Nič na tom nemení fakt, že cez víkend na Slovensko konečne prišli dažde. Úroda je slabá a klesla aj kvalita krmiva. Ceny potravín tento rok rastú na Slovensku od štyroch do šiestich percent a takmer 3-percentná celková inflácia môže pribrzdiť rozbehnutú ekonomiku. Pokles rastu hospodárstva aktuálne hlási napríklad Taliansko.
Foto: SHUTTERSTOCK
To, že na globálnom mliečnom trhu rastie napätie, ukázal minulý týždeň, keď prudko vyleteli ceny tzv. spotového mlieka. Ide o mlieko predávané mimo kontraktov. Cena vystrelila o 70 až 100 percent a súčasne začala dražieť smotana, dôležitý medziprodukt pri výrobe masla a ďalších výrobkov.
Dramaticky sa zhoršuje situácia v Nemecku, ktoré je jedným z najväčších producentov mlieka. Farmárom na severe krajiny chýba krmivo a vybíjajú celé stáda. Škrtiacu klapku extrémneho počasia cítiť aj na Slovensku. Jeden príklad za všetky. Družstevníci v Moste pri Bratislave mali ešte na začiatku leta priemernú dennú dojnosť 33 litrov mlieka na kravu, teraz im kravičky dávajú o štyri litre mlieka denne menej. Každý deň je to výpadok tisíc litrov, mesačne 30-tisíc.
"Ani Slovensko nevyrobí tohto roku toľko mlieka čo vlani, treba rátať s nižšou produkciou,“ hovorí predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Jeho kolega z mliekarenského zväzu Stanislav Voskár dodáva, že septembrová surovina na Slovensku bude určite drahšia, a povedal, že "pokiaľ sa zdraženie nepremietne do cien konzumného mlieka a mliečnych výrobkov, začnú ho mliekarne vyvážať. Dopyt totiž prudko rastie.“
Obchodníci ako poslední v reťazci sú zatiaľ v odhadoch cenového vývoja opatrní. "O situácii v mliekarenstve vieme jednak z médií, jednak z bežných rokovaní s obchodnými partnermi,“ povedal Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR. Obchodníci združení vo zväze zatiaľ neboli oslovení vo veci prípadného nárastu cien mlieka a mliečnych výrobkov. Katriak však ráta s alternatívou, že "sucho môže viesť k nárastu cien mlieka a mliečnych výrobkov v celom potravinovom reťazci, teda aj na pulte“.
Spoločnosť Billa uviedla pre Pravdu, že neustále komunikuje so svojimi dodávateľmi o cenách mliečnych surovín. "Momentálne však nevieme predikovať, v akej miere sa zmenia ceny mlieka a aký to bude mať dosah na ceny mliečnych potravín,“ uviedla za Billu Kvetoslava Kirchnerová.
Podľa Kauflandu sú otázky týkajúce sa prognóz vývoja cien skôr pre producentov a dodávateľov týchto produktov. "O cenách produktov pravidelne rokujeme s našimi dodávateľmi, a našou snahou je, aby boli čo najvýhodnejšie pre zákazníka,“ tlmočila stanovisko spoločnosti Kaufland Lucia Langová.
Mliečna sebestačnosť klesá
Mlieko ešte pred pár rokmi patrilo spolu s vajíčkami či obilím k málu komodít, kde bolo Slovensko sebestačné. Podľa prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu Stanislava Voskára to však už neplatí, pretože spotreba mliečnych výrobkov začala stúpať. Vlani to bolo 178 kilogramov v prepočte na jedného obyvateľa, teda takmer o 20 kilogramov viac ako ešte pred piatimi-šiestimi rokmi, no stále pod lekármi odporúčanou spotrebou 225 kilogramov.
"Slovensko stráca dych, pretože ročná výroba v priebehu posledných šiestich rokov klesla z 900 miliónov na lanských 850 miliónov litrov mlieka, inými slovami povedané, nekryjeme rastúci domáci dopyt domácou produkciou,“ konštatoval Voskár.
Prakticky niet výrobku, kde by Slovensko bolo sebestačné. Udržalo si vedúcu pozíciu len v predaji konzumného mlieka, ktoré pokrýva domáca surovina zhruba 70 percentami, ale ako uviedol Voskár, slovenských jogurtov je na trhu menej ako 50 percent, syry a maslo slovenského pôvodu majú len tretinové zastúpenie.
Dovoz mliečnych výrobkov dosiahol v prepočte na mlieko hodnotu 750 miliónov litrov, čo je takmer rovné slovenskej ročnej produkcii. Slovensko síce vyváža, napospol však ide o produkty s minimálnou pridanou hodnotou, ako je surové kravské mlieko, odstredené mlieko, sušené mlieko, smotana. Len pri exporte syra možno hovoriť o vyššej pridanej hodnote.
Voskár nepochybuje o tom, že jeseň prinesie zdraženie mlieka. "Zvýšia sa ceny všetkých výrobkov, o koľko centov či desiatok centov, to ukážu najbližšie týždne.“
Pre spotrebiteľov, ktorí boli zvyknutí nakupovať mnohé mliečne výrobky v akciách, to nie je dobrá správa. "Našinci prestali v potravinách vidieť ich skutočnú hodnotu, lenže mlieko ani poctivo vyrobené slovenské výrobky nie sú lacný produkt. Ľudia si musia uvedomiť, že pre ich zdravie majú vyššiu hodnotu ako rôzne spotrebné výrobky. Na tých nešetria, kým pri potravinách si zvykli, že musia byť lacné,“ povedal predseda PD Kozárovce Peter Repiský.
Farmári žiadajú jasné pravidlá
Jeseň dá Petrovi Repiskému zrejme za pravdu. Otázkou je, čo urobí aktuálny otras v sektore mlieka s jeho ďalšou produkciou na Slovensku. V Nemecku celkové škody zo sucha odhadli farmári na tri miliardy eur. Od Merkelovej vlády dostanú odškodné zatiaľ vo výške jednej miliardy. Na Slovensku však poľnohospodárom vláda nevyrovnala ešte ani minuloročné škody zo sucha.
Na Agrokomplexe ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná ohlásila, že mliečni farmári dostanú z mimoriadnej 30-miliónovej pomoci určenej na zelenú naftu peniaze v objeme 6,8 až 7 miliónov eur.
"Pán Boh zaplať za každé euro, ktoré pomôže dostať sa farmárom z ťažkej situácie,“ povedal Pastorek, ale pripomenul, že "vláda pôvodne v rozpočte rátala len s jedným miliónom eur. Nemôžeme situáciu hasiť od prípadu k prípadu, aj to s veľkým oneskorením, potrebujeme naozaj systémové dlhodobo platné riešenia. Také, ktoré každému poctivému chovateľovi dajú na vedomie, že má zmysel chovať mliečny dobytok.“
Realitou je však ďalší pokles stavov dobytka. Medzi júlom 2017 a júlom 2018 odišlo na bitúnok 1¤309 dojníc. A úpadok pokračuje. V auguste ohlásili traja z posledných dvanástich chovateľov dojných kráv v okrese Komárno, že končia, lebo nevidia zmysel ďalej investovať peniaze do stratovej výroby mlieka.
Z hľadiska zámerov upevniť potravinovú sebestačnosť teda najbližšie obdobie nesľubuje nič potešujúce, čo by malo priniesť zvrat. Peniaze, ktoré štát v poslednej chvíli začína posielať farmárom, stačia iba na hasenie najväčších požiarov, nie však na perspektívny rozvoj chovov. Mimochodom, môže byť horšie, v Nemecku už bitúnky odmietajú prijímať dojnice, pretože trh s hovädzím mäsom nie je schopný absorbovať ďalšie stovky mliečnych kráv.