Odvod zatrasie obchodmi

Drahšie potraviny, menej obchodov a penále Slovensku z Bruselu? Práve takto by podľa kritikov mohol dopadnúť takzvaný osobitný odvod pre obchodné reťazce. Zákon, ktorý odvod zavádza, sa má dostať do prvého čítania už na schôdzi parlamentu, ktorá sa začala v utorok. Koaličná SNS, ktorá návrh pripravila, argumentuje, že sa získajú peniaze na podporu domácich producentov a kvalita potravín stúpne.

17.10.2018 06:00
potraviny, zelenina, Foto:
Osobitný odvod pre obchodné reťazce môže zvýšiť ceny potravín. Ilustračné foto.
debata (78)

Namieste je však aj otázka, do akej miery 159 miliónov eur, ktoré sa majú cez odvod na budúci rok získať, zatrasie obchodmi. Daná suma je totiž až dvojnásobkom toho, čo štát od reťazcov ročne inkasuje na daniach z príjmu. Niektorí obchodníci na daniach platia viac, iní menej.

Odvod prichádza v čase, keď najmä pre rast cien ropy dražie doprava s dosahom aj na ceny potravín. Inflácia po rokoch stabilných cien rastie až k trom percentám, čo ľuďom uberá z reálneho rastu platov. „Odvod predstavuje čistý náklad, ktorý za normálnych okolností musí byť niekde zohľadnený,“ upozorňuje hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová. "So zavedením nového odvodu reťazec nesúhlasí,“ dodáva. "Tento odvod môže napríklad ovplyvniť ceny, spoluprácu s dodávateľmi, spomaliť rast miezd či znížiť investície,“ hovorí Langová.

Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský dokonca hovorí o reálnom ohrození. "V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní,“ argumentuje.

Poslanec SNS Radovan Baláž sa dosahov odvodu na reťazce a nepriamo aj na spotrebiteľov neobáva. "Je priestor, aby tento odvod reťazce vykryli svojimi vysokými obchodnými prirážkami,“ hovorí. Reťazce však trvajú na tom, že odvod je neprimerane vysoký. Avizujú reakciu v podobe krízových riešení, ktoré by však pocítili dodávatelia aj spotrebitelia. "Vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny Coop Jednota, po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5 percenta z čistého obratu by sa všetky dostali do straty,“ hovorí Bilinský.

Pri pohľade na vlaňajšie hospodárske výsledky tohto reťazca je zrejmé, že nový odvod by ho vyšiel draho. Coop Jednota by na osobitnom odvode mohla zaplatiť, ak vychádzame z údajov za minulý rok podľa portálu Finstat, aj vyše 28 miliónov eur. Na dani z príjmu však sieť platila vlani niečo vyše 3 milióny eur.

Odvod sa má platiť z čistého obratu a nie zo zisku, ako je to v prípade dane z príjmu. Čistý obrat totiž nezohľadňuje náklady obchodníka ani prípadné zľavy, straty či investície. Obchodníci tak reálne môžu čeliť situácii, že sa vďaka novému zákonu ocitnú v červených číslach.

Podobne by na tom bol napríklad aj reťazec Tesco. Ten vlani platil podľa Finstatu daň vo výške niečo vyše 18,6 milióna eur. Ak sa pozrieme na tržby reťazca, mohol by za minulý rok zaplatiť na osobitnom odvode ďalších vyše 37 miliónov eur.

Raz taký odvod ako daň by však po schválení novej legislatívy pravdepodobne platila aj spoločnosť DM Drogerie markt. Pritom podľa Finstatu zaplatila za minulý rok dane vo výške takmer 2,2 milióna eur.

Diskriminácia?

Nastavenie osobitého odvodu by však diskriminovalo slovenských obchodníkov oproti zahraničným. Podľa návrhu zákona sú totiž odvodovým obdobím tri po sebe idúce mesiace príslušného účtovného obdobia.

Zahraničné reťazce majú inak nastavený účtovný rok, môže sa tak stať, že viaceré začnú platiť až v roku 2020. Domáce reťazce, naopak, majú účtovný rok zhodný s tým kalendárnym, platiť tak začnú už v apríli budúceho roka.

Problematické je podľa Lenky Puzlíkovej zo Slovenskej aliancie moderného obchodu aj nastavenie samotného zákona. "Odvod sa má dotknúť všetkých reťazcov, čo majú prevádzku minimálne vo dvoch okresoch, nová daň tak zasiahne aj menšie lokálne siete,” hovorí. Stačí totiž, ak majú 10 percent z obratu z potravín. Zachrániť ich môže jedine to, ak im vyrátaný odvod vyjde pod 5-tisíc, v takom prípade totiž platiť nemusia.

Argumenty o Estónsku nesedia

Napriek námietkam obchodníkov si jeden zo šiestich predkladateľov nového zákona, poslanec SNS Baláž za rozhodnutím počítať odvod z čistého obratu – teda bez zarátania zliav – stojí. "Podľa štatistických zistení ministerstva pôdohospodárstva majú obchodné reťazce neprimerane vysoké obchodné prirážky, čo spôsobuje veľkú nerovnováhu v agro-potravinárskej vertikále,“ hovorí. Na to podľa neho doplácajú slovenskí poľnohospodári a potravinári. Baláž argumentuje aj podobným odvodom v Estónsku.

Je pravda, že so zdanením obchodníkov koketoval v roku 2010 aj estónsky Tallinn. Mesto zaviedlo jednopercentnú daň na predané tovary a služby na svojom území. Opatrenie platilo aj na online predaj. Rok nato však bolo po dani. Estónska vláda mestský zákon zrušila, keď zakázala akúkoľvek miestnu daň z predaja. Tallinn však za toto opatrenie draho zaplatil. V roku 2015 totiž Brusel rozhodol, že bolo v rozpore s európskym právom. Mesto tak muselo firmám vybraté peniaze vrátiť aj s úrokmi.

V Maďarsku a Poľsku zakročil Brusel

Po Estóncoch sa o podobnú daň pokúsili aj v susednom Maďarsku. Koncom roka 2010 maďarská vláda zaviedla daň z maloobchodného predaja. Tamojší obchodníci tak mali platiť daň podľa veľkosti svojich tržieb od 0,1 až po 2,5 percenta. Platbám sa vyhli len predajcovia s obratom pod 1,5 milióna eur ročne.

Daň na obchodníkov ukončili v Maďarsku opäť sťažnosti firiem. V roku 2012 odporučil Brusel zvážiť prepočty dane pri zahraničných firmách. Reagoval tak na podnet športového obchodu Hervis, ktorý odmietol štátu platiť. Spoločnosť chcela platiť podľa svojich prepočtov, čo jej daňový úrad neodobril. Dva roky nato rozhodol maďarský súd v prospech firmy Hervis. Ďalšie reťazce sa dodnes s Maďarskom o vrátenie vybratých peňazí súdia.

Vlani v júni zaviedlo podobnú daň aj Poľsko. Na základe sťažnosti však začal novú legislatívu riešiť Brusel. Ten dospel k záveru, že tamojšie progresívne daňové sadzby, založené na obrate, poskytujú spoločnostiam s nízkym obratom výhodu oproti ich konkurentom.

Macho: Reťazce zneužili priestor na podnikanie

Farmári však diskusiu okolo reťazcov vítajú. "Po vstupe do EÚ sa dal obchodným reťazcom veľký priestor na podnikanie, ktorý postupne zneužili,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. Je najvyšší čas, aby sa poukázalo na to, ako sa u nás správajú obchodné reťazce k svojim dodávateľom potravín, upozorňuje Macho.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári požadujú, aby sa postupne zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch v obchodoch, pretože momentálne máme len žalostných 40 percent. Podľa predsedu SPPK by sme sa mali priblížiť okolitým krajinám, kde je to omnoho viac. Napríklad v susednom Rakúsku je to vyše 80 percent. "Všetky štandardné nástroje v poslednej dobe, ktoré používali potravinári aj my poľnohospodári, zlyhávajú,“ hovorí Macho.

Kam presne peniaze pôjdu, zatiaľ nevedno

Osobitný odvod sa už dostal aj do slovenského rozpočtu. Smerovať má práve k farmárom. Ministerstvo financií počíta, že na budúci rok na ňom vyberie 159 miliónov eur. Z toho, zdá sa, by 119 miliónov malo ísť na takzvaný marketingový fond z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Jeho šéfka Gabriela Matečná sa totiž rozhodla recyklovať postarší nápad na takzvaný odbytový fond z rúk jej predchodcu Ľubomíra Jahnátka. Ten však na rozdiel od jeho novšej verzie mali financovať farmári a potravinári. Financovať sa z neho mala propagácia domácich výrobkov. Stroskotal vtedy práve na neochote zainteresovaných platiť poplatky. Tie by sa po novom mali hodiť na plecia reťazcov.

Na konečnú podobu marketingového fondu sa však stále čaká. Matečnej rezort zatiaľ zverejnil len predbežnú informáciu. Z nej je zatiaľ jasné len to, že fond bude financovať ministerstvo pôdohospodárstva. Ciele podpory sú stanovené široko – fond by mal zastrešiť podporu odbytu slovenských potravín, vzdelávanie spotrebiteľov a aj podporu kultúry a tradícií.

Nový fond obhajuje ministerstvo aj podobnou úpravou v Rakúsku. U našich susedov existuje fond na podporu domácich potravín už od roku 1993. Neskladajú sa doň však obchodníci, ale farmári, potravinári a užívatelia licencií. Niektoré opatrenia sú platené z európskych zdrojov. Konkrétnu marketingovú podporu však musí Viedni pred jej uskutočnením schváliť ešte Európska komisia. Práve na odobrení z únie môžu stroskotať aj slovenské plány na marketingovú podporu domácim potravinám. Každú štátnu pomoc musí totiž krajina nahlásiť Bruselu, ktorý posúdi, či je v súlade s európskymi pravidlami.

Diskusia okolo osobitného odvodu pre reťazce je aktuálne na začiatku, ale zákon je už v parlamente. Je to tak preto, lebo nová legislatíva nejde totiž cez klasické pripomienkové konanie, keďže ide o poslanecký návrh. Osobitný odvod má nateraz v koalícii podporu. Na politickej úrovni sa však v koalícii podľa zistení Pravdy zatiaľ nepreberali možné dosahy zákona na celý sektor obchodu a tiež na politicky citlivú oblasť cien potravín.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #obchodné reťazce #osobitný odvod