Lode prepravujú 335 000 ton uhlia. Ide o jediný potvrdený prípad tranzitu medzi USA a Čínou, ktorý by mal doraziť ešte pred zavedením nových ciel.
Čínske ministerstvo obchodu totiž v stredu uverejnilo zoznam amerických produktov v hodnote 16 miliárd USD, na ktoré zavádza clá vo výške 25 %, vrátane uhlia. Peking tak zareagoval na nové americké clá na čínske produkty.
Nové sankcie na oboch stranách Tichého oceánu vstúpia do platnosti 23. augusta.
Dovoz uhlia do Číny pritom stúpa, zatiaľ čo domáca produkcia klesá. Okrem toho vysoké letné teploty viedli k nárastu dopytu po energiách. Najnovšie čínske údaje v stredu ukázali, že import uhlia bol v júli najvyšší za viac ako štyri roky.
Ale nové clá by mohli zredukovať dovoz zo Spojených štátov, ktoré v roku 2017 zvýšili dodávky uhlia do ázijskej krajiny. Aj vďaka tomu zaznamenal vlani americký ťažobný sektor oživenie po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do úradu.
Spojené štáty dodali vlani 3,2 milióna ton uhlia Číne, čo je strmý nárast v porovnaní s menej ako 700 tonami v roku 2016. Stali sa tak 7. najväčším dodávateľom uhlia do Číny, aj keď stále výrazne zaostávajú za Austráliou s jej takmer 80 miliónmi ton.
Preprava uhlia z USA do Číny však trvá šesť týždňov, oveľa dlhšie ako z Indonézie a Austrálie, a je drahšia. Navyše uhlie z USA je menej kvalitné ako austrálske.
To znamená, že nahradenie amerických dodávok uhlím z iných krajín nemusí byť pre Čínu také ťažké, domnievajú sa analytici.