„Odolnosť najväčších bánk voči prípadnej kríze je v súčasnosti veľmi vysoká,“ povedal pre agentúru Bloomberg profesor ekonómie a bývalý člen americkej centrálnej banky Fed Daniel Tarullo. Súčasné obdobie rastu bude podľa názoru väčšiny ekonómov pokračovať minimálne do konca roka 2020.
V súčasnosti totiž firmy pôsobiace v najväčších ekonomikách sveta riešia hlavne problém ako pri rastúcom nedostatku pracovnej sily zvládnuť zvyšujúce sa objednávky. Nedostatok pracovnej sily tiež zvyšuje tlak na rast miezd a vďaka členstvu v Európskej únii ekonomicky dobré roky zažíva aj Slovensko.
V súčasnosti môžu ľudia prísť o peniaze hlavne v prípade investovania na akciových finančných trhoch. „Už dlhší čas sa vedú debaty o tom, že ceny akcií sú príliš vysoko. Či to je pravda, alebo nie, nám môže napovedať pomer P/E, dávajúci do pomeru trhovú cenu akcie k zisku,“ povedala investičná analytička ČSOB banky Silvia Čechovičová. Podľa jej prepočtov tento údaj v prípade amerických akcií dosahuje číslo 17, čo je v súlade s dlhodobým priemerom. Pri európskych je dokonca mierne pod dlhodobým priemerom a dosahuje hodnotu 14. „Priestor na zisky teda stále existuje, hoci treba rozlišovať medzi jednotlivými sektormi a regiónmi a takisto treba byť pripravený na to, že prípadné zisky akcií už nemusia dosahovať úrovne, na aké sme boli zvyknutí v minulých rokoch,“ dodala.
Čo sa zmenilo od krízy
Na rozdiel od krízového roku 2008 sú súkromné banky oveľa bezpečnejšie ako v minulosti. Pred krízou museli mať americké banky na stodolárový úver rezervu dva doláre. Aktuálne je to až sedem dolárov, a takzvané kapitálové požiadavky sú v EÚ ešte o niečo vyššie. Finančné domy v krajinách používajúcich spoločnú menu euro musia mať na stoeurový úver vytvorenú rezervu osem eur. Práve rezervy majú v horších časoch slúžiť na prípadné vykrytie strát spôsobených krízou. To, či to bude dosť, preverí až ďalšia prípadná kríza.
Bežným ľuďom priniesla kríza ochranu vkladov až do výšky 100-tisíc eur. Tento limit platí vo všetkých štátoch používajúcich spoločnú menu euro. Ešte pred krízou dostali Slováci v prípade krachu domácej banky len 90 percent vložených peňazí a finančný strop bol stanovený na sumu 20-tisíc eur. Politici tiež sľubujú, že budúcu záchranu bánk nebudú platiť daňoví poplatníci. V prípade krachu súkromnej banky majú o peniaze najprv prísť akcionári, nasledujú veritelia a ľudia s vkladmi nad 100-tisíc eur. Prípadnú záchranu tiež bude financovať fond vytvorený z príspevkov všetkých bánk pôsobiacich v eurozóne. Do takzvaného jednotného fondu má v rozmedzí rokov 2016 až 2024 natiecť až 55 miliárd eur.
Napríklad v Taliansku majú však obyvatelia problémy so splácaním úverov vo výške až 400 miliárd eur. Ďalej prípadný krach Turecka môže európskym bankám spôsobiť straty vo výške 222,3 miliardy eur. Navyše EÚ stále strašia obrovské dlhy Grécka, Talianska, Portugalska či Španielska.
Všemocné tlačenie peňazí?
Pri pohľade na objem vytlačených peňazí nevyzerajú súčasné problémy európskych bánk a zadlžených krajín až tak hrozivo. Európska centrálna banka od 2015 do decembra 2018 vytlačí až 2,5 bilióna eur. Tieto finančné zdroje môžu vykryť aj prípadné celosvetové otrasy finančných trhov. V minulosti totiž krízu spôsobil práve nedostatok lacných peňazí.
Európska centrálna banka peniaze do ekonomiky napumpovala kúpou štátnych dlhopisov krajín používajúcich spoločnú menu euro a tieto cenné papiere nakúpila od súkromných bánk. Výsledkom je, že úroky na desaťročných slovenských dlhopisoch sú vo výške 0,65 percenta a v prípade nemeckých len 0,41 percenta.
V ekonomike postavenej na dlhoch lacné peniaze umožňujú firmám realizovať nové projekty. Následne je v hospodárstve zamestnaných viac ľudí, ktorí majú dostatok peňazí na kúpu tovarov a služieb. Rýchlym hospodárskym rastom vyvolaný rast zamestnanosti zároveň zvyšuje tlak na rast miezd. Jedinou nevýhodou tlačenia peňazí je riziko príliš rýchleho rastu cien. Podobná hrozba bola aj v USA, kde už úroky dvíhajú, a k vysokej inflácii tam zatiaľ neprišlo.
Základná úroková sadzba bude v eurozóne až do polovice budúceho roku na rovnej nule. V Spojených štátoch amerických je už dnes v rozmedzí 1,75 až dvoch percent a do konca tohto roka môže stúpnuť na 2,25 až 2,5 percenta. Práve od základnej úrokovej sadzby sa odvíjajú úroky na hypotékach a jej prudké zvyšovanie stálo za vypuknutím krízy v roku 2008.
Ako sa to začalo
Vznik celosvetovej finančnej krízy je pripisovaný 15. septembru 2008. Pred desiatimi rokmi zbankrotovala americká súkromná banka Lehman Brothers, ktorá bola vo finančných kruhoch považovaná za príliš veľkú na to, aby mohla skrachovať. Lenže americká centrálna banka Fed sa prekvapujúco rozhodla nepomôcť Lehman Brothers a vyriešenie jej dlhov po spľasnutí nafúknutých cien nehnuteľností nechala na voľnom trhu. Výsledkom bola vlna finančných krachov zasahujúca nielen Spojené štáty americké, ale aj Európsku úniu.
Za krachom Lehman Brothers stál americký sen v podobe vlastného bývania pre všetkých. Z tohto dôvodu vytvorila americká vláda pološtátne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac. Tie pomáhali bežným Američanom získať dostatok peňazí na vlastné bývanie. Systém fungoval tak, že sto hypoték bežných ľudí bolo zlúčených do jedného balíka a následne predaných ako finančný nástroj s najvyšším ratingom AAA. Získané peniaze sa opäť použili na financovanie ďalších hypoték a výsledkom bol prudký rast cien nehnuteľností.
Problém prišiel po tom, čo americká centrálna banka začala príliš rýchlo zvyšovať základnú úrokovú sadzbu. Vyššie úroky priniesli miliónom Američanov vyššie mesačné splátky hypoték a čoraz viac ľudí nedokázalo splácať svoje dlhy. Situáciu nedokázala vyriešiť ani rýchla dražba nehnuteľností, keďže bankrotovalo príliš veľa Američanov a ceny nehnuteľnosti prudko klesali. Nesplácané americké hypotéky vlastnili finančné domy po celom svete práve vďaka podpore predaja prostredníctvom Fannie Mae a Freddie Mac. Po krachu Lehman Brothers si finančný trh uvedomil, že centrálna banka Fed nebude riešiť problémy, ktoré sama spôsobila, a finančné inštitúcie preto začali šetriť peniaze na horšie časy. Výsledkom bol nedostatok úverov a príchod celosvetovej recesie, ktorú nateraz vyliečilo až spustenie tlačenia peňazí. Či sa finančný svet poučil, ukáže budúcnosť.