Ničivá chémia v úrode, postreky vyvolávajú pochybnosti

, 02.09.2018 10:45

Spôsob ničenia buriny na poliach vyvoláva veľké pochybnosti. Rovnaký prostriedok, aký roky používajú aj slovenskí farmári, a to Roundup, mal totiž v USA spôsobiť rakovinu. Bývalý školník uspel na súde v San Franciscu. Kontroverzný výrobca herbicídov či geneticky modifikovaných osív, gigant Monsanto, mu tak musí zaplatiť odškodné 39 miliónov dolárov. Súd potrestal firmu aj pokutou 250 miliónov dolárov.

Kto by si myslel, že rozhodnutie súdu bude prelomové aj v poľnohospodár­stve, je na omyle. Farmárska loby je silná a najpodstatnejšie pre ňu sú náklady na produkciu. V reakcii na súd v USA jedine české ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že zváži obmedzenie používania Roundupu. Slovenský rezort pôdohospodárstva sa k problému nevyjadril. Odkázal nás na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP), ktorý je v otázke pesticídov u nás jediný kompetentný, a ten povedal, že prípravok je schválený Bruselom.

Účinnou, a podľa niektorých názorov problematickou, látkou Roundupu je glyfosát. Bol určený na ničenie buriny, dnes sa však vraj používa na poli aj na vysúšanie semien pred zberom úrody, striekajú ho napríklad na repku alebo slnečnicu.

„Dlhoročne tlačíme na ministerstvo pôdohospodárstva, aby zaviedlo nezávislé, štátom financované, vedou a výskumom podporované terénne poradenstvo pre nízko- či bezchemické hospodárenie na pôde tak v poľnohospodár­stve, ako aj v lesníctve,“ vraví známy ekológ Daniel Lešinský, environmentálny inžinier z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.

„Storočia sme úspešne fungovali bez chemických látok, aj dnes existujú overené bezchemické, resp. nízkochemické formy hospodárenia na pôde. Žiaľ, sami seba dnes zatláčame do kúta snahou maximalizovať zisky a minimalizovať cenu výstupných produktov bez ohľadu na externé náklady,“ dodal.

Pod externými nákladmi máme rozumieť miliónové sumy, ktoré podľa Lešinského každoročne musíme zaplatiť my všetci. Dôvodom je strata opeľovačov, nižšia úroda, znečistenie vôd a náklady na ich čistenie, kontaminácia a vyčerpanie pôdy či priama likvidácia agrobiodiverzity. Lešinský pripomína aj zdravotné dosahy, s ktorými sa zas spájajú liečebné náklady postihnutých. To je aj prípad najpoužívanejšieho pesticídu na svete Roundupu. Ten Monsanto uviedlo na trh v roku 1974. Ekológ pripomína, že kontroverzný herbicíd sa masívne, dnes už naozaj so závislosťou, používa na likvidáciu burín na celom svete. Slovensko nie je výnimkou.

Boj o glyfosát je pravdepodobne aj za nedávnou demisiou francúzskeho ministra životného prostredia Nicolasa Hulota. Ten je známy ako spisovateľ, novinár a aktivista za ochranu prírody. Jedným z jeho cieľov bolo zakázať vo Francúzsku používanie glyfosátu. Veril, že sa tak stane do troch rokov, v čom ho minulý rok na twitteri podporil aj prezident Emmanuel Macron. Hulot teraz svoj boj vzdal.

V únii patrí glyfosát medzi tzv. schválené účinné látky. Prešiel na základe hodnotenia, ako vplýva na zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie.

Vedecké hodnotenie glyfosátu sa na úrovni EÚ začalo v roku 2012. "Ukončené bolo v roku 2015, teda v čase, keď Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zverejnila monografiu, podľa ktorej má glyfosát pravdepodobné karcinogénne účinky,“ uvádza sa v stanovisku Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ktoré Pravde poskytla vedúca kancelárie generálneho riaditeľa Ľuba Gašparová. Z tohto dôvodu bola látka opätovne preskúmaná Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a hodnotiacim členským štátom. Tým bolo pre glyfosát Nemecko, ktoré pripravovalo hodnotiacu správu pre EFSA, ale aj pre Európsku chemickú agentúru (ECHA). Na hodnotení niektorých oblastí životného prostredia sa podieľalo aj Slovensko.

"Z prehodnotenia nevyplynulo, že by mal byť glyfosát klasifikovaný ako karcinogén,“ píše sa v stanovisku ÚKSÚP. Za konečné rozhodnutie o klasifikácii tej-ktorej látky zodpovedá v únii práve Európska chemická agentúra. Tá glyfosát zaradila v marci 2017 ako "Eye Dam. 1 (H318)“ a "Aquatic Chronic 2 (H411)“, teda nie ako karcinogén.

Niektoré prípravky už zakázali

Za opakovaným odobrením Roundupu vidí Lešinský najmä vplyv chemických gigantov, ktoré tento druh prípravkov dodávajú na trh. "Za desaťročia jeho používania, od 70. rokov, sa veľmi silno zakorenil do systému produkcie plodín, starostlivosti o záhrady či zatrávnené pozemky,“ hovorí.

Ekológ je presvedčený, že používanie herbicídu by mali bezodkladne zakázať v urbanizovanom prostredí, teda v mestách, obciach a záhradách. „Do piatich rokov by mal byť vylúčený, nie nahradený, aj v poľnohospodárskej a lesníckej produkcii, pri starostlivosti o komunikácie a železnice, s maximálnou podporou alternatívnych, nízko- a bezchemických metód regulácie burín,“ myslí si Lešinský. Diskusie o škodlivosti Roundupu sa podľa neho vedú už viac ako desať rokov. V roku 2015 upozornila na potenciálnu karcinogenitu aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), dodáva Lešinský.

"Rozdiely vo výsledkoch hodnotenia IARC a EFSA, resp. ECHA vyplývajú pravdepodobne zo skutočnosti, že IARC posudzoval okrem glyfosátu, teda samotnej účinnej látky, aj glyfosátové formulácie, čiže prípravky na ochranu rastlín, ktoré okrem glyfosátu obsahujú aj ďalšie zložky,“ vysvetľuje ÚKSÚP. Práve tie môžu byť problémové a môžu prispievať ku klasifikácii prípravku, dodáva.

Ako nežiaduce zložky boli v únii identifikované tallowamíny. Členské štáty mali preto zabezpečiť, aby glyfosátové prípravky tieto zložky neobsahovali. Slovensko preto bezodkladne zrušilo autorizácie všetkých glyfosátových prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahovali spomínané zložky. Na trhu ani u farmárov by sa dnes už takéto prípravky nemali vyskytovať, tvrdí ÚKSÚP.

Sporný postrek sa dá nahradiť

Glyfosát je však už dnes nahraditeľný inými prípravkami. Nejde však o tzv. totálne herbicídy – teda také, čo ničia všetky buriny bez ohľadu na konkrétny druh. "Bolo by potrebné zmiešavať viac prípravkov s rôznymi účinnými látkami, aby sa zabezpečilo zničenie všetkých nežiaducich burín,“ tvrdí ÚKSÚP. Používanie viacerých látok by tak podľa ústavu mohlo v konečnom dôsledku ešte viac zaťažiť životné prostredie.

V únii podliehajú všetky účinné látky a prípravky na ochranu rastlín veľmi prísnej legislatíve, vysvetľuje ústav. Opakovane sa prehodnocujú s využitím stále nových technológií a vedeckých poznatkov. Po posúdení rizika sa tak v mnohých prípadoch rušia schválené účinné látky.

"Rastú obavy, či tento trend nespôsobí v poľnohospodárstve kritickú situáciu, či bude na trhu dostatok účinných látok, aby sa zabezpečila ochrana rastlín pred škodcami,“ upozorňuje ústav – nové účinné látky, podobne ako v humánnej medicíne, totiž pribúdajú len veľmi sporadicky. "Problémy sú takisto s rezistenciou škodcov na existujúce účinné látky,“ dodáva ÚKSÚP.

Monsanto žalujú aj ďalší

Názory odborníkov na škodlivosť Roundupu sa rozchádzajú. Spoločnosť Monsanto s bývalým školským správcom Dewaynom Johnsonom, postihnutým rakovinou, síce súcití, no bráni sa. A proti rozsudku sa chce odvolať. „Rozhodnutie nič nemení na fakte, že 800 vedeckých štúdií a závery americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), národných zdravotníckych úradov a ďalších regulačných úradov po celom svete potvrdzujú, že glyfosát nespôsobuje rakovinu a nespôsobil rakovinu ani pánovi Johnsonovi,“ reagovala firma na verdikt súdu vyplatiť postihnutému vysoké odškodné.

No podľa súdu môže Roundup za to, že Johnsonovi spôsobil Non-Hodgkinov lymfóm. Ochorenie malo spôsobiť to, že jeho pokožka prišla s prípravkom do priameho kontaktu. Podľa jeho právnikov sa tak stalo, keď postrekoval rastliny z veľkej nádrže pripevnenej na aute a pri silnom vetre sa mu chemikália dostala do tváre. Raz, keď mu praskla hadička, mu dokonca pokryla celé telo.

Johnson používal prípravok až 30-krát do roka. Súd v Kalifornii rozhodol, že od Monsanta dostane 39 miliónov dolárov a firmu potrestal pokutou vo výške 250 miliónov dolárov. Monsanto kúpila v júni za 63 miliárd dolárov nemecká spoločnosť Bayer. Aj tá teraz vyhlásila, že glyfosát je „bezpečná a nekarcinogénna látka“. Prípravku Roundup sa však týka ďalšia stovka žalôb, ktorých podávateľom svitla nádej, že uspejú.

Podľa ÚKSÚP je na každom prípravku etiketa, ktorá upozorňuje, že pri práci s ním treba používať ochranný pracovný oblek, ochranný tvárový štít či ochranné okuliare, zásteru z pogumovaného textilu, gumové rukavice a obuv. Etiketa tiež informuje, že postrekovať sa má len za bezvetria alebo pri miernom vánku.

Lešinský však namieta, že pravidlá a ochranné opatrenia pri používaní vysokotoxických tzv. CMR pesticídov – karcinogénnych, mutagénnych a reprotoxických – sú iné. Sú podstatne prísnejšie ako pri používaní „bezpečných“ a „nízkotoxických“ pesticídov, za aký vyhlasovali aj Roundup s glyfosátom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Monsanto #glyfosát #Roundup
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku