Obchodnú vojnu vo svete rozpútal prezident USA Donald Trump zavedením ciel na dovoz tovarov z Číny, na hliník a oceľ z Európskej únie (EÚ), pričom pohrozil aj zavedením ciel na automobilovú produkciu z Únie. Únia sa však bráni tiež. Podľa Petra Baláža z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave je aktuálny vývoj iba začiatkom procesu, ktorý hrozí vypuknutím rozsiahleho obchodného konfliktu medzi USA, EÚ a Čínou. Národné ekonomiky budú podľa neho nútené zavádzať rôzne individuálne ochranné protiopatrenia, aby udržali domácu produkciu a zamestnanosť, a to na úkor obmedzovania dovozu. „Spektrum a intenzita týchto opatrení, pokiaľ nepríde k nejakej všeobecne akceptovanej dohode o ich eliminácii, sa bude rozširovať a so všetkou pravdepodobnosťou bude rolovať a zasiahne aj ďalšie krajiny,“ očakáva Baláž.
Slovensko ako otvorená ekonomika sa však podľa ekonóma nemôže spoliehať na to, že sa ho obchodná vojna dotkne len okrajovo. „Približne 95 % slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) je exportovaných a prakticky všetko, čo ekonomika spotrebúva, sa dováža. Sme teda na zahraničnom obchode bytostne závislí,“ konštatuje Baláž.
Zavádzanie ciel medzi Čínou a USA malo na Európu doteraz len marginálny vplyv. „Len čo sa však objavuje hrozba zavedenia ochranného cla na dovoz automobilov do USA, môže byť celý vývoj výrazne dramatickejší. Autá totiž tvoria takmer štvrtinu slovenského vývozu, pričom ide najmä o export SUV na americký trh,“ vysvetľuje Baláž.
Pokiaľ skutočne príde k otvorenej obchodnej vojne, dotkne sa to nielen slovenskej ekonomiky, ale aj slovenských investorov. „Akciové trhy by odhadom mohli klesnúť o viac ako 10%,“ odhaduje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Martin Kaňa. Investorov by sa to podľa jeho slov dotklo hlavne v prípade, ak majú svoje peniaze uložené vo fondoch, ktorých portfólio pozostáva najmä z akcií. Nemyslí si však, že by mali panikáriť a vyberať peniaze. V čase, keď trhy klesajú, je podľa neho vhodné dodatočne investovať, pri aktívne riadených fondoch sa dá totiž zmeniť zloženie portfólia.
Dĺžka trvania obchodnej vojny bude podľa Baláža závisieť od viacerých faktorov. Dôležité bude, kedy si politici uvedomia, že zavádzanie nových colných opatrení zaplatí vo vyšších cenách domáci spotrebiteľ. Výsledkom môže byť spomalenie celkového tempa ekonomického rastu, ale aj razantný presun zahraničných investícií od aktívnych účastníkov konfliktu do iných krajín. V konečnom dôsledku to bude znamenať pokles zamestnanosti, rast dlhov i sociálneho napätia.
„Pokiaľ by došlo k dohode strán a zredukovaniu napätia, akciové trhy by následne vzrástli odhadom o päť až desať percent. Výhľadovo sme skôr optimisticky naladení a predpokladáme, že akciové trhy budú stúpať vplyvom slušného tempa rastu najmä americkej ekonomiky,“ očakáva Kaňa.