tomu voči cudzincom mnohé predsudky, aj keď aj medzi nimi sú rôzni ľudia, podobne ako v prípade domáceho obyvateľstva. "Pre mnohých nestačí len to, že cudzinec pracuje, ale ľudia ho musia spoznať a až potom zmenia názor,“ uviedol sociológ Michal Vašečka. Ten sa počas svojho výskumu stretol s tým, že obyvatelia Zvolena mali neoprávnene ťažké srdce na macedónskeho zmrzlinára.
"Na moje prekvapenie bola dôvodom práve veľmi dobrá zmrzlina, ktorú kupovali ľudia zo širokého okolia a Macedóncov úspech spôsobil krach dvoch miestnych cukrární,“ uviedol Vašečka. V tomto prípade ľudia macedónskeho zmrzlinára osobne nepoznali, a tak ho nemali radi, aj keď k nemu chodili kupovať zmrzlinu.
Slovensko si nových zamestnancov môže vybrať z kultúrne blízkeho Srbska, kde dodnes žije jedna z najväčších komunít Slovákov. „U nás som niekedy vo fabrike pracoval aj celý týždeň vrátane sobôt a nedieľ. No a výsledná mzda takmer nikdy neprekročila 200 eur. U vás na Slovensku mám štyrikrát väčší plat, a zďaleka sa nenarobím tak veľa ako doma,“ povedal pre Pravdu Nino Durišic. Ten spolu s ďalšími chlapmi už tri roky pracuje na Slovensku, aktuálne u jedného z bratislavských dodávateľov automobilky Volkswagen.
Predsudky k cudzincom
Aktuálne je na Slovensku voľných viac ako 85-tisíc pracovných miest. Ich obsadenie cudzincami môže pozdvihnúť domácu ekonomiku a štátu priniesť viac peňazí z daní a odvodov.
"Ľudia na Slovensku sú stále presvedčení, že sme chudobná krajina a cudzinci im zoberú pracovné miesta,“ povedal Vašečka. Pritom viac zamestnaných ľudí minie viac peňazí na slovenské služby, a teda pomôže vytvoriť nové pracovné miesta. "Nestane sa tak jedine vtedy, ak by na Slovensko prišli ľudia, ktorí chcú žiť z podpory a neplánujú pracovať,“ dodal Vašečka. No nízke slovenské dávky sú dostatočnou obranou pred špekulantmi aj ekonomickými migrantmi. Človek bez práce má teraz nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,6 eura a Slováci z týchto peňazí vyžijú jedine vďaka práci načierno a podpore rodiny.
Najväčší odpor majú niektorí Slováci k prisťahovalcom z Afriky a k moslimom. Dôvodom obáv je odlišná kultúra a v mnohých prípadoch aj skrytý rasizmus. Z daných krajín k nám však cudzinci v súčasnosti takmer neprúdia.
Daň zo mzdy cudzincov ostáva v štátnej kase. „Daň z príjmu zo závislej činnosti sa vo všeobecnosti platí v štáte, v ktorom sa táto činnosť vykonáva. To znamená, že občania cudzích štátov zamestnaní v Slovenskej republike podliehajú dani v Slovenskej republike,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Pracujúci cudzinci tiež prispievajú odvodmi do zdravotného systému. „Ak by sme nevládali pracovať, určite nás nikto nezamestná. Ani si nepamätám, že by niekto z kolegov ochorel, a ja keď som bola prechladnutá, tak som radšej ostala doma v Srbsku,“ uviedla Nella Stevanovič. Štyridsaťročná žena v hlavnom meste Slovenska tiež pracuje u jedného zo subdodávateľov automobiliek. „Keďže väčšina z nás na Slovensku nemá rodinu, hneď ako je to možné, cestujeme domov do Srbska. Ja som tu kvôli tomu, aby som dokázala synovi zaplatiť štúdium na vysokej škole,“ dodala Stevanovič.
Penzia do Srbska
Srbi zo zaplatených odvodov v budúcnosti najviac využijú dôchodkové odvody. "So štátmi Ukrajina a Srbsko má Slovenská republika podpísanú bilaterálnu zmluvu o sociálnom zabezpečení,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Napríklad Srb, ktorý na Slovensku odpracoval päť rokov a priemerne zarábal 800 eur v hrubom, dostane po odchode do penzie slovenský dôchodok vo výške 56,60 eura za mesiac.
Podobne bude Slovensko alikvotnú časť dôchodku vyplácať aj všetkým pracovníkom z krajín Európskej únie a profitovať z toho budú hlavne obyvatelia Rumunska a Bulharska. Nie všetci cudzinci však dostanú od Slovenska v budúcnosti dôchodok. „Napríklad pracujúci cudzinec z Vietnamu nebude mať nárok na starobný dôchodok zo Slovenska žiadny, keďže Slovensko nemá s Vietnamom podpísanú zmluvu o sociálnom zabezpečení,“ priblížil Stuška.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Desaťtisíce Slovákov nepracujú
Na Slovensku pracuje 13 743 Srbov, 9 685 Rumunov, 7 233 Ukrajincov a 797 Vietnamcov. Za rastúcim počtom pracujúcich cudzincov je klesajúca nezamestnanosť a nedostatok ľudí je hlavne v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti v mesiaci jún dosiahla hodnotu 5,43 percenta a z úradov práce môže do zamestnania stále nastúpiť takmer 150-tisíc Slovákov. Firmy však tvrdia, že ide o ľudí v regiónoch, kde nemajú prevádzky alebo o ľudí, ktorí nemajú záujem pracovať. V tejto súvislosti štát zvažuje sprísnenie vyplácania štátnych dávok.
Zamestnávanie cudzincov spôsobuje aj samotným firmám viaceré komplikácie. Mnohí zamestnanci totiž považujú Slovensko len za prestupnú krajinu a po získaní pracovných skúseností sa snažia zamestnať v Rakúsku a Nemecku. V týchto krajinách totiž za tú istú prácu dostanú až trikrát vyšší plat ako na Slovensku. „Aktuálne máme skúsenosti iba so zamestnancami z Bulharska. V porovnaní so Slovákmi sú žiaľ títo zamestnanci menej stabilní. Často považujú zamestnanie na Slovensku za krátkodobé,“ povedal Dušan Dvořák, hovorca Kia Motors Slovakia. V žilinskej automobilke pracujú Bulhari výlučne na oddelení montáže ako operátori výroby. V závode tiež na vysokých manažérskych pozíciách pracujú obyvatelia Kórey.
Cudzinci boli v Trnave za štrajk
V trnavskej automobilke PSA Peugeot Citroën Slovakia sa za výrobnými pásmi vystriedali už obyvatelia Srbska, Bulharska či Maďarska. Niektorí Slováci mali k nim najskôr výhrady a sťažnosti boli napríklad na neporiadok v sprchách. Obavy tiež vládli z toho, či cudzinci nespôsobia nižší rast platov vo fabrike, keďže sú ochotní pracovať aj za nižšie mzdy ako Slováci.
„Nakoniec sme ostali prekvapení, lebo keď sme pripravovali štrajk za razantnejší rast miezd, tak väčšinou s ním súhlasili práve cudzinci. Z obavy o svoju budúcnosť nakoniec práve Slováci ustúpili vedeniu podniku a nepodporili ostré prerušenie výroby,“ uviedol šéf odborov v PSA Peugeot Citroën Slovakia Milan Minarech. Výsledkom je, že od 1. júla 2018 sa všetkým zamestnancom zvýšili mzdy o 50 eur. Zároveň v augustovej výplate budú mať ľudia vyplatený jednorazový doplatok vo výške 250 eur. Tieto peniaze zabezpečia, že zamestnanci nakoniec zarobia toľko peňazí, ako keby vyššie mzdy brali už od 1. februára 2018.
Automobilky pri zamestnávaní cudzincov majú vo výrobe aj problémy s prekonaním rečovej bariéry. Od lídrov tímov sa preto vyžaduje, aby spolu so slovenčinou ovládali aj reč pracujúcich cudzincov a mnoho Srbov z tohto dôvodu chodí na hodiny slovenského jazyka.
Len automobilky budú potrebovať ďalších 15-tisíc ľudí
Z dôvodu rozbehu výroby nových modelov zamestnancov prijíma bratislavská fabrika Volkswagen Slovakia. Navyše už túto jeseň sa má rozbehnúť výroba nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover. Celkovo má do roku 2021 vzniknúť v automobilovom priemysle až 15-tisíc nových pracovných miest.
Problémy podnikom spôsobuje aj podpis nových kontraktov spojený s rýchlym nárastom výroby v pomerne krátkom čase. „Pre firmy je to problematické najmä vtedy, ak potrebujú zohnať v krátkom čase stovky nových ľudí. Toto presne vidíme vo výrobe, tieto pozície totiž neevidujeme naspodku rebríčka záujmu Slovákov, ale problém nastáva vtedy, ak firma naozaj očakáva, že zoženie pomerne veľký počet nových ľudí v krátkom čase,“ povedala hovorkyňa pracovného portálu Profesia Nikola Richterová.
Ďalším dlhodobým problémom je nedostatok odborníkov. „Či už je to IT, alebo aj iné odvetvia ako finančníctvo, ale aj marketing, technické pozície všeobecne, pri súčasnej nízkej nezamestnanosti je zháňanie takýchto ľudí veľmi náročné. Zahraničné firmy preto často siahajú po možnosti vnútropodnikového presunu,“ dodala Richterová. V rámci nadnárodných koncernov je totiž štart kariéry práve na Slovensku zaujímavý aj pre Talianov, Portugalcov, Nemcov, Španielov či Kórejčanov. Menšia časť cudzincov pracuje aj na vysokokvalifikovaných pozíciách počítačových programátorov, analytikov či inžinierov.