Trump chce slabší dolár, opäť obviňuje Európu

Americký prezident Donald Trump pár ostrými vyjadreniami opäť pripomenul hrozbu celosvetovej obchodnej vojny. V rozhovore pre agentúru Reuters vytkol Európskej únii aj Číne údajné umelé oslabovanie eura a jüanu.

22.08.2018 14:00
USA-TRUMP/ICE Foto: ,
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že EÚ podhodnocuje euro a zámerne tým pomáha napríklad nemeckým exportérom, ktorí sa viac presadzujú v USA.
debata
Obvinenie Európy je prekvapením, keďže len pred mesiacom to vyzeralo na obnovenie obchodného spojenectva Európskej únie a USA. Zároveň prebiehajúca obchodná vojna sa mala sústrediť hlavne na vyriešenie problémov medzi západnými krajinami a Čínou.

Euro aj jüan voči americkému doláru postupne oslabujú od zavedenia amerických ciel na oceľ a hliník. Na finančných trhoch sa ešte začiatkom apríla jedno euro predávalo za 1,23 amerického dolára a aktuálne len za 1,15 amerického dolára. To nepomáha Trumpovmu plánu oživiť americký export, keďže silný dolár zdražuje americké tovary a export tak oslabuje. Jeden čínsky jüan sa v apríli dal vymeniť za takmer 16 dolárových centov a aktuálne len za 14,6 centa. Podľa amerického prezidenta je to hlavne v prípade Číny jasný dôkaz premyslenej stratégie, ktorej jediným cieľom je obídenie súčasných amerických ciel.

„To, čo robia, je, že si kompenzujú to, že platia stovky miliónov dolárov a v niektorých prípadoch až miliardy dolárov do pokladne Spojených štátov amerických. Takže teraz majú výhodu a ja nie. Ale ja nakoniec aj tak vyhrám,“ vyhlásil Trump. Práve umelé oslabenie jüanu je jednou z možností, ako odvrátiť prudké zdražovanie čínskeho tovaru na americkom trhu. Americký prezident na rozdiel od čínskeho nemôže nariadiť centrálnej banke umelo oslabiť americkú menu. Podľa zákona sa FED vo svojej menovej politike musí riadiť len výškou nezamestnanosti a inflácie. Medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta aktuálne prebieha tvrdá ekonomická vojna. Vzájomné clá už dosiahli hodnotu 100 miliárd dolárov a USA hrozia zavedením ďalších za 250 miliárd dolárov.

Čína oficiálne odmieta umelé oslabovanie vlastnej meny. „Neuskutočnili sme devalváciu meny a nepoužívame jüan ako zbraň slúžiacu na zvládnutie núdzových obchodných situácií,“ reagoval pre Reuters úradník Čínskej národnej banky Li Bo. Paradoxne čínsku menu môžu oslabiť práve americké clá, ktoré zneisťujú investorov a spôsobujú odliv zahraničného kapitálu z Číny. Na druhej strane, čínska vláda sa netají ovplyvňovaním kurzu národnej meny a oficiálne je kurz jüanu „hlavne“, no nie úplne riadený trhom. Na porovnanie: základná úroková sadzba v Číne je na úrovni 4,35 percenta, čo je oveľa viac ako v USA, kde sú základné úroky v rozmedzí 1,75 percenta až dvoch percent. V prípade úplne voľného obchodovania tak môže byť čínsky jüan naozaj silnejší ako dnes.

Vysoké úroky – silný dolár

Za silným americkým dolárom stoja hlavne rastúce úrokové sadzby americkej centrálnej banky FED. Tá ich naposledy zdvihla v júni tohto roku do pásma 1,75 až dvoch percent. Na porovnanie: základná úroková sadzba Európskej banky je na rovnej nule. Zároveň americká centrálna banka FED plánuje v tomto roku ešte dvakrát zdvihnúť základnú úrokovú sadzbu a v takom prípade bude v rozmedzí 2,25 až 2,5 percenta. „Nie som nadšený z vyšších úrokových sadzieb,“ uviedol Trump.

Za nízkymi úrokmi v Európskej únii stoja aj nevyriešené ekonomické problémy južných členov eurozóny. Grécko sa oficiálne len v pondelok vrátilo na finančné trhy a jeho dlh je aj po absolvovaní záchranného programu vo výške 180 percent HDP. Rýchle dvíhanie úrokov môže spôsobiť problémy aj v Taliansku, Španielsku či Portugalsku. Európska centrálna banka preto len v decembri plánuje skončiť s rozbehnutým tlačením peňazí a úroky začne dvíhať najskôr v lete budúceho roku. Trumpovi prekáža, že nízke úroky využíva aj ekonomicky silné Nemecko, ktoré by malo oveľa silnejšiu menu, ak by v Európskej únii neboli aj problémové štáty.

V Spojených štátoch amerických do dvíhania úrokov tlačí FED najrýchlejší rast cien za posledných šesť rokov, keď v júli americká inflácia stúpla na 2,9 percenta. Zároveň nezamestnanosť je na úrovni 3,9 percenta, čo je jedna z najlepších hodnôt za posledných 20 rokov. Za prudkým americkým rastom stojí aj razantné zníženie firemných daní, ktoré z minuloročných 35 percent klesli na súčasných 21 percent. Trump zároveň umožnil firmám zaplatiť nulovú daň z príjmu v prípade, ak im takýto hospodársky výsledok vyjde po využití rôznych daňových úľav.

Európske banky Trumpa netrápia

Výsledkom je silný ekonomický rast, ktorý Američanom umožňuje minúť viac peňazí v obchodoch a spôsobuje čoraz rýchlejší rast cien. Zastaviť rastúce ceny môžu práve vyššie úroky, ktoré ľudí motivujú uložiť viac peňazí v bankách a zároveň ich odrádzajú od drahších pôžičiek. Zároveň môžu spomaliť americké hospodárstvo v časoch prebiehajúcej obchodnej vojny. „Počas tvrdých rokovaní, ktoré určite vyhráme, očakávam väčšiu podporu zo strany FED,“ uviedol Trump.

Spojené štáty americké totiž zasiahla vlna odvetných ciel zo strany Číny, Európskej únie, Kanady či Mexika. Práve pre odvetné čínske clá, ktoré nepríjemne zasiahli amerických farmárov, našiel Trump spoločnú reč s Európskou úniou. Výmenou za neuvalenie ciel na európske automobily dohodol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker zvýšenie dovozu americkej geneticky modifikovanej sóje.

Obchodnú vojnu odštartoval americký prezident v apríli tohto roku uvalením 25-percentných ciel na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentných na hliník. O dočasnú výnimku po dvoch mesiacoch prišli Európska únia, Kanada a Mexiko. Nasledovala séria odvetných ciel a napríklad Európska únia uvalila 25-percentné clá na americké motorky Harley-Davidson. Otázne je, ako sa Trump voči Európskej únií zachová v prípade uzatvorenia novej obchodnej dohody s Čínou.

Po stretnutí amerického prezidenta so šéfom Európskej komisie to vyzeralo na vytvorenie spojenectva voči Číne. Najväčšia ázijská ekonomika totiž roky nerešpektuje duševné vlastníctvo a výsledkom sú kópie európskych aj amerických automobilov.

No európske spojenectvo s Trumpom bude v praxi veľmi zložité. Najnovšie americké sankcie voči Turecku ohrozujú aj európske banky, čo amerického prezidenta zjavne nezaujíma. Finančné domy z Veľkej Británie, zo Španielska, z Francúzska a Talianska investovali v Turecku až 160 miliárd dolárov. Pre prudké oslabenie tureckej líry nebudú zvládať miestne firmy splácať európske dlhy a prípadné problémy zasiahnu aj európsku ekonomiku. USA na Turecko uvalili vysoké clá pre väznenie amerického duchovného Andrewa Brunsona.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #USA #Donald Trump #obchodná vojna #clá