Udrie kríza nečakane?

, 10.10.2018 06:00
trump
Kroky prezidenta USA Donalda Trumpa môžu podľa analytikov vyústiť až do ekonomicky krízy. Autor: ,

Svet stojí pred rizikami, ktoré môžu onedlho vyústiť do ekonomickej krízy. Tá posledná z roku 2008 prišla z USA a odtiaľ prichádzajú obavy aj teraz.

Väčšina amerických ekonómov je skeptická k protekcionis­tickej obchodnej politike prezidenta Donalda Trumpa až natoľko, že predpovedajú USA recesiu už v roku 2020. Ak by sa naozaj súčasný takmer 3-percentný rast americkej ekonomiky zmenil na pokles, dôsledky by pocítili ľudia na celom svete.

„Európa a vôbec aj ostatné svetové regióny sú úzko previazané na Spojené štáty. Ak bude mať americká ekonomika problém, svet nebude rezistentný. A teda ani malá a otvorená slovenská ekonomika,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Podľa neho však platí, že recesia sa v USA vylúčiť nedá, ale rovnako sa nedá ani predpovedať.

Príde kríza? Kedy?

„Veľkú finančnú krízu na prelome rokov 2008 a 2009 predpovedal len málokto,“ upozorňuje Pánis. Popri známych rizikách, ako je eskalácia obchodnej vojny zo strany USA, vytváranie geopolitických blokov, umelé nafukovanie ekonomík či brexit je aj veľa neznámych rizík. „Hlavným problémom môžu byť napokon faktory či premenné, o ktorých vôbec nevieme,“ varuje Pánis. Napríklad dosahy politického populizmu prakticky na celom Západe na rast ekonomík si nateraz nikto netrúfne kvantifikovať.

Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka súčasný rast niektorých ekonomík nezodpovedá realite. Je nafúknutý cez nízke úroky a nákupy tovarov, ktoré ľudia v skutočnosti ani nepotrebujú. Malú recesiu preto ekonóm pripúšťa. „Nie je však dobré hovoriť o globálnej kríze, ale skôr o určitej normalizácií z mierne prehriateho stavu,“ hovorí Tomčiak.

Ekonomika Slovenska má na budúci rok rásť o 4,5 percenta. Všeobecne je tento rast označovaný za zdravý, keďže prichádza s veľkými investíciami, ako je očakávaný štart závodu Jaguar Land Rover v Nitre. Vďaka tomu sa zvýšia daňové príjmy štátu a vláda môže popri znižovaní deficitu a dlhu pristúpiť k sociálnym balíčkom. Naplánované je zavedenie obedov zadarmo pre žiakov či dotácie na rekreačné poukážky. Klesnú aj dane z príjmu pre rodičov s deťmi do šesť rokov.

V prípade príchodu krízy má Slovensko vytvorený vankúš v podobe možného rastu deficitu z aktuálnych hodnôt, ktoré sa na budúci rok priblížia k nule, k ešte akceptovateľným trom percentám výkonu ekonomiky. Riziká ekonomického vývoja na Slovensku vidí Inštitút finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií najmä za hranicami. V externom prostredí dominuje riziko v podobe stupňujúceho sa protekcionizmu v medzinárodnom obchode. „Odhadujeme, že prípadné zvýšenie cla na dovoz automobilov do USA by bez sekundárnych efektov znížil HDP Slovenska do 0,11 percentuálneho bodu,“ uvádza inštitút v septembrovej makroprognóze.

Negatívne môže ekonomickú situáciu v celej eurozóne ovplyvniť politický vývoj v Taliansku a rastúca riziková prirážka talianskeho dlhu. Taliansko totiž v čase dobrých ekonomických časov zvyšuje deficit tým, že napríklad znižuje vek odchodu do penzie. Výsledkom je dlh rastúci do neúmerných úrovní. Z dôvodu vývoja na Slovensku aktuálne Slovákom ekonomická kríza nehrozí. „V domácom prostredí prevládajú pozitívne riziká. Prvým je riziko výraznejšieho zrýchlenia miezd a spotreby domácností v súkromnom sektore v dôsledku prijatých mzdových opatrení vo verejnej správe,“ dodáva IFP.

Banky sú pripravené lepšie ako v roku 2008

Posledná kríza vo svete prišla z USA pred desiatimi rokmi po tom, čo zbankrotovala americká banka Lehman Brothers. Následne praskla realitná bublina a preúverované banky situáciu neustáli. Následne vypukla aj dlhová kríza v eurozóne, ktorá ťahala dole grécke, španielske a talianske banky. „Je zrejmé, že recesia raz príde, ale je ťažké odhadnúť kedy. A je otázne, čo bude jej príčinou. Finančný sektor to však zrejme, ako naposledy, nebude. Ten je totiž výrazne viac regulovaný a celkovo robustnejší,“ myslí si Pánis.

Obavy sú z aktuálneho zvyšovania úrokových mier americkou centrálnou bankou FED. Rovnako na budúci rok začne zvyšovať sadzby aj Európska centrálna banka (ECB) a splátky hypoték aj pre Slovákov tak stúpnu o desiatky eur. Otázka je, či centrálne banky budú zvyšovať úroky primerane, tak aby to ľudia finančne zvládli. „Recesia môže byť spôsobená klasicky FED-om, ktorý sprísni menovú politiku až natoľko, že ekonomiku pridusí,“ opisuje Pánis. Pripomína však, že odhadnúť čas a príčinu krízy nie je možné. „Filozoficky povedané, pri recesii ide o chybu v koordinácii miliónov ekonomických agentov, a tú nedokáže spoľahlivo odhaliť ani ten najprepracovanejší matematický model,“ dodáva analytik.

Pri nízkych úrokoch sa môže stať, že ekonomiky sa prehrejú a množstvo peňazí v obehu vyústi do príliš vysokej inflácie a znehodnocovania úspor. V boji proti prípadnej kríze je pre centrálne banky účinné ekonomiky stimulovať znižovaním sadzieb, a tak by pri terajších nízkych úrokoch mala ECB v boji s prípadnou krízou obmedzené možnosti. Centrálne banky by museli zvyšovať úroky rýchlejšie v prípade, že aj ceny by rástli príliš rýchlo. Takéto riziko tu momentálne je, keďže ceny ropy sa medziročne zdvojnásobili a šplhajú sa k neúnosným 100 dolárom za barel. Za rastúcimi cenami ropy sú aj Trumpove sankcie proti Iránu, ktorého ropa na trhu chýba.

Tvrdé geopolitické hry

To, čo aktuálne ekonómov vyrušuje najviac, je snaha Trumpa cez clá, protekcionizmus a nižšie dane za každú cenu vrátiť výrobu tovarov do USA. Otázka je, či Trump príliš nepridusí svetový obchod. Vietor do plachiet americký prezident získal po tom, čo USA, Kanada a Mexiko uzatvorili v týchto dňoch novú obchodnú dohodu. Prieskum amerického Národného združenia podnikových ekonómov (NABE) nedávno ukázal, že až 41 percent oslovených amerických ekonómov označilo za najväčšie riziko pre rast hospodárstva práve obchodnú politiku USA. Spolu 18 % respondentov zase upozornilo na riziká vyšších úrokových sadzieb a rovnaký podiel (18 %) zaň považovalo možný výrazný pokles akcií alebo výkyvy na akciových trhoch. „Obchodné otázky jednoznačne ovplyvňujú názory ekonómov,“ uviedol podľa agentúry TASR v správe David Altig, šéf prieskumov NABE a riaditeľ Federálnej rezervnej banky v Atlante.

Približne 10 % respondentov v danom prieskume očakáva začiatok hospodárskej recesie v USA v roku 2019, ďalších 56 % predpovedá, že k nej dôjde v roku 2020 a 33 % s ňou počíta v roku 2021 alebo neskôr. Niektorí ekonómovia v Európe sú optimistickejší. „Protekcionizmus v zahraničnom obchode predstavuje nesporne jedno z najväčších rizík pre svetovú ekonomiku. Stále si myslíme, že v základnom scenári jeho priame negatívne dosahy na rast HDP nebudú zásadné a v zásade sú zvládnuteľné,“ reaguje Pánis.

Problémom pre svetovú ekonomiku je obmedzovanie voľného obchodu tým, že krajiny vytvárajú individuálne obchodné dohody. Veľká Británia na konci marca 2019 vystúpi z EÚ a nie je zatiaľ jasné, či sa vo vzájomnom obchode zavedú clá. Briti sa však už začínajú viac orientovať na Čínu. Úzke obchodné väzby sú aj medzi Čínou a Ruskom. Európa a USA sa snažia viac regulovať dovozy lacných a nekvalitných tovarov z Číny, pri ktorých sú pochybnosti o dodržiavaní autorských práv, čo ničí domácich výrobcov. Spojené štáty na čele s Trumpom však nemajú záujem o rozsiahle obchodné dohody na úrovni kontinentov, čo môže pribrzdiť EÚ aj ďalšie ekonomiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recesia #rast HDP #kríza #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk