Inflácia sa na Slovensku šplhá k trom percentám a ceny potravín rastú až o päť percent. Rast cien tak v závislosti od profesie zmazáva profit ľudí v podobe rastu platov. Problémom je aktuálne fakt, že centrálna banka sa pripravuje na rast úrokov a deje sa tak v čase rastúcich cien ropy v dôsledku politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa a zdražovania potravín po neúrode. Ekonomiky sa tiež prehrievajú, chýbajú zamestnanci a firmy sú nútené dvíhať platy až k hraničnej úrovni.
Ropa tiež zdražuje dopravu. Ceny ropy už vyleteli na úrovne z konca roka 2014. Za barel sa aktuálne platí okolo 77 až 78 dolárov. Vidieť to aj na slovenských pumpách. Priemerné ceny najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu sa podľa údajov Štatistického úradu vyšplhali minulý týždeň na 1,415 eura za liter, nafty 1,26 eura za liter.
V júli sa medziročná inflácia v eurozóne prehupla cez hranicu dvoch percent. Naposledy tam bola pred šiestimi rokmi. Práve hodnoty inflácie okolo dvoch percent sú ekonómami považované za zlatý stred. Ceny vtedy totiž síce rastú, no nie tak, že by odrádzali ľudí od míňania a spomaľovali ekonomiku. Pomalší rast však hrozí aj pri prirýchlom zdražovaní.
Zdá sa tak, že na ťahu je Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje úrokové sadzby pre krajiny eurobloku. Upravovať menovú politiku však musí podľa všetkých 19 krajín platiacich eurom. Situácia v nich je však často odlišná.
Taliansko ťaží inflácia
V Holandsku sa rast cien v auguste podľa tamojšieho štatistického úradu zrýchlil takmer na päťročné maximum, keď dosiahol medziročné zvýšenie o 2,3 percenta. Inflácia trápi aj zadlžené Taliansko. Ceny tam podľa predbežných odhadov talianskeho štatistického úradu v auguste rástli medziročne o 1,7 percenta. Na obrátkach nabrali hlavne ceny energií – tie v krajine rástli medziročne takmer o 7,9 percenta. Potraviny o 3,6 percenta. Taliani už pre cválajúce ceny znižovali aj odhad rastu ekonomiky, a to na 1,2 percenta v tomto roku z pôvodných 1,5 percenta. V budúcom roku dokonca až na jedno až 1,1 percenta z pôvodných 1,4 percenta. Spomaliť by sa mal aj pokles dlhu verejných financií.
Z krajín platiacich eurom bola v júli medziročná inflácia nad tri percentá aj v Estónsku. Naopak, najnižšia bola inflácia v Grécku – pod jedno percento, a v Írsku, kde ceny rástli o jedno percento.
Na Slovensku dosiahol v júli medziročný rast cien 2,6 percenta. „Inflácia sa dostala od začiatku tohto roka vysoko nad dvojpercentnú hranicu a priemer za prvých šesť mesiacov je 2,5 percenta, čo je najrýchlejšie tempo rastu od roku 2012,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Krajina je tak už za európskym inflačným cieľom. Podľa analytika českej spoločnosti NextFinance Jiřího Cihlářa by toto bol moment, keď by Národná banka Slovenska začala tlačiť úrokové sadzby hore. Túto právomoc má však pre krajiny s eurom len ECB. „Slovensko by teraz potrebovalo vyššie úrokové sadzby ako napríklad Grécko či Taliansko,“ hovorí.
Európsku centrálnu banku však stále zamestnáva výkup dlhopisov, zvyšovanie úrokových sadzieb sa tak podľa Cihlářa dostane na program dňa najskôr v budúcom roku. Nečaká pritom, že príde k razantnému riešeniu – rozhodnosť ECB bude brzdiť zadlžený juh Európy, problémy v Turecku aj brexit.
Menová politika eurozóny však ostane pravdepodobne pomerne uvoľnená ešte minimálne rok. Brzdiť infláciu by Slovensko mohlo aj cez zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) či spotrebných daní na tovary a služby, upozorňuje Pánis. Pomôže aj uvoľnenie pravidiel pre zamestnávanie cudzincov z tretích krajín, čo by podľa neho zmiernilo nerovnováhu na trhu práce a znížilo tlak na rast miezd.
Ekonomický rast sa asi spomalí
Na Slovensku inflácia nepodkope ekonomiku tak ako napríklad v Taliansku. Slovensko totiž bude ťažiť z nových investícií, ako je napríklad aktuálne očakávaný štart fabriky Jaguar Land Rover v Nitre. Bankoví analytici v pravidelnom prieskume Národnej banky Slovenska však už znížili koncom augusta odhad rastu slovenskej ekonomiky pre tento aj budúci rok o desatinu percenta.
Hrubý domáci produkt Slovenska by tak v tomto roku mal reálne stúpnuť o 3,9 percenta a v roku 2019 o 4,1 percenta. Oproti júnovej makroprognóze z dielne Inštitútu pre finančnú politiku so 4,1-percentným rastom v tomto roku a 4,5-percentným v tom budúcom ide o výrazne vlažnejšie predpovede. No priblížili sa tak letnej prognóze Európskej komisie, podľa ktorej má naša ekonomika v tomto roku rásť o 3,9 percenta. V roku 2019 to majú byť rovné štyri percentá.
Foto: SHUTTERSTOCK
S naplnením optimistických prognóz rastu ekonomiky český analytik Cihlář veľmi nepočíta – strednú Európu čaká skôr spomaľovanie ekonomického rastu. V Českej republike už je to podľa Cihlářa jasne viditeľné, na Slovensku sa to tiež prejaví. „Opora v podobe domácej spotreby nevydrží večne,“ hovorí. Práva tá totiž ťahala rast ekonomiky v posledných mesiacoch.
K opatrnejším odhadom sa prikláňa aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Očakáva zrýchlenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na 3,9 percenta v tomto roku. V roku 2019 by rast mohol podľa nej dosiahnuť aj 4,2 percenta. „Rast slovenskej ekonomiky pokračuje dobrým tempom a hlavne na trhu práce vidieť výrazné zlepšenie,“ hovorí Muchová. Kľúčovú pozíciu by si mal udržať aj naďalej domáci dopyt, dodáva.
Pozitívnejšie vidí budúci vývoj analytička Poštovej banky Jana Glasová. „Naša ekonomika sa v tomto roku posilní o štyri percentá a v budúcom roku sa jej rast ešte zrýchli na úroveň 4,3 percenta,“ hovorí. Od druhého štvrťroka ťahajú ekonomiku výraznejšie práve automobilky, ktoré rozbiehajú výrobu nových modelov.
Na závod Jaguar Land Rover sa spolieha aj Pánis. „Vďaka tomu pôjde dynamika nášho rastu proti prúdu. Kým my budeme zrýchľovať, eurozónu či svetovú ekonomiku čaká v budúcom roku skôr spomalenie rastu,“ hovorí.
Stúpajú aj ceny služieb
Samotný rast cien odhadovaný tento rok na Slovensku na úroveň 2,5 percenta ťahá hlavne doprava, ktorá dražie aj pre ceny palív. V júli tu išli ceny medziročne hore takmer o sedem percent. V porovnaní s júnom však ide podľa Glasovej o mierne spomalenie – o 0,1 percenta. „Aj v ďalších mesiacoch sa už dynamika rastu cien pohonných látok spomalí, čo bude tlmiť aj infláciu,“ očakáva analytička.
Potraviny ťahajú hore okrem ceny palív a energií aj svetové ceny poľnohospodárskych komodít, vysvetľuje analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Tento rok počasie farmárom veľmi nenahrávalo. S výrazným poklesom sa tak pravdepodobne nebude dať počítať. Ceny v prvých mesiacoch tohto roka ovplyvnili aj vlaňajšie potravinové prešľapy. A to nielen rekordný rast cien masla pre mliečnu krízu či vajíčok po fipronilovej kauze. „Postupné vyprchávanie efektov spomínaných káuz bolo evidentné už v júli 2018,“ hovorí Sadovská.
Od mája sa zvýšili príplatky za prácu v noci, cez víkendové dni či sviatky, ktoré by mohli zatlačiť aj na ceny. Po určitom čase budú totiž firmy nútené prehodnotiť vplyv príplatkov na ich hospodárenie, upozorňuje Sadovská.
„Ak sa firmy rozhodnú podniknúť určité kroky, tak zrejme pôjde o skrátenie či zrušenie niektorých prevádzkových hodín, úpravy platov či zvyšovanie cien výstupov,“ hovorí. Výsledkom tak podľa nej môžu byť aj vyššie spotrebiteľské ceny.
V júli zatlačili na úroveň cien aj vyššie ceny služieb. Tie rastú aj pre zvýšený dopyt. „Proinflačne pôsobia aj dopytové tlaky podporené svižným ekonomickým rastom a dynamickým rastom platov, ktoré sa premietajú do rastu cien služieb a priemyselných tovarov,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. V ďalších kvartáloch očakáva zvyšovanie dopytových faktorov pri odznievajúcom efekte vysokých cien potravín a energií. Jedinú útechu pre spotrebiteľov vidí vo výraznom raste platov. „Nominálne platy totiž porastú ešte rýchlejším tempom, viac ako dvojnásobným. A teda životná úroveň bude ďalej rásť,“ hovorí Pánis.