Platy v regióne raketovo rastú vrátane Slovenska

Stredná Európa zažíva razantné zvyšovanie platov. Aj Slovensko ťaží z prudkého rastu ekonomiky, poklesu nezamestnanosti a lacných úverov. Firmám stúpajú tržby a zároveň im chýbajú vhodní zamestnanci, a preto sú nútené zvyšovať mzdy.

27.09.2018 06:00
praca, stavba, robotnik, trh prace,... Foto: ,
Čistý plat priemerného Slováka sa aktuálne pohybuje na úrovni 765 eur.
debata (42)

Platy podľa najnovšej prognózy Národnej banky Slovenska vzrastú tento rok o 6,2 percenta a priemerná mzda na Slovensku sa tak za celý rok 2018 má dostať na 1¤013 eur v hrubom. Ďalšie dva roky majú mzdy rásť každoročne takmer o sedem percent.

Čistý plat priemerného Slováka sa aktuálne pohybuje na úrovni 765 eur, čo je viac ako mzda v Maďarsku vo výške 674 eur. Viac ako Slováci dostávajú na ruku Poliaci, a to v prepočte 794 eur. Najvyššie zárobky v regióne si drží Česko, a to v sume 923 eur v čistom.

Najviac, a to až o dvanásť percent, stúpajú mzdy v Maďarsku, kde vláda pristúpila k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy a odmien vo verejnom sektore. Práve zvýšenie najnižších platov aj tabuľkových miezd by malo výplaty potiahnuť na budúci rok aj na Slovensku. „Pnutia na trhu práce, avizovaný rast platov vo verejnom sektore, zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatky za prácu v noci a cez víkendy sa odrážajú v dynamickom raste miezd v celom horizonte predikcie,“ povedal včera guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.

Čisté mzdy by mali na Slovensku na budúci rok stúpnuť aj po tom, čo sa zvýši daňový bonus pre rodičov detí do šesť rokov. V Česku sa zase odbory snažia dobré časy využiť na skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny.

Poľsko sa ako jediná krajina visegrádskej štvorky môže spoliehať na silu vlastného trhu. V krajine žije takmer 38 miliónov obyvateľov, čo je oveľa viac ľudí ako v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku, kde celkovo žije takmer 26 miliónov ľudí. Práve pre rastúcu domácu spotrebu ratingová agentúra Fitch len pred pár dňami zvýšila tohtoročný odhad rastu poľskej ekonomiky zo 4,4 percenta na 4,8 percenta HDP.

Ekonomický rast Maďarska je postavený na najnižších firemných daniach v rámci celej Európskej únie. U našich južných susedov platia podniky len 9-percentnú daň z príjmu. Maďarská vláda sa podobne ako Slovensko snaží prilákať veľké automobilky a výsledkom je získanie nového závodu automobilky BMW na úkor Košíc.

Aj slovenskú ekonomiku aktuálne ťahajú práve automobilové investície. Už v najbližších týždňoch sa rozbehne výroba nitrianskeho závodu automobilky Jaguar Land Rover. Už v tomto roku budú na Slovensku vyrábať automobily štyri rôzne automobilové koncerny – nemecký Volkswagen, francúzsky PSA Peugeot Citroën, kórejská Kia a britský Jaguar Land Rover. Práve v automobilovom priemysle sú najvyššie priemerné mzdy. Vo Volkswagene Slovakia bez započítania odmien vrcholového manažmentu pracujú ľudia priemerne za 1¤854 eur v hrubom.

Vývoj slovenskej ekonomiky
Celkovo slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o štyri percentá HDP a v budúcom o 4,5 percenta HDP. „V horizonte predikcie sa predpokladá prorastové pôsobenie verejných investícií vplyvom rýchlejšieho čerpania eurofondov, ale aj spotreby domácností, ktorú by mali výrazne podporiť rastúce mzdy,“ uviedol Makúch. Zároveň rast slovenskej ekonomiky môže v budúcnosti dosiahnuť ešte vyššie hodnoty. „Takmer každé tretie voľné pracovné miesto obsadzujú cudzinci,“ povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Práve príchod zahraničných pracovníkov umožňuje dosahovať čoraz vyšší ekonomický rast v časoch, keď na niektorých pracovných pozíciách už nemá kto pracovať. Aktuálne je voľných takmer 84-tisíc pracovných miest a miera evidovanej nezamestnanosti je na úrovni 5,42 percenta.

Ekonomicky dobré časy môže aktuálne navyše ohroziť neriadený rozvod medzi veľkou Britániou a Európskou úniou. „V prípade brexitu ide určite o najviac podceňované politické riziko nadchádzajúcich mesiacov. Z nášho pohľadu je síce pravdepodobnosť nedosiahnutia dohody menej ako 50 percent, no môžeme sa mýliť a vyjednávania môžu stroskotať v ktorejkoľvek chvíli,“ uviedol Christopher Dembik zo Saxo Bank.

Britská premiérka Theresa Mayová v aktuálnych rokovaniach narazila na tvrdý postoj Európskej únie. Z ekonomického hľadiska totiž stále nie je jasná budúca podoba vzájomného obchodu a z politického visia otázniky nad obnovením hranice Severného Írska. Európska únia je totiž ochotná zachovať voľný obchod len v prípade zachovania voľného pohybu pracovnej sily. Lenže práve zastavenie príchodu lacnej pracovnej sily aj z krajín strednej Európy bolo hlavnou požiadavkou úspešného britského referenda o vystúpení z EÚ.

Ďalším podceňovaným rizikom je budúcoročný rozpočet Talianska. „Predstihové ukazovatele a nedávne ekonomické údaje z Talianska, ako PMI alebo firemné očakávania potvrdzujú, že za tretí štvrťrok vykáže talianska ekonomika stagnáciu. Podľa nášho názoru to vážne skomplikuje vyjednávania o budúcoročnom štátnom rozpočte, ktoré budú prebiehať v poslednom štvrťroku,“ povedal Dembik. Časť talianskej vlády totiž stále presadzuje zvyšovanie výdavkov aj za cenu vyššieho deficitu verejných financií. To je v rozpore so stanoveným cieľom vyrovnaných rozpočtov, ktorý platí pre všetkých 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro.

Tretím rizikom je prebiehajúca obchodná vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. Spojené štáty americké len v pondelok zaviedli desaťpercentné clá na z Číny dovážaný tovar v objeme 200 miliárd dolárov. Americký prezident zároveň s príchodom budúceho roka plánuje clá zdvihnúť až na 25 percent a zároveň sa vyhráža ďalšími clami za 250 miliárd dolárov. V krajnom prípade môže obchodná vojna viesť k zavedeniu ciel na všetok čínsky tovar.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #automobilky #trh práce #Brexit #rast miezd #Národná banka Slovenska