Obedy zadarmo, ale kto ich uvarí?

, 05.10.2018 12:00
kuchárka, obed, stravovanie, jedáleň
Ak sa zavedú obedy zadarmo, bude v školských jedálňach chýbať okolo 2 500 kuchárok a ďalšieho personálu. Autor:

Nájsť peniaze na bezplatné obedy pre školopovinné deti a škôlkarov v posledkom ročníku škôlky nebude pre štát ten najväčší problém. Nahráva im aj najnovšia daňová prognóza, ktorá ukázala nárast príjmov do štátnej kasy v budúcom roku o necelých 500 miliónov eur. Na realizáciu opatrenia, ktoré by pomohlo hlavne deťom v núdzi, ale odľahčilo by aj rozpočty bežných rodín, bude treba vyriešiť viacero nášľapných mín. Medzi nimi napríklad dostatok kuchárok, veľkosť jedální či administratívu okolo zisťovania, ktoré deti obedovať budú a ktoré nie.

Kuchárky v školách majú teraz často platy na hranici minimálnej mzdy, teda okolo 500 eur mesačne v hrubom. Pri raste miezd v priemysle záujem o pozície kuchárok klesá. Od januára sa zvyšujú tabuľkové platy a v tretej až štvrtej platovej triede by mala kuchárka v škole v závislosti od počtu odpracovaných rokov zarábať od 550 do 700 eur v hrubom. Je možné, že tieto sumy sa ešte pri rokovaní v parlamente zvýšia.

Je však otázne, či sa nájde dosť kuchárov a kuchárok, keď priemerný plat v krajine už presiahol hranicu 1¤000 eur mesačne. Okrem toho, ak sa zvýši záujem o obedy, školy potrebujú peniaze na nové investície.

"Kapacity školských jedální nie sú na všetkých žiakov ako v materskej škôlke,“ hovorí riaditeľka Základnej školy F. E. Scherera v Piešťanoch Gizela Talačová. Táto piešťanská škola má 194 žiakov, v jedálni sa stravujú viac ako tri štvrtiny z nich. Ak by začali chodiť na obedy všetci, bude treba nové kotly, chladničky, mrazničky, konvektomaty, taniere, príbory, stoly, stoličky, ďalšie kuchárky a pomocné sily, vymenúva Talačová.

Obedy zadarmo si Talačová pochvaľuje – medzi žiakmi sa totiž nájde veľa takých, čo neraňajkujú či nemajú desiatu. Okrem toho podľa nej žiaci podliehajú reklame a nezdravým stravovacím návykom – energetické nápoje, sladkosti či čipsy sú u niektorých detí na dennom poriadku.

Po zavedení obedov zadarmo by k zdravému jedlu mali ľahší prístup aj deti zo sociálne slabšieho prostredia. Hoci štát aj teraz podporuje deti v hmotnej núdzi, o túto dávku sa treba prihlásiť, a nie všetci o nej vedia, prípadne sa hanbia ju žiadať.

Suma od štátu – teda 1,20 eura na dieťa, však nemusí pokryť všetky náklady na školskú stravu. Cena celodennej stravy v materskej škole vyjde v Piešťanoch na 1,57 eura na škôlkara. Z toho je 30 centov réžia – čiže práca kuchárok a ostatného personálu jedálne, zvyšok ide na potraviny. V škole zase zaváži aj to, na ktorý stupeň dieťa chodí. Na prvom stupni vyjde jeden obed na 1,39 eura a na druhom stupni 1,46 eura.

Teraz sa v školských jedálňach stravuje v priemere len okolo 70 percent detí. "Mestá a obce tak budú musieť zabezpečiť bezplatné stravovanie pre ďalších 126¤000 detí na základných školách,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. Toto číslo sa bude dať podľa neho len veľmi ťažko naplniť plošne na všetkých základných školách vo všetkých mestách a v obciach. "Budeme musieť zamestnať približne 2¤500 kuchárok a ďalšieho personálu, zabezpečiť ďalšie priestory na školské jedálne a výdajne stravy a tiež investovať do ďalšieho technického vybavenia jedální,“ hovorí Turčány.

Dnes mestá a obce totiž získavajú príspevky od rodičov len na potraviny v objeme približne 100 miliónov eur ročne, dodáva Turčány. Z vlastných zdrojov následne podľa neho platia ďalšie financie na chod školských jedální. Obciam zavarí aj sľúbené zvyšovanie platov verejných pracovníkov v najbližších dvoch rokoch v priemere o 10 percent ročne, tvrdí Turčány. Samosprávy však zároveň získajú viac z podielových daní z príjmu fyzických osôb.

Náklady na kopy vyhodeného jedla

Hovorca mesta Trnava Pavol Tomašovič upozorňuje po zavedení obedov zadarmo na problém s neodhlasovaním detí z obeda v prípade choroby. "Žiak je chorý, rodič pretože neplatí – neodhlasuje,“ upozorňuje. V súčasnosti sa v trnavských školách stravuje podľa Tomašoviča 70 percent detí. Obáva sa tiež, že hoci deti prihlásené budú, na obed aj tak nepôjdu. Jedálňam sa tak bude hromadiť odpad a zvyšovať plytvanie potravinami. Počítať preto treba nielen s nárastom nákladov na zamestnancov, ale aj odpady.

Doriešiť bude treba podľa Tomašoviča aj kontrolovanie vydaných obedov. "Ak sa bude variť pre všetkých žiakov školy a nebude odoberanie stravy na základe stravných lístkov alebo čipového systému,“ hovorí.

Zložité to bude najmä vo veľkých školách. "Kto bude zisťovať, ktoré deti nie sú prítomné v škole, ak škola má napríklad ako my 31 tried a 720 žiakov,“ pýta sa riaditeľka Základnej školy v Smižanoch Jana Vozárová. V ich školskej jedálni chodí na obed okolo 400 detí. Prvé deti idú obedovať o pol dvanástej, pričom posledné dojedajú o štvrť na tri.

Rodičia podľa nej mnohokrát neodhlásia deti z obeda, aj keď platia obedy z vlastných prostriedkov. Pričom rodičia detí v hmotnej núdzi, ktoré majú obedy zadarmo už teraz, ich neodhlasujú vôbec.

Otázne podľa Vozárovej je aj to, čo so školami, ktoré nemajú školskú jedáleň, prípadne tá nepostačí pre všetkých žiakov. "Sto miliónov eur by štát mohol využiť na učebné pomôcky a pracovné zošity, ktoré v dnešnej dobe hradia rodičia, a rodičia ušetrené peniaze môžu použiť na zaplatenie stravy v školskej jedálni,“ myslí si Vozárová.

V Žiline sa stravuje v školách okolo 80 percent detí. "Potrebujeme vyriešiť najmä prihlasovanie či odhlasovanie žiakov z obeda – teda, ako zabrániť plytvaniu navareného jedla, aby žiak, ktorý má nárok na bezplatný obed, ho aj zjedol alebo vôbec prišiel do jedálne,“ hovorí primátor Žiliny Igor Choma. Počítať však treba podľa neho aj so zvýšenými nákladmi na odvoz biologického odpadu. Vyriešiť bude treba aj nedostatok pracovnej sily pre školské kuchyne, upozorňuje.

Čo s peniazmi, ktoré sa neprejedia?

Otázne je nateraz aj možné prenesenie nevyčerpaných peňazí na obedy do ďalšieho roka či prípadné zvýšenie kvality školskej stravy. Pre kvalitu stravy totiž existujú presné normy s daným finančným limitom od ministerstva školstva. Ďalšiu časť ceny za obed tvorí réžia – teda aj náklady na kuchárky a ďalší personál. Výšku poplatku za obed potom schvaľuje samospráva.

"Finančné prostriedky na stravu pre deti by mali byť poskytované formou štátnej dotácie cez ministerstvo školstva alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zálohovo,“ vysvetľuje hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Dominika Mojžišová. Žiadosti a vyúčtovanie by bolo na tom-ktorom zriaďovateľovi. Počítať však bude treba so zvýšenými nákladmi hlavne z dôvodu zvýšenia počtu stravníkov, dodáva Mojžišová.

Ak by suma 1,20 eura od štátu mala pokryť len potraviny, nebude možné presúvať peniaze do ďalšieho roka. Platná legislatíva totiž prikazuje vyúčtovať všetky financie na nákup potravín do konca kalendárneho roka s nulovým zostatkom, upozorňuje vedúca odboru školstva, mládeže a športu Mestského úradu Poprad Edita Pilárová. V prípade, že by peniaze za nenavarené obedy mali zostať jedálňam, bude sa na to musieť myslieť už pri tvorbe návrhu.

"Nevyužité finančné prostriedky by mali zostať v škole a ak nemusia byť použité iba na nákup potravín, určite by pomohli riaditeľom v zlepšení a skvalitnení prevádzky školských jedální, prilepšení už tak slabých miezd kuchárok,“ hovorí Pilárová.

Doriešiť bude treba aj výšku prípadného doplatku rodičmi. Ak by totiž štát prispieval na každé dieťa rovnako, museli by určitú sumu doplácať buď rodičia, alebo obce. Finančné pásma určujú totiž rozdielnu výšku sumy pre predškoláka, žiaka prvého stupňa a žiaka druhého stupňa.

Peniaze za nepripravené obedy by mali zostať v školách aj podľa hovorkyne bratislavskej mestskej časti Ružinov Jany Pôbišovej. Využiť by sa mohli napríklad na "zvýšený nákup ovocia ako doplnku za obedom“, dodáva.

Nevyužité peniaze by sa mohli podľa hovorkyne mesta Košice Lindy Šnajdárovej použiť aj pre deti s alergiami. "Možno by bolo dobrým riešením prispieť na výšku stravného za obed rodičovi, ktorý má pri príprave diétnej stravy a donáške do jedálne nemalé výdavky,“ hovorí Šnajdárová. Súhlasí s ňou aj primátor Štúrova Eugen Szabó, keďže počet detí s rôznymi alergiami podľa neho rastie. Školské stravovanie využíva v Štúrove okolo 70 percent detí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tabuľkové platy #školská jedáleň #obedy zadarmo #kuchárky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

29,99
Kytica pre dievčatko

Kytica pre dievčatko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk