Dane ľuďom klesnú v hodine dvanástej

Platenie daní začína byť z pohľadu zamestnancov nespravodlivé. Kým zamestnanci majú tento rok cez daň z príjmu fyzických osôb štátu odviesť až 3 miliardy eur, podniky majú na dani z príjmov zaplatiť 2,7 miliardy eur.

04.10.2018 06:00
stavba,robotnici,tri veze Foto: ,
Pracujúci ľudia platia na daniach z príjmu viac ako domáce firmy.
debata (74)
Prvýkrát od roku 2012 tak zamestnanci zaplatia viac ako firmy. Od roku 2013 tento nepomer, ktorý sa naposledy objavil počas pravicovej Radičovej vlády, zmenil Ficov kabinet tým, že nešiel cestou nárastu spotrebných daní, ale zvýšil dane pre podniky či banky.

Súčasná koalícia zložená z ľavicového Smeru a pravicových strán však firmám dane znížila. Úpravu nastoleného kurzu prinesie rok 2019, keď sa zvýši daňový bonus na deti do šesť rokov. Vďaku tomu rodičom malých detí stúpne čistá výplata takmer o 22 eur mesačne, a to na každé dieťa. Pracujúcim ľuďom tiež môže pomôcť daňové a odvodové zvýhodnenie trinástych a štrnástych platov a štátom dotované rekreačné poukazy. Verejní zamestnanci si polepšia po náraste tabuľkových platov a zvýšiť mzdy sa majú aj zdravotným sestrám. Z nárastu daňových príjmov sa majú od nového roka financovať aj obedy zadarmo pre žiakov.

„Slovensko nemá vlastnú silnú kapitálovú vrstvu a zahraničné firmy necítia zodpovednosť zlepšovať život v krajine platením daní. Mnohé firmy sa snažia peniaze zarobené na Slovensku zdaniť v domácich krajinách a nám tieto zdroje následne chýbajú pri financovaní zdravotníctva, školstva, cestnej infraštruktúry či sociálnych domovov pre chorých ľudí,“ upozorňuje sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Znižovanie daní podľa Kusej neprispeje k zlepšovaniu verejných služieb. „Politici by sa mali viac zamerať na vysvetľovanie, prečo je platenie daní potrebné pre zlepšenie života nás všetkých a samozrejme efektívne míňať zverené zdroje,“ uviedla.

„Dlhodobo upozorňujeme na to, že firmy platia do rozpočtu menej, ako pracujúci ľudia. Preto dnes práve zamestnanci majú nárok na štátnu podporu a s vládou diskutujeme o viacerých opatreniach,“ povedal šéf odborov OZ Kovo Emil Machyna. Odbory napríklad podporujú zastavenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku a v krajnom prípade sú ochotné usporiadať na túto tému referendum. K nemu možno nepríde, keďže za určenie stropu je zatiaľ viac ako 90 poslancov parlamentu. Diskutuje sa ešte o tom, či má byť hranica na úrovni 64 alebo 65 rokov. „Keď navrhneme zastaviť zvyšovanie veku do dôchodku, hneď sa ozve plno ekonómov a upozorňuje, o koľko peňazí príde štátny rozpočet. No to, že zrušenie daňových licencií pripravilo štátnu kasu každý rok o vyše sto miliónov eur, nikomu z ekonómov nevadí,“ dodal Machyna.

Podľa neho sa odborom tiež podarí presadiť zníženie sankcií za predčasný odchod do penzie. Dnes môžu o predčasnú penziu požiadať ľudia, ktorí v slovenskej ekonomike odpracovali minimálne 15 rokov a chýbajú im najviac 2 roky do dovŕšenia penzijného veku. Štát zároveň za každý mesiac skoršieho odchodu zníži penziu o pol percentuálneho bodu. Napríklad penzia vo výške 400 eur klesne na 352 eur v prípade, ak človek odíde do dôchodku o dva roky skôr. „Túto sankciu chceme znížiť na polovicu a ďalším naším cieľom je postupné skracovanie pracovného času. Naši ľudia totiž odpracujú najviac nadčasov v celej Európskej únii,“ priblížil Machyna.

Popri tom hlasno za znižovanie daní lobujú aj firmy. Štát pritom v roku len v roku 2017 znížil sadzu dane z príjmu právnických osôb z 22 na 21 percent. Od začiatku tohto roka zas prišlo k zrušeniu daňových licencií a rovnako živnostníci začali profitovať zo zvýšenia paušálnych výdavkov. Štát pomohol aj bankám, a to znížením bankového odvodu, ktorý predtým zvýšil.

Posledné roky si štát môže sociálne balíčky dovoliť práve vďaka rastúcim daňovým príjmom. Po kríze sa daňové príjmy znižovali jedine v rozmedzí rokov 2009 až 2011. „No po roku 2012 výber daní nabral dynamiku a v roku 2018 jeho hodnota prevyšuje rok 2008 takmer o 38 percent,“ priblížil analytik Tatra banky Juraj Valachy.

zväčšiť Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pravda_1003_10-11_XXXX0_CMYK.indd

Podľa analytika je za lepším výberom daní dobrý výkon slovenskej ekonomiky. Druhým faktorom je zvyšovanie niektorých daní a dlhoročné zamrznutie nezdaniteľného minima. Tretím je úspešný boj proti daňovým podvodom, ktorý prináša vyšší výber DPH.

„Daňové a odvodové zaťaženie pracujúceho s priemernou mzdou za ostatné 4 roky vzrástlo o jeden percentuálny bod,“ povedal Valachy. Dane z príjmov fyzických osôb si medzi sebou delia mestá, obce a samosprávne kraje. Peniaze tak idú napríklad na financovanie škôl, domovov dôchodcov, mestskej hromadnej dopravy, zimnej údržby ciest či osvetlenia. Práve predstavitelia samospráv sa dlhé roky úspešne bránili razantnejšiemu zvyšovaniu nezdaniteľného minima, ktorého výška je podľa zákona 19,2 násobkom životného minima a v súčasnosti ide o sumu 3 830,02 eura. Ukazovateľ závisí od priemerného rastu cien, a preto pri nulovej inflácii bolo nezdaniteľné minimum v rokoch 2015, 2016 a 2017 v nezmenenej výške, a to na úrovni 3 803,33 eura.

Sociálne balíky sa štátu darí zavádzať popri znižovaní deficitu. Vyrovnaný rozpočet má Slovensko dosiahnuť najneskôr v roku 2020. Príjmy štátu aktuálne dvíha rastúci počet zamestnancov, a to aj vďaka príchodu Srbov, Rumunov a Ukrajincov. „Príjmy zdravotných poisťovní za ostatných 10 rokov sú vyššie takmer o 40 percent. V nasledujúcich 3 rokoch, podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky, budú rásť celkovo o vyše 20 percent. Podobne dobrú vyhliadku majú aj samosprávy, ktorých príjmy by mali počas najbližších 3 rokov vzrásť o štvrtinu,“ uviedol Valachy.

Aktuálne je na Slovensku voľných viac ako 83-tisíc pracovných miest. Miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje hodnotu 5,42 percenta a z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť takmer 149-tisíc ľudí.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #dane #štátny rozpočet #zamestnanci #sociálne balíčky