Architekt: Mestá sú rozpálené. Robíme si sami zle

, 23.08.2018 06:00
hodzovo namestie, budova, stavba,
Prečo je Bratislava (na snímke Hodžovo námestie) a iné mestá v lete pravidelne rozpálená? Chýba zavlažovaná zeleň. Namiesto toho pribúdajú sklené budovy, ktoré odrážajú teplo na ulicu. Čierne rozpálené cesty zase odvádzajú dážď preč do kanalizácie. Autor: ,

V rozhorúčenom meste sa takmer nedá existovať. Asfaltové a betónové plochy nemajú v lete kedy vychladnúť, a pred slnkom nie je možné sa vonku skryť. „Tieň zo stromov je úplne najlepší. Kedysi sa v Bratislave sadila alejová zeleň popri cestách, robili sa bulváre,“ hovorí v rozhovore pre Pravdu architekt Braňo Kaliský.

Ľudí v mestách opäť raz v lete drvia horúčavy. Dá sa tomu predísť?

Chyba je, že sme zabudli budovať mestá, volá sa to urbanizmus. Najdôležitejšie pre každý projekt je to, čo sa nedá zmeniť. Orientácia na svetové strany, dráha slnka, geografické podmienky, tvar a členitosť terénu. Druhé najdôležitejšie v poradí je to, čo sa síce zmeniť dá, ale je to také pekné, že to zmeniť nechceme – pohľady, breh rieky, kvalitná okolitá architektúra. Ďalšie kroky sú už viac o fyzike, vkuse, zručnostiach a talente konkrétneho staviteľa. Profesor Karfík vraj hovorieval: talent architekta je zakliaty v tom, koľko času vie presedieť na zadku. Preto začínam tým, že sedím na stoličke a pozerám, kadiaľ ide slnko, ako padá tieň, a kde vlastne som (smiech). Všetko je dôležité. Šírka ulice, vzájomné tienenie, výška objektov, šírka chodníkov, vstupy do domov, funkcie… A ešte to všetko musí spĺňať naše normy. Bohužiaľ, naša svetlotechnická norma bola trošku znásilnená povojnovým robotníckym vládnutím, keď sa rozhodlo, že všetko obytné bude na juh. Pri dnešnom počasí, keď sa orientuje na juh napríklad obývačka, je to vlastne mikrovlnka, v ktorej sa nedá bez klímy existovať. Naša a česká norma sú v Európe tie najprísnejšie. Bez toho, aby sme porušili normový predpis, nevieme používať vzájomné tienenie budov. Robilo sa to tak už v staroveku. Alebo si stačí pozrieť kruhové pôdorysy v Keni. Vyliezli z domu, posadali si okolo neho v tieni, a večer si zaliezli dovnútra.

Je problém aj v materiáloch, z ktorých sa dnes stavia?

Je veľmi zlé, že sa unifikovali fasády. Robí sa veľmi veľa sklenených fasád, ktoré svetlo a teplo odrážajú naspäť do ulíc. Veľmi dôležitý je aj materiál použitý na cesty a chodníky. V minulosti sa používali na cestu rôzne farby kameňov. Tie bledšie nepohlcovali ultrafialové žiarenie a teplo sa absorbovalo cez špáry ďalej do zeme. Zohrievala sa zem, tá nakumulovala teplo, ktoré sa ukladalo v pôde. Nezámrzná hĺbka sa ustálila na 90 centimetrov. Pod ňou už pôda nezamŕzala a korene rastlín prežívali. To všetko sa dnes mení. Cesty asfaltujeme, používame čierne povrchy, vôbec sa nezaujímame o farby. Spevnené plochy nemajú štruktúru, cesta, ktorá sa vyasfaltuje, nedýcha. Natiahne teplo, a potom ho zase vypudí do vzduchu, neabsorbuje žiadnu vlahu. Odhad je, že 30–40 percent dažďovej vody posielame kanalizáciou, riekami na iné časti Zeme. Tých 40 percent dažďov, čo vždy zostávalo v lokalite, kde padli, dnes mizne. Tým sa ovplyvňuje globálna klíma, otepľovanie, ale hlavne si sami robíme zle.

Farby sú také dôležité?

Na Miami si začali epoxidovými farbami maľovať cesty na bielo, a naozaj to až o 15–20 stupňov znižuje teplo. Veľmi to pomáha. Pri dlhých teplách cesty a kamene nestačia vychladnúť. Teplo sa kumuluje aj v noci. Keď začne byť horúco, a prvý deň je povedzme 36 stupňov, asfaltové plochy nevychladnú, každý deň sa zohrievajú viac a viac. Niekedy končia až na 75 stupňoch, pričom sa už naozaj dá aj variť.

Starostlivosť o zelené plochy u nás až neexistuje, skôr by som to nazval údržbou.
Braňo Kaliský, architekt

Je to tým, že sa viac stavia a je menej zelene?

Nejde ani tak o počet stavieb, skôr o spôsob, akým sa stavia. Keď si pozriete južné mestá, ako je talianska Siena, Petra v Jordánsku alebo Jeruzalem, tie sú oveľa hustejšie zastavané ako dnešné mestá. V prípade Bratislavy vzniká konflikt: či ísť do výšky, a mať viac zelených plôch, alebo štruktúru stavieb rozťahovať po budovách s piatimi poschodiami na väčšej ploche. Čím viac toho zastaviame, tým to bude horšie. Druhá vec je, že my nie sme mentálne dozretí na to, aby sme sa vedeli o zelené plochy starať. Keď sa pozriete z vtáčej perspektívy, uvidíte množstvo čiernych asfaltových a plechových striech. Ak by budovy mali zelené vegetačné strechy, je úplne jedno, či je plocha zastavaná, alebo nie, pretože žiarenie, slnko a dážď dopadajú na rovnako veľkú zelenú plochu. Ak by ste si zobrali nejakú vysokú budovu, a ešte aj fasáda by bola zelená, tej pohlcujúcej vegetačnej plochy by bolo ešte viac. Zelené fasády by teda dokázali mestu pomôcť. Mesto treba chápať ako krajinu. To nie je tak, že ideme chrániť krajinu na úkor stavieb. Mali by sme si uvedomiť, že staviame krajinu. Vtedy by to bolo v poriadku.

Má Bratislava málo zelene?

Bratislava je teraz taký hit: „sme tretie najzelenšie mesto na svete“. Na počet zelených plôch sme na tom dokonca lepšie ako Kodaň, ktorú vyhlasujú za najzelenšie mesto sveta. Čiže plôch máme veľa. Len u nás sa zelenou nazýva aj plocha, ktorá nie je zelená, aj taká, kde je iba blato. Je veľmi veľký rozdiel, čo tým pomenujeme. Sme veľmi zelené mesto, pokojne môžeme byť prví na svete, lebo máme lesopark, budujú sa parky a celá delta Dunaja je zelená.

Ale v centre mesta ľuďom chýbajú parky…

Nemáme ich regulované. Zle je urobená náhradná výsadba. Nezakladáme parky, my zeleň nevieme využívať. Naša zeleň je takmer z 98 percent nezavlažovaná, a sama sa o seba nedokáže postarať. Keď máte veľa malých kúskov zelene, tak rastliny neprežijú. Keby ste mali na jednom väčšom kuse veľa rastlín vedľa seba, tak sa navzájom podporujú, oplodňujú, ochraňujú. Keď jeden zatieni druhý, cez koreňový systém mu ten väčší dodá vodu a živiny, navzájom sa vyživujú. Stromy a rastliny komunikujú, popreplietajú sa koreňovými systémami, a navzájom sa zachraňujú, liečia sa. Čiže na prvom mieste je zavlažovanie, potom nasleduje starostlivosť.

Braňo Kaliský.
Braňo Kaliský. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Mesto tvrdí, že sa o stromy stará.

Povedal by som, že u nás starostlivosť o zelené plochy až neexistuje, skôr by som to nazval údržbou. Riešime, či je pokosené, či nie, či padne, alebo nepadne konár. V Bratislave napríklad riešime, kedy VPS-ka (podnik Verejnoprospešných služieb – pozn. red.) pokosí, ale nestaráme sa, ako pokosí, koľkokrát pokosí, a prečo. Tento rok v máji bola aféra, že sa nekosí. Ale inokedy príde VPS-ka a vykosí to tak, že nechajú tri milimetre trávy. Čo má za efekt to, že zemina, na ktorú pečie slnko, sa rozohreje na 55 až 60 stupňov Celzia. Stane sa z nej škrupina, hlina, tráva sa len veľmi ťažko dáva znovu dokopy, nerastie, nepresiakava. Keď sú návalové dažde, všetka voda nestečie do pôdy, lebo nemá ako. Tečie do kanalizácie, zahltí ju, a potom vznikajú povodne, ako tento rok v Ružinove. Ďalším efektom je, že z roka na rok sa pôda stáva neplodnejšou. Tým, že stvrdne na hlinenú škrupinu ako džbán, už vlastne nič neprijíma. Tento rok sa objavil aj pozitívny efekt z toho, že nebolo pokosené. Pred dvoma rokmi sme začali rozmiestňovať po meste včelie úle. Nepokosená tráva včielkam veľmi pomohla. Okamžitý efekt bol ten, že kvety začali kvitnúť. Bratislave sme mali zrazu mestský lúčny med, čo predtým nikdy nebolo. Bol iba lipový zo stromov. Zrazu bolo o jednu úrodu viac. Už na konci mája stáčali prvý med z lúky, asi 300 kíl medu z piatich úľov. Musí sa vypracovať koncepcia starostlivosti o zeleň s tým, že sa bude kosiť tráva povedzme na 5-centimemtrovú výšku každý mesiac.

Ako v meste zabezpečiť tieň?

Nedokážeme umelo urobiť lepší tieň, ako je tieň zo stromov. A to preto, že na stromoch je veľmi veľa prekrytých malých plôšok, ktoré sú medzi sebou ešte aj prevetrávané, v korune stromu sú v niekoľkých vrstvách stovky listov, ktoré sa ochladzujú medzi sebou, ako medzi nimi prechádza vzduch. Navyše absorbujú UV žiarenie, a tiež teplo. Na vrchu koruny je najteplejšie. Kým sa tieň dostane k vám, je to úplne iná kvalita vzduchu. Stromy využijú svetlo na fotosyntézu, transpiráciu, atď. Kedysi sa v Bratislave vysádzala alejová zeleň popri cestách, sadili sa parky. Mali veľmi veľa rôznych funkcií, nielen znižovane tepla. Plnili aj hygienickú, estetickú, kultúrnu, obchodnú či ekonomickú funkciu. Široká cesta ešte začiatkom 19. storočia mala veľmi silný hygienický charakter. Kanalizácia sa totiž robila na okraji ciest. A keď sa začal šíriť mor alebo iná choroba, široký bulvár ho vedel zastaviť. Zakázalo sa skrátka chodiť cez ulicu, čím zastavili akúkoľvek epidémiu. No a pokiaľ ide o tieň, stromy dokážu absorbovať až 60 percent tepla.

Sme luxusná krajina. Nikde inde na svete sa nezavlažuje pitnou vodou.
Braňo kaliský, architekt

Čo by teda bolo treba urobiť?

Chcelo by to trošku poriadku, logiky. V prvom rade by sa mal zmeniť územný plán. To je alfa a omega rozvoja hlavného mesta. Máme veľmi málo založených parkov, a aj tie čo máme, sme zdedili z obdobia monarchie ako Sad Janka Kráľa alebo Bratislavský lesopark. Nepochopili sme, že každý park potrebuje infraštruktúru. Že keď príde mamička s dieťaťom do Sadu Janka Kráľa, tak potrebuje WC. Park Andreja Hlinku v Ružinove alebo Štrkovecké jazerá, to sú tiež parky bez vybavenosti. Dali sme si do územného plánu len číslo „zeleň“, ale v textovej časti je napísané: „v tomto kóde nie je možná žiadna výstavba.“ Musí sa to zmeniť, pretože park musí mať svoju vybavenosť. Musí mať nejakú kaviarničku, zmrzlinu, niečo, kde sa viete zastaviť a oddýchnuť si.

Ako to, že si vo Viedni v centre mesta viete sadnúť na trávu a u nás nie?

Pretože tam je zavlažovaná. U nás každý povie, že je to drahé. Lenže my môžeme zavlažovať dažďovou vodou. Sme luxusná krajina, lebo nikde inde na svete sa nezavlažuje pitnou vodou. My dokonca splachujeme pitnou vodou, zavlažujeme záhrady pitnou vodou. To je nonsens.

Prečo sa nevyužíva dažďová voda?

Lebo zatiaľ nie je záujem, taký ten vyšší, politický. No myslím si, že ľudia sú na to pripravení.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zeleň #mestá #extrémne horúčavy #Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Sweet ružové ruže a gerbery s gypsomilkou

Sweet ružové ruže a gerbery s gypsomilkou

59,99
Grande žlté ruže

Grande žlté ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk