"Súčasný nedostatok zamestnancov núti zamestnávateľov zvyšovať platy či zvoľňovať pracovnú legislatívu,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková. Mnohé firmy dávajú dovolenku nad rámec Zákonníka práce. Patria medzi ne aj voľné dni na zotavenie známe ako „Sick day“, narodeninová dovolenka či voľno navyše pre rodičov školákov. Inde ponúkajú voľné dni aj ako odmenu za lojálnosť zamestnanca.
„V odvetviach, kde je ťažšie nájsť a udržať si kvalitných zamestnancov, sa stretávame so zamestnaneckými výhodami pomerne často,“ povedala Špániková.
Firmy oveľa ochotnejšie poskytujú viac uhradeného voľna v krajinách, kde je zákonná dovolenka kratšia. Prípadne je tam málo štátnych sviatkov pripadajúcich na pracovný deň. Zo zákona má na Slovensku pracovník nárok na 20 dní dovolenky, pričom po dovŕšení 33 rokov života mu pribudne ďalších 5 dní. Okrem toho je u nás 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Tento rok však len 11 z nich vychádza na pracovné dni.
Podľa údajov z medzinárodného mzdového webu Paylab sa Slovensko v rámci krajín V4 v počte dní voľna od zamestnávateľov navyše umiestnilo na druhom mieste. Predbehlo nás Česko, kde je extra dovolenka rozšírenejšia. Voľno navyše si môže užívať až tretina Čechov. Zo zákona majú nárok na 20 dní voľna, no majú len 13 štátnych sviatkov.
V Poľsku majú dovolenku navyše iba necelé štyri percentá a v Maďarsku je to dokonca menej ako dve percentá zamestnancov. Zo zákona však majú pracujúci nárok len na 20 dní dovolenky. Nižší majú aj počet štátnych sviatkov – v Poľsku 12 a v Maďarsku 10.
Keď benefit len dorovnáva, čo chýba
Slovensko z porovnania dĺžky dovolenky medzi krajinami v regióne V4 nevychádza nakoniec až tak zle. „Slovenská republika sa radí ku krajinám, v ktorých môžu zamestnanci čerpať viac dovolenky, ako je štandard,“ zhrnul šéf tlačového odboru rezortu práce Michal Stuška. Vo väčšine krajín únie majú ľudia nárok len na štyri týždne plateného voľna.
Väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva na Slovensku sa nachádza v rozmedzí 33 a 62 rokov života, majú tak nárok na päť týždňov plateného voľna. „V tomto prípade je oveľa menšia potreba zvyšovania dovolenky pre zamestnancov, kým napríklad v Českej republike legislatíva takýto nárok neumožňuje,“ vraví Stuška. V Česku má dovolenka dĺžku štyri týždne bez ohľadu na vek. Ak český zamestnávateľ ponúkne svojim ľuďom benefit plus jeden týždeň voľna, dostane sa zamestnanec v počte voľných dní len na úroveň Slovenska, vysvetľuje Stuška.
"Skutočný rozdiel v dovolenke medzi Slovenskom a Českom tak nie je reálne žiadny,“ hovorí. Ministerstvo práce preto podľa Stušku nateraz o zvýšení zákonnej dovolenky neuvažuje.
V Amerike dovolenku nemusia uhradiť
Napríklad v USA to z hľadiska uhrádzaného voľna zamestnanci nemajú vôbec ružové. Zamestnávatelia tu zo zákona nie sú povinní uhradiť žiadnu dovolenku. Viaceré firmy v USA poskytujú možnosť „Paid time off“, to znamená, že to, na čo majú zamestnanci v Európe nárok zo zákona, považujú firmy v USA za zamestnanecký benefit.
V Európe majú zamestnanci zo zákona nárok zväčša zhruba na 20 dovolenkových dní, ktoré zamestnávateľ uhrádza. V Maďarsku a na Slovensku majú starší zamestnanci viac dovolenky ako mladší. Najdlhšou zákonnou dovolenkou sa môžu pochváliť vo Veľkej Británii, oddychovať môžu až 28 dní. Za Britániou nasledujú Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko a Švédsko, kde zákonom stanovená dovolenka predstavuje 25 dní.
Popri zákonnej dovolenke majú pracovníci v jednotlivých krajinách ešte zvláštne voľno v podobe sviatkov. Slovensko má najviac sviatkov z celej Európy. Nasledujú Malta a Španielsko so 14 sviatkami a Česká republika, Rakúsko či Chorvátsko s 13 dňami.