Gréci prežili, účet za záchranu je 290 miliárd

, 20.08.2018 07:17, aktualizované: 16:23
Alexis Tsipras
Grécky premiér Alexis Tsipras. Autor: ,

Grécko sa v pondelok po takmer deviatich rokoch púšťa záchranného lana, ktoré mu podali predovšetkým krajiny platiace eurom, aby sa Gréci pre hlboké zadlženie nezrútila do finančnej priepasti.

Dlhých takmer deväť rokov trvala záchrana Grécka medzinárodnými veriteľmi. Stála takmer 290 miliárd eur. Včera si Grécko začalo požičiavať opäť samo. Je to dôležitý míľnik, ale neznamená to, že grécka kríza je definitívne vyriešená. Veritelia dali Grécku druhú šancu a krajina si zatiaľ vybrala európsku cestu. Tá je ale spojená s bolestivými reformami a Gréci tak majú stále pred sebou tŕnistú cestu.

Všetko sa začalo v roku 2009, keď Grécko priznalo, že dlží oveľa viac ako udávajú štatistiky a vlády roky o míňaní peňazí zavádzali. Deficit razom skočil na 15 percent hrubého domáceho produktu a veritelia, ktorí boli podrážení aj finančnou krízou z USA, došla trpezlivosť. Rating Grécka klesal a krajine eurozóny hrozil bankrot. Navyše sa ukázalo, že zlyhali aj európske rozpočtové pravidlá, ktoré umožnili žiť Grékom na dlh. Grécka nákaza sa začala šíriť aj na ďalšie vysoko zadlžené krajiny eurozóny ako je Španielsko, Taliansko a Írsko. Eurozóna sa zomkla, pomohla Grécku a vytvorila aj fond na pomoc ďalším krajinám. Ako alternatívna sa v danej dobe spomínal rozpad EÚ a zánik eura.

Dlh je rizikom aj pre Slovákov

Viaceré analýzy ukázali, že krach eura by mal väčšie dôsledky a tak sa krajiny vyskladali Grécku na pomoc v nádeji, že Gréci ju raz vrátia. Napríklad Inštitút finančnej politiky pri slovenskom ministerstve financií ešte v roku 2012 vypočítal, že bankrot Grécka by stál slovenských daňovníkov 700 miliónov eur. Grécko v rámci troch programov získalo finančnú pomoc v podobe úverov od európskych veriteľov a Mediznárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 288,7 miliardy eur výmenou za široký balík reforiem, ktoré majú krajine zabezpečiť hospodársky rast a dlhovú udržateľnosť. „Vystúpením z programu však povinnosti Grécka nekončia. V nasledujúcich rokoch bude Grécko podrobne monitorované s cieľom zabezpečiť pokračovanie reformného úsilia, ako aj splácanie rekordne vysokého dlhu,“ informovalo včera Ministerstvo financií SR.

Výška gréckeho dlhu je hrozivých 322 miliárd eur, čo je viac ako 180 percent hrubého domáceho produktu. Dlh už nerastie, ale jeho splácanie môže krajinu limitovať v rozvoji. Preto MMF dlhodobo presadzuje, aby sa časť dlhu škrtla. Nemecko ako aj Slovensko je proti. Slovensko poslalo Grécku vo forme záruk 1,5 miliardy eur. Tie sú súčasťou dlhu krajiny, ale priamo zatiaľ peňaženky Slovákov nezaťažujú. V prípade, že by sa časť dlhu škrtla, cez rozpočtový deficit by sa to dotklo aj slovenských daňovníkov. Grécko nateraz súhlasilo s tým, že do splatenia záchranného úveru, teda do roku 2060, budú krajinu štvrťročne navštevovať experti, ktorí budú mať za úlohu preveriť, či Atény plnia dohodnuté ciele v oblasti verejných financií.

Juncker: Gréci otvorili novú kapitolu histórie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker uviedol, že ukončenie záchranného finančného programu pre Grécko aj pre Európu predstavuje dôležitý moment. Ocenil, že kým európski partneri prejavovali solidaritu, Gréci prijímali každú výzvu „s odvahou a odhodlaním“. „Dnes, keď Gréci otvárajú novú kapitolu svojej histórie, vedia, že vždy sa budú môcť spoľahnúť, že budem ich spojencom, partnerom a priateľom,“ odkázal podľa agentúry TASR Juncker.

Hospodársky rast Grécka sa odrazil odo dna z úrovne –5,5 % v roku 2010 na hodnotu 1,4 % v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2-% úrovni. Fiškálne saldo sa preklenulo z výrazného deficitu na úrovni 15,1 % v roku 2009 až na 0,8-percentný prebytok v roku 2017.

Nezamestnanosť je však stále vysoká a dosahuje 19,5 %. Agentúra AP tiež upozornila, že priemerný príjem v krajine klesol o tretinu, zatiaľ čo dane a ceny vzrástli. Časť obyvateľov je v depresii, čo môže nahrávať populistickým politikom. Státisíce kvalifikovaných Grékov navyše odišli do zahraničia.

Pád Radičovej vlády

Vlani dosahoval mesačný grécky dôchodok zhruba 900 eur. Grécka vláda však tvrdila, že najväčšia časť gréckych penzistov má menej ako 600 eur mesačne. Od roku 2011 do 2019 by sa podľa plánov mali celkovo znížiť grécke penzie o 40 percent. Vláda ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov. Okrem toho veritelia donútili Grécko k privatizácii. Napríklad nemecký Fraport získal 14 gréckych letísk.

Grécka kríza v roku 2011 zasiahla politicky aj Slovensko. Začalo to tým, že nemecký parlament schválil posilnenie a rozšírenie právomocí záchranného fondu eurozóny EFSF, teda dočasného eurovalu. Na Slovensku začala verejná diskusia o dlhovej brzde. Vtedajšia slovenská premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a kabinet vinou hlasovania strany SaS padol. Nakoniec však Slovensko uzavrelo ratifikáciu reformy eurovalu a to s podporou poslancou Smeru.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Grécko #euroval
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku