To je dostatočne skoro, aby ich zavedenie mohol Trump zúročiť v predvolebnej kampani, no zároveň dostatočne neskoro na prejavenie negatívnych dosahov na krajinu, dodáva Hufbauer. Tie sa podľa neho prejavia najskôr v januári budúceho roka. Teda až po tom, čo budú známe výsledky volieb. Prípadné víťazstvo republikánov by bolo vodou na mlyn súčasnej Trumpovej politike.
Naopak, prípadná prehra s demokratmi by pravdepodobne zastavila americké plány na rozpútanie tvrdej obchodnej vojny s Pekingom. Na americké clá vo výške 250 miliárd dolárov totiž Čína nedokáže odpovedať rovnako vysokými proticlami. Vlani totiž doviezla z USA tovary v hodnote „iba“ 130 miliárd dolárov.
Naopak, Američania majú priestor aj na ďalšie zvyšovanie. Ich ročný dovoz z Číny predstavuje sumu 540 miliárd dolárov. Najnovšie clá majú začať platiť už 23. augusta 2018. Nové obchodné bariéry zasiahnu tovar v hodnote 16 miliárd dolárov. USA pritom už 16. júna uvalili clá v objeme 34 miliárd dolárov.
Trumpovi voliči clá podporujú, keďže práve vďaka nim sa môže časť výroby vrátiť naspäť do USA. Prezident firmy k návratu láka aj výrazným znížením dane z príjmu na 21 percent. Po skombinovaní existujúcich daňových úľav podniky tiež môžu platiť nulovú daň z príjmu. Ešte v roku 2017 museli americké firmy platiť až 35-percentnú daň z príjmu.
Vyostrenie obchodnej vojny môže problémy narobiť hlavne americkým farmárom. Čína totiž vo veľkom nakupuje americkú sóju aj bravčové mäso. Nahradiť vzniknutý výpadok sa zaviazal Brusel – výmenou za neuvalenie ciel na domáce automobily.
„Clá sú, zjednodušene, daň na dovezený tovar. Zvyšujú ceny dovezeného tovaru, a tým relatívne zlacňujú tovar vyrobený v domácej krajine, po ktorom je následne vyšší dopyt,“ vysvetlil ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lőrincz. Domáci výrobcovia majú z ciel úžitok v podobe vyššieho predaja a štátna pokladnica zas získa viac peňazí z daní a odvodov. Lenže drahšia domáca výroba vedie aj k vyšším cenám a zákazníci nakoniec o drahší domáci tovar nemusia mať až taký záujem, ako mali v minulosti o lacnejší dovoz.
Napríklad lacná čínska oceľ je jedným z dôvodov nižších cien v USA vyrobených automobilov. Väčšina ekonómov sa preto zhoduje v tom, že obchod bez ciel prinesie väčší ekonomický rozvoj, ako ich zavedenie.
Na druhej strane v časoch nasadzovania robotov nie je už lacná pracovná sila až takým dôležitým kritériom. USA navyše pomocou ciel chcú dosiahnuť to, aby sa Čína riadila rovnakými pravidlami ako ostatní členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V najväčšej ekonomike Ázie aj dnes vládne komunistická strana a v praxi je veľmi ťažké rozoznať súkromné firmy od štátnych.
„Americká strana tvrdí, že firmy s majoritným vlastníckym podielom štátu by mali byť automaticky vnímané ako štátne. To by znamenalo, že sa na ich produkty bude automaticky vzťahovať možnosť uvalenia ciel,“ uviedol Boris Fojtík, analytik Tatra banky. Lenže sudcovský orgán WTO rozhodol spor v neprospech USA.
Západným firmám tiež dlhé desaťročia prekáža, že vstúpiť na čínsky trh môžu len v prípade vytvorenia spoločného podniku s Číňanmi. „Zároveň je nepísanou podmienkou aj technologický transfer, po ktorom však čínsky partner častokrát ukončí spoluprácu a zahraničná firma sa tomu len bezmocne prizerá,“ dodal Fojtík. Číňania si jednoducho skopírujú získané západné technológie aj procesy výroby a potom si postavia vlastný závod, o ktorého zisky sa už nemusia deliť so západnými investormi.
Colná vojna sa začala v apríli tohto roku, keď začali platiť 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné na všetok hliník. Z týchto ciel mali dvojmesačnú výnimku Európska únia, Kanada a Mexiko, ktoré o ňu prišli začiatkom júna. Všetky tieto krajiny následne prijali odvetné opatrenia a k upokojeniu situácie prišlo po tom, čo sa americký prezident Donald Trump rozhodol zamerať hlavne na Čínu.