Tanec medzi vajíčkami. Komu o čo ide.

Chovatelia znáškových nosníc dostali od obchodných reťazcov ultimátum: od roku 2025 by mali obchodníkom predávať už iba vajíčka, ktoré zniesli sliepky v podstielkových chovoch. Slovensko, ktoré je spomedzi živočíšnych výrobkov sebestačné už len v produkcii vajec a čiastočne mlieka, však produkuje prevažne vajíčka z tzv. klietkových chovov.

05.10.2018 14:00
vajcia, supermarket, nákup Foto:
Za vajíčka z humánnejších chovov sa platí viac. Kým desať vajec z klietkového chovu vyjde na 1,19 eura, desiatka podstielkových stojí 1,49 alebo až 1,69 eura.
debata (25)

Za požiadavkou reťazcov prejsť na hydinových farmách k produkcii podstielkových vajec sú prieskumy nálad spotrebiteľov. Tí sa čoraz viac prikláňajú k výrobe zaručujúcej nielen ekonomiku chovov, ale aj dobré životné podmienky zvierat. Preložené do jazyka obchodníkov to znamená prechod na produkciu vajec z podstielkových chovov.

Niektorí chovatelia pod tlakom meniacich sa nálad spotrebiteľov už ohlásili, že postupne zvýšia produkciu podstielkových vajec na úkor výroby z klietkových chovov. V celej Európskej únii sa masový prechod na technológiu chovu v tzv. obohatených klietkach povinne odohral v roku 2012.

Odvtedy uplynulo šesť rokov a už o ďalších sedem by sa mali predávať vajcia len z podstielkových chovov. Má to však nie jeden, ale viac háčikov. Najväčším problémom chovateľov nosníc je ekonomika chovov. Investície zo zrekonštruovaných klietkových chovov, v ktorých je utopených aj 40 percent peňazí z Bruselu, sa hydinárom ešte nevrátili.

„Nebránime sa proti prechodu na iný spôsob chovu, ale rok 2025 je príliš skorý termín. Veď nainštalované technológie by mali vydržať ešte najmenej päť rokov po roku 2030,“ hovorí Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska. Problém podľa Birčáka nespočíva len v tom, kde vziať peniaze, ale aj v tom, že prechod na podstielkový chov si vyžiada viac pracovných síl a výstavbu nových hál.

Pocity a realita

„Neviem si predstaviť, kde zoženieme ľudí do živočíšnej výroby, keď už dnes máme problém s pracovnou silou,“ hovorí Birčák a dodáva, že ľudia na vidieku sú naladení proti prozširovaniu fariem. „Smrdia im a podpisujú petície proti novým farmám,“ opisuje vnímanie sebestačnosti v potravinách živočíšneho pôvodu vidiečanmi, ktorých rady rozšírili prisťahovalci z miest.

Lenže obchod má pravdu, keď tvrdí, že ľudia si želajú ekologickejšiu poľnohospodársku výrobu. „Pocity spotrebiteľov sa zmenili, s tým sa ťažko bojuje,“ hovorí Jakub Novák, majiteľ spoločnosti Babičkin dvor vo Veľkom Krtíši, ktorá ohlásila, že do roku 2024 zníži podiel klietkových chovov zo súčasných 72 na 23 percent . „Zákazníci si to želajú a týmto krokom im dávame vedieť, že ich počúvame.“

Je celkom nepochybné, že do obchodov s potravinami nakupuje iné pokolenie spotrebiteľov, než to, čo do nich chodilo ešte pred štvrťstoročím. Tridsiatnici a štyridsiatnici sa viac zaujímajú nielen o to, koľko povedzme kurča či vajíčko stojí, ale aj o to, čo v minulosti generácia rodičov takmer neriešila, a síce, v akých podmienkach sa zvieratá chovajú.

Vzniklo viacero občianskych iniciatív, ktoré prinášajú zábery približujúce spriemyselnenú živočíšnenú výrobu. A nie vždy je na farmách, obrazne povedané, všetko s kostolným riadom, ako má byť.

Lenže nič nie je také protirečivé ako súčasné moderné poľnohospodárstvo v Európskej únii, kde sa po vstupe nových členských krajín stretli dva systémy výroby, spracovania a obchodu. Myslieť si, že ten tradičný farmársky je úplne bezchybný práve tak, ako v postkomunis­tických krajinách zdedený veľkovýrobný systém, je zjednodušujúce.

Najmodernejšie hydinárske technológie pochádzajú napríklad z Holandska, a to je typická krajina rodinných fariem, tých fariem, ktoré vlani vyexpedovali do celej Európy – aj na Slovensko – fiprinilové vajcia. Na druhej strane nedávno česká verejnoprávna televízia ukázala zábery z veľkovýrobných fariem, kde kvitol medzi sliepkami kanibalizmus .

Predstava, že jednorazovým prechodom na humánnejší podstielkový chov pominú všetky problémy spojené s tzv. pohodlím nosníc, je tiež mierne zavádzajúca. Klasické podstielkové chovy síce ponúkajú nosniciam viac miesta a pohybu, ale principiálne neriešia otázku úplného zdravia zvierat, ale, a na to sa zabúda, ani ošetrovateľov, ktorí zbierajú vajcia. Od čpavku z trusu slzia nielen sliepky, ale aj ľudia, naplno idú vetracie systémy a zamestnanci majú zapálené očné spojivky.

Zaplatí to uvedomelý spotrebiteľ?

Keď sa teda povie A, musí sa povedať aj B, C atď. Lepším riešením, a k nemu nepochybne budú smerovať slovenskí chovatelia, by boli tzv. voliérové chovy. Tam majú sliepky viac voľnosti, ale chce to aj viac personálu, oproti súčasným obohateným klietkam zhruba dvojnásobné množstvo. Lenže kde ich vziať? Práca na farmách málokomu vonia.

No ešte predtým treba vyriešiť otázku financovania. Náklad na jednu voliérovú nosnicu by bol podľa prepočtov Ladislava Birčáka z Únie hydinárov 17,5 eura. Ide o milióny nosníc a teda milióny eur. Tieto zdroje v tejto chvíli chovatelia nemajú. Do roku 2020 sa už príliš nedá počítať s ďalšou modernizačnou vlnou, pretože väčšina prostriedkov z Programu rozvoja vidieka je vyčerpaná. Zostávajú už len národné zdroje.

V krajinách visegrádskej štvorky tvoria klietkové chovy nosníc 90 percent všetkých, a to aj v Poľsku, ktoré je najväčším exportérom vajec. No ani na západ od slovenských hraníc nie je situácia úplne ideálna. Len Rakúsko a Holandsko sú bez klietkových chovov, Nemecko ich má už len 10 percent, ale v klietkach naďalej vo veľkom produkujú vajcia krajiny južnej Európy.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva produkcia vajec z podstielkového chovu by mala kráčať ruka v ruke s reálnym dopytom spotrebiteľov. „Len 11 percent slovenských spotrebiteľov preferuje vajcia z podstielkového chovu. Sme toho názoru, že motivácia niektorých obchodných reťazcov nakupovať v budúcnosti len podstielkové vajcia vychádza z inej motivácie, ako je zdravie a pohoda zvierat. Otázkou je, prečo je to tak. Existujú totiž štúdie, ktoré preukázali, že neexistuje rozdiel v kvalite a nutričnej hodnote vajec z klietkového a podstielkového chovu.“

A ešte jedna výhrada rezortu: „Podstielkové vajcia sú pritom dvojnásobne viac kontaminované ako vajcia z klietkových chovov a sú tiež podstatne drahšie. Nemenej zaujímavým faktom je vysoká mortalita nosníc práve z podstielkových chovov. Vajcia pochádzajúce zo slovenských chovov sú pod prísnym a trvalým dohľadom orgánov úradnej kontroly, čím je zaručená ich bezpečnosť. V prípade vajec zo zahraničia nevieme vzhľadom na laxný prístup cudzích kontrolných orgánov garantovať, že kauzy podobné tej fipronilovej z Holandska opäť neprepuknú.“

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo pôdohospodárstva #vajcia #obchodné reťazce #podstielkový chov