Podnikateľov trápi veľa byrokracie

„Administratíva je pre podnikateľov veľmi náročná. Z vlastných skúseností viem, že malí podnikatelia s tým majú obrovské problémy,“ hovorí Peter Zajíček, majiteľ stavebnej firmy. Problémom nie je len administratíva, ale aj verejné obstarávania, ktoré sú podľa Zajíčka nastavené na cenu, a nie na kvalitu. Kedže zamestnáva 12 zamestnancov, pri papieroch strávi jeho účtovníčka často niekoľko hodín denne. Problémom sú podľa neho aj odvody na mzdy zamestnancov. „Radšej by som videl, keby viac peňazí išlo zamestnancom a menej štátu,“ dodal Zajíček. Aj bývalý podnikateľ Štefan Kedžuch, ktorý prevádzkoval internetový obchod zameraný na sladkosti, hovorí, že množstvo byrokracie, ktorú musia podnikatelia spracúvať, je stále vysoké.

Zo strany vlády zaznieva, že papier je postupne nahrádzaný elektronickými formulármi a ministerstvo hospodárstva sa zase snaží odbúravať nadbytočnú záťaž. Za odvody zase štát financuje zdravotníctvo a tiež sociálnu oblasť.

Medzinárodný projekt Index byrokracie, ktorý predstavil Inštitút ekonomických a sociálnych analýz, prišiel s výsledkom, že slovenskí podnikatelia strávia byrokratickými úkonmi najmenej v porovnaní s ostatnými krajinami. Kým slovenský podnikateľ strávi papierovaním 222 hodín, český 233 hodín ročne, čo je o 33 hodín viac ako v ich minuloročnom výsledku. Zo skúmaných krajín skončila na treťom mieste Litva s 252 hodinami a posledná bola Ukrajina, kde sa počet hodín nad papiermi vyšplhal až na 469. Vplyv na tohtoročné výsledky malo aj nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov (GDPR). To zhodne vo všetkých testovaných krajinách zdvihlo počet hodín strávených byrokraciou o 16 hodín navyše.

Podnikatelia sa sťažujú

„Na podnikateľa sa dennodenne valí legislatívna smršť. Počet nových a novelizovaných zákonov sa v posledných rokoch pohybuje okolo 400 ročne. Znamená to, že na konci funkčného obdobia vlády je o 1 600 nových a novelizovaných právnych noriem viac, než na začiatku volebného obdobia,“ povedal pre Pravdu prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. „Samotní zákonodarcovia priznávajú, že nemajú šancu prečítať ani zďaleka všetko to, čo schvaľujú,“ dodal.

Oravec uvádza, že Združenie podnikateľov Slovenska pred časom urobilo analýzu vývoja regulačného zaťaženia podnikania za roky 2007 až 2016, kde bolo spolu identifikovaných 1¤800 regulačných povinností. Najviac ich bolo zistených v Zákonníku práce, až 414, nasledoval Obchodný zákonník – 328, a v zákone o dani z príjmov – 256. Najväčší nárast počtu regulačných povinností bol zaznamenaný v zákone o dani z príjmov – zo 145 na 243, v zákone o DPH – zo 120 na 140, v Zákonníku práce z 388 na 407 a v zákone o zdravotnom poistení zo 102 na 121.

„Je to výsledok niekoľkých permanentne pôsobiacich príčin. Prvou je niekedy až absurdná ochrana všetkého okrem podnikateľov. Nasleduje bezprostredná regulácia podnikania, najmä daňovo-odvodové povinnosti. Treťou príčinou sú politici, snažiaci sa na účet podnikateľov zvýšiť si vlastnú popularitu prostredníctvom sociálnych balíčkov či 13 a 14 platu, situácia je taká zlá, že potrebujeme nukleárne riešenie, ktorým by vláda uložila ministerstvám zrušiť aspoň polovicu regulácií v ich kompetencii. Zároveň by sme mali nanovo napísať kľúčové zákony, aby boli jednoduché a zrozumiteľné,“ tvrdí Oravec. Vláda zase argumentuje, že v čase rastu ekonomiky a ziskov firiem považuje za kľúčové, aby na tom získali aj samotní zamestnanci.

Ministerstvo zavádza antibyrokratické balíčky

Ministerstvo hospodárstva uvádza, že vláda prijala už dva antibyrokratické balíčky, ktoré majú podnikateľom priniesť úsporu času aj peňazí. Prvý balíček bol schválený v júni 2017 a druhý v apríli 2018. Aprílový by mal priniesť úsporu vo výške takmer 7,4 milióna eur ročne. „Musím zdôrazniť, že opatrenia nevznikali od úradníckeho stola – boli to práve podnikatelia, ktorí sa nielen s naším ministerstvom, ale takmer so všetkými rezortmi, podieľali na ich vypracovaní a za túto spoluprácu im chcem poďakovať,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií ministerstva hospodárstva Miriam Letašiová. Rezort už pripravuje aj tretí balíček, ktorý bude obsahovať návrhy na zníženie regulácie otvorenia a kontroly prevádzok. Predložený by mal byť v prvom štvrťroku 2019.

Ministerstvo sa snaží pomôcť odstráneniu byrokracie aj odstraňovaním takzvaného goldplatingu – neúmerne zaťažujúcich transpozícií, ktoré sú nad rámec minima, ktoré vyžaduje legislatíva Európskej únie. Znižiť úroveň byrokracie na Slovensku má aj dokument RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie, ktorý obsahuje 5 nástrojov na zvyšovanie kvality zákonov a odbúranie nadbytočnej regulácie. „Tieto aktivity nie sú len dokumentmi pre dokumenty, ale kontrétne veci smerujúce postupne k systémovým zmenám a novej kultúre v doteraz zaužívaných postupoch,“ doplnila Letašiová. Plnenie cieľov bude ministerstvo hospodárstva vyhodnocovať podľa stratégie akčného plánu, ktorý obsahuje 32 konrétnych úloh, ktorých plnenie je navrhnuté na päť rokov.

V Česku bijú na poplach

Riaditeľ Liberálneho inštitútu v Čechách Martin Pánek sa vyjadril, že napriek tomu, že na tom Česko nie je v rámci vyhodnocovaných krajín najhoršie, vláda by mala prijať agendu na odbyrokratizovanie ekonomiky. „Je desivé, že v malej firme musí jeden človek na trvalý pracovný pomer stráviť 5 týždňov iba na papierovaní,“ povedal. Dodal, že keď prídu horšie časy, firmy budú musieť obracať každú korunu, pričom by im určite prospelo, ak by zamestnanec nevypadol na 5 týždňov z produktívnej činnosti.