V slovenských obchodoch teda momentálne nie je ani tretina domácich konzervárenských výrobkov. Konštatovala to v utorok hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v tlačovej správe.
Kým ešte v roku 1993 bolo v Konzervárenskom zväze 17 členov, momentálne ich tam je už len päť.
„V minulosti mal každý okres svoj vlastný mäsokombinát, mliekareň, pekáreň či konzerváreň. V období transformácie ekonomiky na trhové hospodárstvo a po privatizácii mnohí noví majitelia fabrík nemali záujem o zachovanie výroby, čím nastalo znižovanie počtu výrobných podnikov. Po vstupe obchodných reťazcov na trh bol už domáci konzervárenský priemysel až príliš rozložený a zlikvidovaný. Začal sa rozmach zahraničných výrobcov a dodávateľov, čomu zostávajúci hráči v konzervárenskom priemysle nedokázali konkurovať,“ ozrejmila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Slovenskí konzervári sa pritom podľa SPPK dokážu prispôsobovať novým trendom, napríklad produkciou výrobkov s obsahom čisto prírodných zložiek.
„Vyrábajú výrobky bez konzervačných látok, emulgátorov, stabilizátorov, antioxidantov či zvýrazňovačov chuti, s prírodnými zahusťovadlami,“ podotkla Holéciová. Azda najväčším problémom slovenských konzervární je tak podľa SPPK, podobne ako v celom agropotravinárskom sektore, nedostatok pracovnej sily a silný tlak dovozov zo zahraničia.
„Naše firmy by dokázali vyprodukovať viac kvalitných výrobkov, problém je však s umiestňovaním produktov na trhu,“ dodala hovorkyňa SPPK.
V rámci investičných opatrení by konzervárenskému priemyslu na Slovensku pomohla podľa SPPK cielená podpora dosahovania kapacít výroby a podpora exportu.
„Hovoríme najmä o podpore pri inovácii obalov a sortimentu, o podpore účasti na medzinárodných výstavách, výskume kvalitatívnych parametrov v súvislosti s prísnymi limitmi prídavných látok a o vyššej podpore prepojenia vedy a výskumu s praxou,“ doplnil predseda Slovenského konzervárenského zväzu Michal Demeter. Mnohé z týchto požiadaviek slovenských výrobcov sa podľa SPPK už realizujú, no konzervárenské firmy volajú do budúcna po ich posilnení.