Takmer celé jedno desaťročie Slovensko nevyhlásilo súťaž na nové pozemkové úpravy. Štát sa ocitol v situácii – buď razantne začne veci s pozemkami riešiť, alebo sa občania i ekonomika ocitnú v slepej uličke.
Slovensko je krajinou neznámych vlastníkov pôdy, aj tak by sa dali parafrázovať súčasné pomery. A presne pod takýmto názvom sa na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre uskutočnila medzinárodná konferencia. Odkaz, ktorý poslala politikom, znie: celonárodný gordický pozemkový uzol, ktorý zadúša ekonomiku i majetkové pomery samotných občanov, nemožno vyriešiť inak, len tým, že každá vláda bez ohľadu na svoje politické sfarbenie nájde v rozpočte peniaze na pozemkové úpravy.
Tohto roku si Slovensko pripomína sto rokov založenia Československa. Českí susedia budú mať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom hotové oveľa skôr ako Slováci. Dôvod je v tom, že vlády v Prahe, jedno či boli pravé, alebo ľavé, našli každoročne v rozpočte okolo 27 miliónov eur na to, aby urobili v pozemkovom vlastníctve poriadok. Na Slovensku sa však od roku 2009 neurobil v tomto smere jeden jediný krok, až do roku 2016 dobiehali pozemkové úpravy, ktoré boli vyhlásené ešte v minulom desaťročí. Takto opísal situáciu na roli dedičnej šéf Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík.
Zdá sa však, že sa konečne blýska na trochu lepšie časy. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná prichádza s návrhom spracovať koncepciu pozemkových úprav, ktorá bude záväzná tak pre kľúčové rezorty, ako aj vlády, ktoré vzídu z ďalších parlamentných volieb. Na rozhádanom Slovensku to chce veľkú vec: dosiahnuť celonárodnú zhodu, teda zhodu aj naprieč politickým spektrom v otázke pozemkových úprav.
Vladimír Uhlík na margo toho podotkol, že Komora pozemkových úprav, ktorá komunikuje nielen s vládou, ale aj s opozičnými politikmi, vidí, že takýto konsenzus je reálny. Nevyporiadané vlastníctvo k pozemkom totiž brzdí rozvoj celej krajiny a je v záujme ktorejkoľvek politickej reprezentácie – či už súčasnej, alebo budúcich – konečne urobiť poriadok s pozemkami.
Žalostné skóre
Ešte počas dožívajúceho federálneho československého štátu bol v roku 1991 prijatý prvý zákon o pozemkových úpravách. O dva roky neskôr v roku 1993 spracovala už samostatná Slovenská republika koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva v mladom štáte. Výsledky jej realizácie sú žalostné. Z 3 559 katastrálnych území sa na Slovensku doteraz urobilo len 418 komplexných a 91 jednoduchých pozemkových úprav. De facto len 12 percent katastrálnych území má konečne poriadok vo vlastníctve pozemkov, ale vo vyše 3 100 ich treba urobiť.
Kto môže za omeškanie? Uhlík povedal, že svoj podiel viny na tom majú všetky doterajšie vlády. Na pozemkové úpravy im akosi nezvyšovali peniaze a tie, čo sa urobili, boli financované predovšetkým z európskych fondov. Ak chce súčasná vláda a po nej nasledujúce vlády pomery zmeniť, musia načrieť aj do národného mešca.
Ministerka Gabriela Matečná uviedla, že Slovensko potrebuje na dokončenie pozemkových úprav 850 miliónov eur. Tie okamžite nijaká vláda nezvesí z klinca. Podľa Matečnej by sa však mohla nájsť vo vláde zhoda v tom, že by sa ročne mohlo investovať do úprav roztrieštených pozemkov okolo 30 miliónov eur. Potom by sme mohli mať vlastníctvo k pozemkom vyporiadané v priebehu troch desaťročí.
Najhoršia situácia v rozdrobenosti pozemkov vládne v Žilinskom kraji, ale zle je na tom vlastne celé Slovensko. Do istej miery môže za to uhorské pozemkové právo, ktoré prenasleduje aj súčasníkov. Na rozdiel od Čiech a Moravy, kde platil rakúsky model, teda že najstarší syn dedil rodičovské pozemky, na Slovensku pokračuje dodnes ich trieštenie na všetkých dedičov.
Výsledkom je, že dnes máme viac vlastníckych parciel ako obyvateľov – 8,4 milióna, na jednu parcelu pripadajú takmer 12 spoluvlastníci a priemerný počet parciel na jedného vlastníka sa blíži k číslu 23. Táto rozdrobenosť bráni obchodovaniu s pozemkami, ale komplikuje a predražuje výstavbu celej dopravnej a vôbec aj ostatnej infraštruktúry na Slovensku.
Preč s rezortným egoizmom
Ako s pozemkovým molochom vôbec pohnúť? Gabriela Matečná, ktorá štyri roky pracovala na Slovenskom pozemkovom fonde, je určite v obraze vecí. Na margo novej koncepcie povedala, že nebude vôbec tlačiť na to, aby bola ušitá horúcou ihlou. Chce, aby bola výsledkom odbornej a politickej diskusie, ktorá vyústi do dokumentu, čo prospeje naozaj celej krajine.
Určité veci sú však podľa Matečnej jasné už v tejto chvíli. Ak sa majú veci pohnúť, treba prekonať rezortný egoizmus. Pozemkové úpravy by nemali byť iba vecou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale aj rezortu dopravy, hospodárstva a, pravdaže, aj životného prostredia. Ale súčasne treba riešiť aj niektoré delikátne veci, a to otázku kompetencie jednotlivých rezortov.
Napríklad dnes okresné pozemkové úrady patria pod pôsobnosť ministerstva vnútra, ale metodicky pracovníkov týchto úradov usmerňuje ministerstvo pôdohospodárstva. „Musíme si túto otázku vyjasniť na úrovni vlády,“ uviedla včera pred novinármi ministerka Gabriela Matečná. Pozemkové úpravy sú podľa nej vysokoodbornou vecou a preto by ich mali robiť vysokokvalifikovaní ľudia. Lenže pozemkové úpravy vyúsťujú do správnych konaní a tie má pod palcom rezort vnútra.
Aj pri jednofarebných vládach sú jednotlivé rezorty žiarlivé na svoje právomoci, nieto ešte keď sú to vlády koaličné, ktoré všade dávajú „svojich“ odborníkov. Otázka do budúcnosti stojí tak, aby pozemkové úpravy robili predovšetkým odborníci, ktorí sa nebudú meniť každé štyri roky.
Spravodlivé kritériá
Nádejou, že sa veci pohnú lepším smerom, je, že na Úrade pre verejné obstarávanie by sa malo v dohľadnom čase, teda ešte tohto roku, rozhodnúť o projektoch pre pozemkové úpravy v 168 katastrálnych územiach v sume 44 miliónov eur. Ministerka pôdohospodárstva optimisticky vyhlásila, že si vie predstaviť ich spustenie ešte do konca roku 2018.
Kde sa začnú pozemkové úpravy skôr a kto bude musieť čakať ešte desať, dvadsať či dokonca tridsať rokov? Matečná povedala, že v každom okrese urobia poradie dôležitosti. Kritériami, ktoré rozhodnú o poradí, má byť okrem iného napríklad rozdrobenosť pozemkov, počet užívateľov, množstvo poberateľov dotácií, podiel mladých farmárov, ale aj potreby štátu z hľadiska budovania napríklad cestnej a železničnej siete či iné projekty, ktoré sú v záujme celej spoločnosti.
Rezort pôdohospodárstva sa prihovára za to, aby táto i ďalšie vlády našli peniaze na pozemkové úpravy. Keby sa každoročne investovalo do zhruba 120 projektov, potom by prácu našlo okolo 800 projektantov a geodetov. Tým, že na celé jedno desaťročie pozemkové úpravy iba dobiehali, odišlo z geodetických projekčných kancelárií veľa kvalifikovaných ľudí. Slovensko v záujme svojej budúcnosti potrebuje jednoducho v pozemkových úpravách kontinuitu.
Premodelovaná krajina
Uhlík v tejto súvislosti zdôraznil, že inštitút pozemkových úprav nie je slovenským vynálezom, poznajú ho vo všetkých európskych krajinách. Keby boli pozemkovú úpravy hotové tam, kde prebieha teraz intenzívna výstavba diaľnic, bolo by to pre krajinu lacnejšie, predišlo by sa špekulatívnemu skupovaniu pozemkov, najmä však zdĺhavému vyporiadaniu pozemkov pod výstavbu ciest a železníc, ktoré ju v konečnom dôsledku predražujú.
Slovensko však potrebuje pozemkové úpravy aj z hľadiska lepšieho rozvoja vidieckej krajiny, aj usporiadania obyčajných ľudských vzťahov medzi vlastníkmi pôdy. „Pozemkové úpravy menia kompletne celú krajinu a voľky-nevoľky navodzujú v katastrálnom území dialóg mnoho tisíc ľudí o pôde,“ charakterizoval ich dôsledok na územie a obyvateľstvo, ktoré ho obýva, Vladimír Uhlík.
„Pozemkové úpravy prinášajú premodelovanie krajiny, vzniknú nové poľné cesty, ktoré môžu slúžiť verejnosti aj ako cyklocesty, na poliach sa objavujú remízky, vodné stavby, krajina sa začína lepšie poľnohospodársky využívať. Pôda lepšie zadržiava vodu životne dôležitú nielen pre poľnohospodárov, ale všetkých obyvateľov Slovenska,“ zhrnul význam pozemkových úprav Uhlík.