Údaj o ponúkanom plate teraz nájdeme v 92 percentách inzerátov s pracovnými ponukami. Vyplynulo to z analýzy portálov Profesia. Sk a Platy.sk. Novinka prispela k tomu, že priemerná mesačná mzda zamestnanca dosiahla v druhom štvrťroku 1 004 eur a medziročne stúpla o 6,4 percenta.
Firmy väčšinou zákon dodržiavajú
Povinné je zverejniť iba základnú hodinovú sadzbu mzdy. Napriek tomu možno nájsť v inzerátoch celý ponúkaný mesačný hrubý plat, väčšinou v istom rozpätí, resp. so spodnou hranicou. S tým, že výška bude závisieť od dĺžky praxe či iných kvalít uchádzača. V ponukách sa často objavujú aj rôzne bonusy a popri hrubom plate aj poznámka, že k platu náleží ešte pohyblivá zložka. Tá často nebýva špecifikovaná. Medzi bonusmi sa objavuje aj trinásty plat, pár dní voľna navyše, ovocné dni či jazykové kurzy na pracovisku.
Zamestnávatelia zverejňujú platy v rôznej podobe. K hrubému platu od 1 700 do 2 000 eur sľubujú napríklad „plus ďalšie odmeny“. Hoci zákon hovorí o povinnom zverejňovaní hrubej mzdy, nájde sa aj inzerát, ktorý ponúka „1 000 v čistom“ pre vodiča kamiónov. Firma Amazon hľadá pracovníka logistického centra a ponúka hodinovú mzdu 5,50 brutto. K tomu ešte mesačný bonus „do výšky 20 percent“, ročnú odmenu „do výšky 8,5 percenta“, teplé chodové menu za 1 euro a mesačný príspevok na dopravu vo výške 24 eur.
Zverejňovanie odhalilo biedu
Základná zložka mzdy, ktorá je súčasťou inzerátu, je suma, pod ktorú firma po prijatí uchádzača nemôže ísť. „Môže to uviesť ako mesačnú mzdu alebo ako hodinovú mzdu, ale aj ako týždennú mzdu. To je jedno, len musí splniť literu zákona,“ pripomína Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré od začiatku stálo za myšlienkou povinného zverejňovania platových ponúk. Podobne to funguje aj v Rakúsku.
Cieľom tejto úpravy má byť ochrana zamestnanca a zlepšenie jeho vyjednávacích pozícií pri hľadaní zamestnania. „Zverejňovanie miezd v inzerátoch odhalilo biedu slovenských platov na plnej čiare. Je niečo iné poznať priemerné mzdy zo štatistík, a niečo iné vidieť ponúkanú mzdu v konkrétnom inzeráte s konkrétnymi požiadavkami na uchádzača,“ vraví Kuruc. Podľa neho sa tak debata o platoch a tlak na zamestnávateľov zase posunuli ďalej. Pravidlo o zverejňovaní platov na inzertných internetových stránkach firmy väčšinou dodržujú, no zabúdajú na to pri inzerovaní na facebooku alebo priamo na plagátoch v svojich prevádzkach. "Upozorňujeme, že ide o porušenie zákona, ale keď ich ľudia nahlásia, hrozí im vysoká pokuta,“ vraví Kuruc.
Plat dohodou odrádzal
Podľa analýzy spoločnosti Profesia povinnosť zverejňovať v inzerátoch základnú zložku mzdy výrazne zmenila správanie zamestnávateľov. Ponuky bez platu už tvoria menej ako desatinu. Pritom v období od januára do apríla bola ešte väčšina pracovných ponúk bez informácie o plate. Inzeráty so mzdovými informáciami tvorili necelú tretinu, teda 31 percent. Ešte v januári platilo, že inzerát so mzdovou informáciou mal v priemere zhruba o troch uchádzačov viac. Po tom, čo novela začala platiť, sa tento rozdiel výrazne zväčšil. Na pracovnú ponuku s platom teraz zareaguje v priemere dvojnásobný počet ľudí. Fráza „plat dohodou“, predtým jedna z najčastejších formulácií, uchádzačov odrádza.
Novela tiež pôsobila, že uchádzači často reagujú na ponuky práce bez platu negatívne. Môže sa to stať dokonca aj v prípadoch, keď ide o ponuku práce spadajúcu do výnimiek zo zákona. Preto teraz plat často uvádzajú aj firmy, ktoré nie sú viazané touto povinnosťou. Ide o prácu v zahraničí, vo verejnej správe alebo o prípady, keď zamestnávatelia vlastne hľadajú živnostníkov.
| Ako ovplyvnilo zverejňovanie platov uchádzačov? | |
|---|---|
| Motivuje ma viac sledovať ponuky | 55 % |
| Nijako | 17 % |
| Neviem | 16 % |
| Ponúkané platy ma odrádzajú zmeniť prácu | 13 % |
| Zdroj: prieskum Paylab Data Research |
Rozdiel je aj vo zverejňovanej výške platov. Pred platnosťou novely uverejňovali firmy vždy nadpriemerné mzdy – bolo to však často maximum, ktoré mohol zamestnanec dosiahnuť po určitých odpracovaných rokoch, nie nástupný plat. Analýza Profesie tvrdí, že zamestnávatelia dnes uvádzajú plat, ktorý zamestnanec dostane hneď pri nástupe, a nie povedzme o desať rokov. Ukazuje sa tiež, že firmy v inzerátoch trocha švindľujú – zrejme preto, aby tak príliš nebili do očí veľké sociálne rozdiely vyplývajúce z jednotlivých profesií. Čiže reálnosť zverejnených ponúk sa líši podľa charakteru práce alebo pracovnej pozície.
Pokiaľ ide o platy mimo manažmentu, inzeráty obsahujú zväčša podobné alebo mierne vyššie mzdy, ako je priemer na daných pozíciách podľa portálu Platy.sk. V robotníckych ponukách sú zas asi o 8 percent vyššie údaje, v prípade vrátnikov je to 10 percent. Pokiaľ ide o platy manažmentu, firmy sú v zverejňovaní základnej zložky mzdy zdržanlivejšie. Ukazuje sa, že platy uvádzané v takýchto ponukách sú výrazne nižšie, ako sú priemerné základné mzdy v daných profesiách. V prípade obchodného riaditeľa uvádzajú firmy v inzerátoch až o 34 percent nižšie hodnoty, ako je priemer.
Spoločnosť Paylab Data Research skúmala vzorku 1 102 respondentov, ktorí sledujú ponuky práce. Z nich sa až 55 percent vyjadrilo, že ich zverejňovanie platov motivuje sledovať ponuky práce viac ako predtým.
Neseriózne podniky sa dostali pod tlak
Medzi respondentmi bolo aj 13 percent takých, ktorých zverejnené základné zložky mzdy odrádzali od zmeny zamestnania. Až 46 percent respondentov označilo informácie za nedostatočné. No takmer rovnaký počet ľudí – až 43 percent tých, ktorí si prezerajú ponuky – považuje informácie o platoch za zrozumiteľné. Ak by si uchádzači mohli vybrať najvhodnejší spôsob zverejňovania platu v pracovnej ponuke, rozhodli by sa pre jasnú výšku základného platu a prípadné variabilné zložky zvlášť.
Uchádzačom zverejnenie ponúkanej mzdy šetrí čas. "Už vedia, kam sa ani nemusia unúvať poslať životopis alebo merať cestu na pohovor. A kam sa im to, naopak, oplatí,“ vraví Kuruc. Firmy, ktoré zverejňujú príliš malé mzdy alebo mzdu neuvádzajú, zas odrádzajú uchádzačov od zaslania životopisu. A to je podľa Kuruca dobre. „Zverejňovanie je však len prvý krok. Ľudia by zverejnené mzdy mali využiť na to, že budú hromadne písať do firiem, ktorých ponuka sa im zdá poburujúca, a pýtať sa ich, či to myslia vážne,“ myslí si aktivista, ktorý už dlhšie upozorňuje na príliš nízke platy niektorých zamestnávateľov a na nie najserióznejšie praktiky voči zamestnancom.