Slovensku by mal umožniť prístup k terminálu skvapalneného plynu (LNG) vo Świnoujście na severe Poľska. A tiež sprístupniť nórsky plyn cez plánovaný plynovod Baltic Pipe. Z juhu zase vznikne napojenie na plánovaný plynovod Eastring v smere naTurecko.
Výrazne by tak klesla možnosť na zopakovanie plynovej krízy z januára 2009, ktorej pachuť v Európe stále cítiť. Rusko vtedy zastavilo dodávky cez Ukrajinu. Bez plynu zostala takmer celá Európa a aj veľké podniky.
"Nechceme byť odkázaní len na jednu trasu alebo jeden zdroj, pretože to predstavuje riziko pre našu krajinu a ekonomiku,“ povedal podľa agentúry SITA pri začiatku výstavby vo Veľkých Kapušanoch minister hospodárstva Peter Žiga. Slovensko podľa neho podporuje projekty, ktoré zvyšujú diverzifikáciu dodávok a prepravných trás nielen v našom regióne, ale v celej únii.
Eustream by chcel mať slovenskú časť hotovú do konca roka 2021. Prepravná kapacita plynovodu bude 5,7 miliardy kubických metrov ročne.
Zmeny územného plánu aj výrub stromov
Pozemky pod plynovod sú už pripravené v obci Chlmec v okrese Humenné, potvrdil jej starosta Cyril Hirjak. "Uvidíme, keď prídu prvé stroje, lebo pokiaľ je to len na papieri, je to jedna vec, ale keď sa už začne stavať, budem musieť viac s tými ľuďmi pracovať,“ hovorí.
Plynovod zaberie v takmer 800-hektárovom katastri obce časť lesa a lúk. Cez obec má ísť podľa Hirjaka 3,5 kilometra rúr, tie však potrebujú 200-metrové ochranné pásmo, do ktorého sa obec nesmie rozšíriť. V katastri obce bude aj uzáver, dodáva Hirjak, keďže pri hraniciach obce sa končí Prešovský a začína Košický kraj.
Trasovaniu rúr sa musel prispôsobiť aj územný plán obce. Naplánovaných je 199 možných domov, obec s takmer 600 obyvateľmi tak nebude mať podľa starostu problémy ani ďalších 20 až 30 rokov. "Prirovnávam to k tomu, že my východniari dávame vodu pre celý východ, hoci to nie je ocenené, ale ľudia, čo sa kvôli nej vysťahovali, urobili veľké gesto pre celú Slovenskú republiku a toto je podobné,“ hovorí.
Na kratšom úseku bude plynovod prechádzať aj územím obce Pozdišovce s vyše 1¤200 obyvateľmi v okrese Michalovce. "Beží stavebné konanie. Každý má možnosť sa vyjadriť, no nevidím veľké problémy s touto líniovou stavbou,“ hovorí starosta Pozdišoviec Ján Čižmárik. Výkup pozemkov podľa neho však ešte neprebehol. Zásah do života obce nebude podľa starostu veľký. "Obyvatelia to berú ako infraštruktúru, ktorá môže v budúcnosti pomôcť nielen im, ale aj štátu,“ hovorí.
Trasa plynovodu sa končí na Slovensku v katastri obce Palota pri poľských hraniciach v okrese Medzilaborce. Výstavba sa jej vyše 2¤400-hektárového katastra dotkne len okrajovo. "U nás ide plynovod len cez vrchnú časť úplne v lese. Dedinu ani ľudí to nijako neobmedzí,“ hovorí starosta Paloty, ktorá má 186 obyvateľov, Vasiľ Bomberovič. Ľudí v obci by sa tak podľa neho nemali dotknúť ani stavebné práce. Rovnako ako výkup pozemkov – stavať sa bude totiž len v štátnych lesoch.
Proti plynovodu neboli podľa neho námietky ani problémy. "Plynári sa snažili podporiť dediny, kde prechádza plynovod nejakou finančnou čiastkou,“ dodáva Bomberovič.
Americko-ruská plynová hra
Nový slovensko-poľský plynovod začne na slovensko-ukrajinských hraniciach vo Veľkých Kapušanoch a skončí neďaleko Lupkowa na hraniciach s Poľskom. Cez nás pôjde 106 kilometrov plynových rúr. V Poľsku bude postavených ďalších okolo 58 kilometrov až do Świnoujście.
Novú rúru pre zníženie plynovej páky Ruska podporuje aj Brusel. Začiatkom roka 2017 mu odklepol podporu 107,7 milióna eur. V januári tohto roka získala slovensko-poľská rúra pôžičku 70 miliónov eur od Európskej investičnej banky (EIB). Celkové náklady na nové prepojenie sa odhadujú na 270 miliónov eur, z toho okolo 140 miliónov by mala stáť vyše stokilometrová slovenská časť.
Okrem severojužného prepojenia by mohli na závislosť od ruského plynu zatlačiť dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Na tých sa ešte v lete na stretnutí k clám so šéfom únie Jeanom-Claudom Junckerom dohodol americký prezident Donald Trump. Európa sa chystá pre americký plyn dobudovať aj LNG stanice. Práve Trump patrí k veľkým kritikom závislosti únie od ruského plynu. Tie podľa neho zvyšuje aj plánovaný plynovod Nord Stream 2. Na zastavenie jeho výstavby vyzval Nemecko, ktoré to odmietlo.
Brusel severnú trasu podporil pod podmienkou, že neobíde Ukrajinu. To je aj v záujme Slovenska, ktoré by mohlo bez tejto podmienky tiež prísť o príjmy za prepravu ruského plynu. Čistý zisk Eustreamu bol predvlani na úrovni 418 miliónov eur. Tržby firmy boli vyše 778 miliónov eur. Minulý rok zaplatila na daniach spoločnosť takmer 155 miliónov eur. Okrem toho štát ako 51-percentný vlastník Eustreamu dostáva každoročne vyplatené dividendy zo zisku firmy.