„V štatistikách typu počet porážok dobytka alebo počet zamestnancov štátnych dráh Československo v prvom dvadsaťročí po získaní samostatnosti síce ukazovalo Rakúsku chrbát, ale v štatistikách, ktoré sú kľúčové pre hodnotenie ekonomickej kondície a vyspelosti krajiny, ako je počet udelených medzinárodných patentov alebo výška národného dôchodku na hlavu, za Rakúskom zaostávalo,“ uviedla Doležalová.
Rakúsko podľa nej nikdy neprestalo byť jedným z najvýznamnejších obchodných partnerov Československa. A to nielen za prvej republiky, keď bolo druhým najväčším obchodným partnerom Československa hneď po Nemecku. „Neprestalo ním byť ani v čase socializmu, pri povinnej orientácii na krajiny RVHP, keď sa Rakúsko opäť spolu s Nemeckom vklínilo medzi Sovietsky Zväz, Poľsko, Maďarsko a NDR,“ uviedla.
Výška národného dôchodku na obyvateľa podľa Doležalovej radila Československo medzi štátmi Európy na 13. miesto. Medzi desiatimi najlepšími bolo Československo v medzivojnovom období v produkcii mlieka (4. miesto), elektrickej energie (9.-10. miesto), vo výrobe železa i ocele (6. miesto), vo výrobe automobilov (5. miesto) a výrobe umelého hodvábu (9. miesto).
Jediný zdroj, ktorý uvádza, že medzivojnové Československo patrilo medzi desať najrozvinutejších krajín sveta, je atlas vydaný v roku 1927 vo Viedni (Geographische-Statistischer Universal Atlas profesora Hickmann). V ňom je krajina na desiatom mieste v roku 1924 v štatistike národného dôchodku na hlavu, kde je hodnota uvedená v nemeckých zlatých markách.
„To je možné práve len pre rok 1924, keď Československo prekonalo ťažkosti povojnovej obnovy, zatiaľ čo Rakúsko ešte nie. Už v roku 1925 je na tom Rakúsko lepšie. Pravdou je, že súčasná česká historiografia sa zatiaľ s touto otázkou nevysporiadala,“ upozornila Doležalová. V databáze pri univerzite v holandskom Groningene je uvádzaná pre ČSR v medzivojnovom období ako najlepšia 19. pozícia.
Šesť etáp
Z ekonomického hľadiska možno podľa Doležalovej rozdeliť 100 rokov Československa na šesť etáp. Po prvej svetovej vojne bolo hospodárstvo charakterizované podľa Doležalovej napríklad silným protekcionizmom a štátnymi intervenciami, menovou a pozemkovou reformou, zoštátňovaním či znárodňovaním strategických nerastných surovín a ich distribúcie alebo rozvojom zmiešanej ekonomiky.
Počas protektorátu za 2. svetovej vojny bolo české hospodárstvo súčasťou hospodárskeho priestoru Veľkonemeckej ríše. Charakteristické pre toto obdobie bolo štátne riadenie výroby, systém povinných dodávok, prídelový systém v zásobovaní, určovanie záväzných cien alebo štátne riadenie miezd a rozmiestňovanie pracovných síl prostredníctvom úradov práce. „Prvým krokom bolo už v marci 1939 obmedzenie voľného pohybu robotníkov v poľnohospodárstve,“ upozornila Doležalová.
Prechodné povojnové obdobie bolo charakterizované povojnovú obnovou, prvým dvojročným plánom, znárodnením takmer všetkého priemyslu. Už v roku 1946 v znárodnenom priemysle pracovalo viac ako 60 percent všetkých zamestnancov, upozornila historička. Navyše podľa nej nebol odstránený žiadny z hospodársko-politických princípov, ktoré zaviedla nacistická okupačná správa za protektorátu.
V rámci obdobia reálneho socializmu tak pokračovala podľa Doležalovej hospodárska politika na princípe nemeckej hospodárskej politiky z obdobia vojny. „Iba niektoré inštitúcie zmenili mená a sovietski poradcovia pridali ideologické frázy,“ uviedla. Ekonomiku pritom charakterizovalo plánovanie v podobe päťročníc.
Východiskovou pozíciou transformácie v rokoch 1989 až 1994 potom podľa Doležalovej bolo, že mimo štátny sektor pracovalo iba 1,2 percenta ľudí. Transformácia zahŕňala odstránenie subvencovania cien potravín v roku 1990, čo viedlo k ich rastu o 25 percent.
„Cenová liberalizácia 85 percent všetkých cien prebehla v roku 1991. V tom istom roku začala liberalizácia zahraničného obchodu. To všetko viedlo k poklesu reálnych miezd o 24 percent,“ uviedla Doležalová. V rokoch 1990 až 1991 sa v rámci transformácie uskutočnili reštitúcie a začala veľká privatizácia. V rokoch 1992 a 1994 potom bola prvá a druhá vlna kupónovej privatizácie.
Následne nastúpila podľa Doležalovej etapa reálneho kapitalizmu.
Poloha štátu je dôležitá
Celkovo v hospodárskom vývoji Československa hrala podľa Doležalovej významnú úlohu geografia. „Môžete sa odpútať od monarchie, vydať vlastné peniaze, založiť svoju centrálnu banku, vybudovať svoje ministerstvá. Ale nezmeníte polohu štátu a nevymyslíte iné obchodné spojenia. A keď vymyslíte, podnikatelia sa nimi nebudú riadiť. A keď im ich dáte príkazom, bude to na úkor blahobytu občanov,“ uviedla.