Saudská Arábia prelomila tabu, pohrozila ropou

Už 45 rokov je to v Saudskej Arábii považované za niečo, čo je za hranou. Zrazu však Rijád urobil to, čo mnohí považujú za skrytú hrozbu, že kráľovstvo chce využiť svoje ropné bohatstvo ako politickú zbraň. A to je niečo neslýchané už od roku 1973, keď arabské embargo vyvolalo prvú ropnú krízu. Napísala to agentúra Bloomberg.

16.10.2018 20:22
debata (136)

Saudská Arábia – najväčší vývozca ropy na svete – v nedeľu uviedla, že podnikne odvetu za akékoľvek represívne opatrenia spojené so zmiznutím saudského novinára píšuceho pre denník The Washington Post Džamal Chášakdžího. Vo skrytom odkaze na ropné bohatstvo saudského kráľovstva sa vo vyhlásení uvádza, že saudská ekonomika má vplyvnú a dôležitú úlohu v globálnej ekonomike.

Konzultant organizácie IHS Markit zameraný na Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) Roger Diwan uviedol, že komentár Saudskej Arábie porušil základné tabu ropného trhu. Len málo analytikov sa ale domnieva, že Saudská Arábia je to pripravená urobiť. Samotný náznak, že môže použiť ropu ako zbraň ale podkopáva dlhodobé úsilie Rijáde vykresliť sa ako mocnosť usilujúca o ekonomickú stabilitu.

Znepokojenie potom ešte zvýšil názor, ktorý napísal vo svojom stĺpčeku Turku Dachíl, šéf štátnej spravodajskej televízie Al-Arabíja, ktorý má blízko ku kráľovskému dvoru. Ten otvorene písal o použití ropy ako zbrane. „Ak prezidenta Trumpa štve ropa za 80 dolárov, nikto nemôže vylúčiť, že sa cena nevyhupne na 100 aj 200 dolárov za barel, alebo možno až na dvojnásobok tohto čísla,“ napísal.

Politika a ropa sa nemajú miešať

Saudskoarabská ambasáda vo Washingtone neskôr uviedla, že Dachíl neprezentuje oficiálny názor kráľovstva. Úradníci potom súkromne vyhlásili, že dlhodobé pravidlo, podľa ktorého sa ropa a politika nemiešajú, sa nezmenilo. V pondelok saudskoarabský minister energetiky Chálid Fálih využil prejav v Indii na zmiernenie obáv a sľúbil, že jeho krajina bude naďalej zodpovedným hráčom a že udrží ropný trh stabilný.

Skutočnosť, že článok šéfa televízie Al-Arabíja bol zverejnený len niekoľko minút po tlačovej správe Saudskej Arábie napriek tomu vedie mnoho analytikov k záveru, že bol buď odkazom vyslaným mimo diplomatické kanály, alebo testovacím balónikom, ktorý rýchlo spľasol.

Saudská Arábia tiež uviedla, že začala interné vyšetrovanie, ktoré má zmiznutie Chášakdžího na istanbulskom konzuláte objasniť. Pokiaľ bude mať dôkazy, potom zaistí, že sa dotyční budú zodpovedať. Bez ohľadu na to, čo vedenie krajiny zamýšľa, nedeľné vyhlásenie porušilo dlhodobý ortodoxnej postoj kráľovstvo – že ropa sa nespája s politikou.

Napríklad počas nedávnej diplomatické roztržky s Kanadou minister Fálih zopakoval, že kráľovstvo má pevnú a dlhodobú politiku, podľa ktorej sa vývoz ropy nemieša s politickými zámermi. Napríklad štátna ropná spoločnosť Aramco dodávala ropu rafinérii v Kanade, hoci Rijád popretŕhal väčšinu ďalších ekonomických väzieb, upozorňuje Bloomberg.

Rijád môže dostať na kolená svet i seba

Samotný náznak, že Saudská Arábia využije ropu ako ekonomickú zbraň, vyvoláva spomienky na rady na čerpacích staniciach a stagfláciu v západnom svete. Existujú však aj dobré dôvody, prečo Saudská Arábia nechcela využívať svoj vplyv na ropnom trhu ako politický nástroj. V podstate majú veľa spoločného s inou spomienkou na 70. roky – so studenou vojnou, doktrínou vzájomne zaručenej deštrukcie.

Rijád naozaj môže v krátkodobom horizonte dostať globálnu ekonomiku na kolená znížením ťažby ropy a prudkým rastom cien. Jeden z desiatich barelov vyťažených na svete je totiž zo Saudskej Arábie a krajina vlastní takmer všetky voľné kapacity, ktoré sú k dispozícii pre prípad výpadku dodávok.

Dokonca aj náznaky, že Saudská Arábia nenahradí výpadok dodávok z Iránu spôsobený americkými sankciami môže stačiť na to, aby sa cena ropy dostala k 100 USD za barel.

Ak by sa Saudovia rozhodli pre odvetu a využili na to ropu, spôsobilo by to pohromu, upozorňuje obchodník Stephen Innes zo spoločnosti Oanda. „Globálne trhy by to tak destabilizovalo, že by súčasné obchodné napätie medzi USA a Čínou vyzeralo ako stolná hra Axis & Allies,“ vyhlásil.

V strednodobom horizonte by to ale viedlo k masívnej skaze dopytu po rope a urýchlilo zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a elektrických áut. Embargo v rokoch 1973 až 1974 a druhá ropná kríza v roku 1979 navždy zničili dopyt po rope, pretože priemyselné krajiny zdanili benzín a naftu a začali politiku úspor. Spotreba ropy je dnes v Nemecku, Japonsku, Francúzsku, Taliansku a Británii nižšia ako v roku 1974.

136 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #Saudská Arábia