Firmu sprostredkujúcu ubytovanie formou zdieľanej ekonomiky pokarhala EK ešte v júli. „Ľudia, ktorí si objednajú ubytovanie pred Vianocami, získajú lepšie podmienky. Dúfam, že to firma dá ľuďom ako vianočný darček,“ uviedla eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Eurokomisárka má najnovšie ťažké srdce na Facebook.
„Moja trpezlivosť je na konci. Hoci ma Facebook uistil, že upraví svoje zostávajúce zavádzajúce podmienky služieb, trvá to veľmi dlho,“ povedala Jourová, ktorá vyzvala Facebook a Twitter k činom ešte vo februári. Pokiaľ sa zmeny neudejú do konca roku, Jourová sa obráti na úrady na ochranu spotrebiteľov, aby konali a tieto spoločnosti potrestali. EK si zmeny vyžiadala po škandále so spoločnosťou Cambridge Analytica, ktorá zneužila 87 miliónov facebookových profilov ľudí z USA a Veľkej Británie. Poslúžiť mali prezidentskej kampani Donalda Trumpa, a tiež pri podpore kampane za vystúpenie Británie z EÚ.
Zavedené firmy strácajú zákazníkov, ktorí stále častejšie uprednostňujú práve služby zdieľanej ekonomiky. Je veľmi pravdepodobné, že i pre zdieľanú ekonomiku sa začnú postupne vytvárať určité pravidlá.analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak
Pokiaľ ide o firmy podieľajúce sa na zdieľanej ekonomike, sú veľmi obľúbené, no podľa Jourovej ich obľúbenosť pri nedodržiavaní zákonov neospravedlňuje.
Peniaze v ekonomike zostávajú
„Zdieľaná ekonomika má určite významný potenciál do budúcnosti. Jej výhodou je využívanie moderných technológií, čo znižuje náklady, a, naopak, zvyšuje to komfort pre spotrebiteľov,“ myslí si analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Je podľa neho pochopiteľné, že vlády a zavedené firmy sa týchto nových firiem obávajú. Pripomína, že štáty prichádzajú o časť daňových príjmov a kontrolu nad poskytovateľmi služieb. Myslí si však, že zníženie výberu priamych daní z ubytovacích služieb je skôr redistribučný problém – peniaze totiž ostávajú v ekonomike a prenajímatelia ich utratia za iné služby.
„Zavedené firmy strácajú zákazníkov, ktorí stále častejšie uprednostňujú práve služby zdieľanej ekonomiky. Je veľmi pravdepodobné, že i pre zdieľanú ekonomiku sa začnú postupne vytvárať určité pravidlá, minimálne na úrovni samotných firiem. Dôvodom je zvýšený výskyt nekvalitných poskytovateľov služieb, čo znižuje reputáciu aj poctivých spoločností z oblasti zdieľanej ekonomiky,“ vraví analytik.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Advokátka Natália Michalovová, ktorá sa zaoberá problematikou celosvetových daňových únikov so zameraním na Taliansko a Slovensko, vraví, že treba rozlišovať medzi daňou za výkon podnikateľskej činnosti, ktorú by mala spoločnosť Airbnb platiť, no neplatí ju, a medzi daňami, ktoré platia, respektíve by mali platiť tí, ktorí prostredníctvom Airbnb prenajímajú svoju nehnuteľnosť. „Podľa môjho názoru je tzv. sharing economy veľmi pozitívna vec. Na jednej strane pomôže ľuďom ušetriť peniaze – keďže si zaobstarajú lacnejšie a výhodnejšie ubytovanie, a tiež vlastníci týchto nehnuteľností môžu mať z ich vlastníctva príjem. Z pohľadu prenajímateľov by teda malo ísť o istý druh dane z prenájmu nehnuteľností – krátkodobý prenájom. V niektorých štátoch už existuje,“ vraví advokátka.
V Čechách, podobne ako v Taliansku, už takúto daň aplikujú. Michalovová upozorňuje, že problémom je skôr zdanenie príjmu spoločnosti Airbnb. V Taliansku zaviedli tzv. airbnb daň pred rokom. Podľa očakávaní sa do štátnej kasy malo dostať v roku 2017 viac ako 83 miliónov eur. Za rok 2017 to však bolo len 19 miliónov eur. „Terajší minister turizmu preto sľúbil, že už v októbri predloží nový návrh, čím zamedzí internetovému zarábaniu bez zdaňovania. Airbnb reagovala, že sa chce dohodnúť, pretože jeho návrh považuje za diletantský,“ vraví advokátka. Podľa Michalovovej je pre americkú firmu najprijateľnejší dánsky model zdaňovania, ktorý našiel rovnováhu medzi právami a výhodami prenajímateľov aj internetovou platformou.
Na Slovensku zatiaľ Airbnb daň neplatí, podobne ako u nás nie sú zdaňované ani iné internetové spoločnosti v tomto sektore. „Je to nevyhnutné, pretože je to diskriminujúce voči ostatným daňovníkom, ktorí dane platia. Múdry zákonodarca dokáže nájsť spôsob, ako zaviesť rozumnú normu,“ uzatvára advokátka.
Finančná správa si na prenajímateľov posvieti
„Problematiku zdaňovania digitálnych platforiem Finančná správa rieši. Od 1. 1. 2018 sa novým spôsobom upravili povinnosti daňovníkov poskytujúcich v Slovenskej republike služby prepravy a ubytovania. Tí daňovníci, ktorí využívajú na sprostredkovanie predaja svojich služieb zahraničné digitálne platformy, sú povinní zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy, ak si tieto platby uplatňujú ako daňový náklad. Daň sa zrazí vo výške 19 percent alebo vo výške 35 percent, ak sú prijímateľom platby daňovníci z nezmluvných štátov,“ uviedla hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.
Zaregistrované sú tri digitálne platformy. Ku konkrétnym daňovým subjektom sa však Finančná správa nevyjadrila, s odôvodnením, že podľa zákona sú informácie o daňovom subjekte, získané pri správe daní, daňovým tajomstvom.
Finančná správa identifikovala niekoľko ďalších prevádzkovateľov digitálnych platforiem, voči ktorým začala proces registrácie z úradnej moci, prebieha teda u nich registračné konanie. To sa začína zaslaním výzvy na splnenie registračnej povinnosti v súlade s daňovým poriadkom. Predchádza mu miestne zisťovanie u našich daňovníkov – poskytovateľov ubytovacích služieb, ktorí využívajú digitálne platformy na sprostredkovanie svojich služieb z dôvodu overenia splnenia zákonných podmienok na registráciu. Trvanie procesu registrácie závisí od viacerých faktorov – nielen zákonných a doručovacích lehôt, ale aj od samotnej spolupráce digitálnej platformy, vysvetlila hovorkyňa.
Platí však, že ak akákoľvek fyzická alebo právnická osoba nakladá so svojím majetkom, a táto činnosť jej generuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov, a nie je od dane oslobodený, je daňovníkom a osobou podliehajúcou tejto dani na území Slovenskej republiky. „Úplne rovnako sa to vzťahuje aj na akúkoľvek osobu pôsobiacu v oblasti zdieľanej ekonomiky, ktorá za odplatu napríklad prenajíma či požičiava majetok – voľný byt, izbu, skladovacie priestory a podobne alebo poskytuje služby. Vzťahujú sa na ňu rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z daňových právnych predpisov, ako pre akékoľvek iné daňové subjekty,“ vraví Skokanová. Vo všeobecnosti teda platí, že prenájom cez digitálnu platformu, akou je aj Airbnb, sa posudzuje ako každý iný prenájom nehnuteľnosti v tuzemsku.