O prelomení bankového tajomstva budú poslanci rokovať už túto jeseň v rámci novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. „Nový návrh má potenciál zlepšiť daňovú spravodlivosť bezúhonných podnikateľov plniacich si svoje povinnosti voči štátu. Fyzických osôb sa pripravované zmeny nedotknú,“ povedala Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií.
Nová kompetencia v prípade spojenia s počítačovým systémom daniarov automaticky upozorní na nezrovnalosti medzi príjmami uvedenými v daňovom priznaní a peniazmi prichádzajúcimi na bankový účet. Daniari tiež môžu overiť, či podnikateľ naozaj zaplatil za všetky v daňovom priznaní uvedené výdavky, alebo ide len o fiktívne náklady uvedené v snahe zaplatiť čo najnižšie dane. Nepoctiví podnikatelia môžu v prípade rozbehnutia nového systému čeliť daňovým kontrolám.
„Primárnym cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom. Samozrejmosťou je režimové pracovisko, kde práca s citlivými údajmi prebieha v anonymizovanej forme na výpočtovej technike v offline prostredí. Prístup k týmto údajom bude mať úzko vymedzený okruh osôb,“ dodala Gogová.
Zaplatenie všetkých v daňovom priznaní uvedených nákladov nevedela preukázať napríklad firma financujúca prezidentskú kampaň Andreja Kisku. Chyby odhalila až prebiehajúca daňová kontrola a práve prelomenie bankového tajomstva môže daniarov na prípadné nedostatky upozorniť už skôr. Štát totiž dnes nedokáže skontrolovať všetkých podnikateľov a prípadné upozornenie na nezrovnalosti na bankových účtoch môže kontroly nasmerovať len do firiem daňových podvodníkov. Aj nový systém kontroly sa bude dať obísť, a to založením účtu v zahraničí alebo braním peňazí na ruku.
Firmy sú proti
Pre hrozbu zneužitia citlivých údajov firmy kritizujú snahu o prelomenie bankového tajomstva. Napríklad pri živnostníkoch budú štátni úradníci v prípade platenia kartou vedieť, aké lieky si v priebehu mesiaca nakúpil. „Úradníci budú mať prístup k informáciám nielen o obchodných spoločnostiach, ale aj o politických stranách, cirkvách a náboženských spoločnostiach, samospráve, občianskych združeniach či o odborových organizáciách. Sú to aj informácie týkajúce sa politickej príslušnosti, príslušnosti k odborovej organizácii, o náboženskom presvedčení, ale napríklad aj o zdravotnom stave či nákupných zvyklostiach občanov po spustení systému e-kasa,“ uviedol predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók.
S prelomením bankového tajomstva nesúhlasia aj predstavitelia ďalších podnikateľských združení. Podľa Klubu 500 majú Finančnej správe na odhaľovanie podvodníkov stačiť už súčasné nástroje ako napríklad kontrolný výkaz DPH. Práve v ňom podnikatelia už dnes uvádzajú napríklad presný dátum dodania tovaru spolu s jeho cenou. „Sme zásadne proti prelomeniu bankového tajomstva. Podľa našich informácií nikde v Európskej únii nemajú ministerstvá financií plošný prístup k údajom na bankových účtoch osôb,“ povedal predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Miliardové daňové úniky
Pri vyšetrovaní podozrenia z daňového podvodu majú už dnes policajti prístup k účtom podozrivých firiem. Zároveň samotné banky majú zo zákona povinnosť upozorniť Finančnú správu na všetky neobvyklé sumy prichádzajúce na účty ich klientov. V prípade podozrení z financovania terorizmu sa k bankovým účtom ľudí môžu dostať aj zamestnanci tajnej služby a právo preveriť podozrivé finančné transakcie má aj Národná banka Slovenska.
Paradoxne návrh na prelomenie bankového tajomstva prichádza v časoch zavádzania väčšej ochrany osobných údajov ľudí. Bruselská smernica nesúca skratku GDPR obmedzuje hlavne veľkým internetovým gigantom možnosť pracovania s citlivými informáciami, ktoré získavajú vďaka platbám na internete. Zástupcovia slovenských podnikateľov nevidia logiku v sprístupnení osobných údajov z bankových účtov státisícov domácich firiem.
Štát prelomenie bankového tajomstva obhajuje hlavne vyššími daňovými príjmami a sťažením páchania rôznych daňových podvodov. Firmy najväčšie daňové úniky realizujú pri platení dani z pridanej hodnoty. Podvodníci sa snažia štát obrať o peniaze napríklad pri falošných vratkách DPH, keď od štátu pýtajú naspäť peniaze za v realite nezaplatené tovary a služby.
Tento podvod by bolo možné dokázať v prípade dobrého nastavenia IT systémov po prelomení bankového tajomstva v rámci celej Európskej únie. O takejto možnosti uvažujú aj bruselskí úradníci, keďže len v roku 2015 prišli všetky štáty Európskej únie na dani z pridanej hodnoty podľa odhadov o vyše 150 miliárd eur. Strata samotného Slovenska na DPH sa pohybuje okolo jednej miliardy eur a tieto peniaze chýbajú napríklad na rekonštrukciu nemocníc, financovanie školstva či stavbu diaľnic.
Problémom tiež je, že existencia daňových rajov umožňuje mnohým boháčom nepriznať časť zarobených peňazí, a preto Európska únia už koncom minulého roka zverejnila čiernu listinu daňových rajov. Následne sa voči krajinám začali uplatňovať sankcie, ktoré sa zrušia až po tom, čo miestne vlády sprístupnia informácie o peniazoch uložených na bankových účtoch zahraničných klientov.