Podľa vzoru Nemecka pracovný čas kratší aj na Slovensku?

, 17.10.2018 12:00
Volkswagen VW otvorenie novej karosarne Audi Q7
Ľudia v slovenských fabrikách pracujú oveľa dlhšie ako robotníci v Nemecku. (Ilustračná foto) Autor: ,

Silné nemecké odbory dokážu zamestnancom fabrík dohodnúť o päť až desať hodín kratší pracovný týždeň ako na Slovensku. Pre čoraz viac nemeckých zamestnancov totiž už nie je top prioritou čo najvyššia mzda, ale čas strávený s rodinou. Zároveň podľa odborov práve kratší pracovný čas umožní aj manuálne pracujúcim ľuďom vydržať v práci až do dôchodku. Podľa vzoru Nemecka sa kratší pracovný čas snažia presadiť aj slovenské odbory.

„Vo fabrikách v Nemecku už dnes zamestnanci odpracujú 35 hodín za týždeň. U nás je to vo väčšine fabrík stále minimálne 40 hodín za týždeň. Preto v budúcom roku bude jedným z našich hlavných cieľov skrátenie pracovného času podľa vzoru Nemecka na 35 hodín za týždeň,“ povedal šéf OZ Kovo Emil Machyna. Zástupcovia zamestnancov to plánujú dosiahnuť buď prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo zmenou Zákonníka práce.

Tento rok odbory našli na vláde podporu pri snahe stanoviť strop zvyšovania veku odchodu do penzie. O zmene ústavy aktuálne diskutujú poslanci a odborári zbierajú podpisy v referende pre prípad, že by penzijný strop v parlamente neprešiel. Pri kratšom pracovnom čase môžu odbory zatiaľ počítať len s podporou pri znižovaní nadčasov. Dnes totiž môže firma nariadiť zamestnancovi ročne až 150 hodín nadčasov a ďalších 350 v prípade, ak s tým zamestnanec súhlasí. „V súčasnosti neuvažujeme o skrátení pracovného času a za pravdepodobnejšiu považujeme diskusiu o primeranom znižovaní nadčasov,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Štát zvyšuje tlak na znižovanie nadčasov aj zvyšovaním príplatkov za prácu v noci, cez víkend a nadčasy.

„Skrátenie pracovného času umožní vo firmách zaviesť namiesto trojzmennej až štvorzmennú prevádzku. Hlavne dlhá práca v noci má zlý vplyv na ľudské zdravie,“ dodal Machyna. Podľa Zákonníka práce je nočnou prácou čas strávený v robote od desiatej večer do šiestej ráno a na Slovensku sú nočné zmeny vo veľkom využívané hlavne v automobilovom priemysle. V domácej ekonomike každú noc pracuje takmer 253-tisíc mužov a 141-tisíc žien. Podľa sociológov práca v noci veľmi komplikuje starostlivosť o deti a partneri sa v prípade práce na rozdielne zmeny vidia menej.

„Pri dnešnom nedostatku pracovnej sily by bolo skrátenie pracovného času pre slovenskú ekonomiku katastrofou. Chýbajúcich ľudí dnes nemá kto nahradiť a v západných krajinách tento problém riešia napríklad prisťahovalectvom. No u nás v dnešnej situácii nevidím priestor na skracovanie pracovného času,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. V domácej ekonomike aktuálne firmy prostredníctvom úradov práce nevedia obsadiť takmer 83-tisíc voľných pracovných miest. Miera evidovanej nezamestnanosti je zároveň na historicky najnižšej úrovni a dosahuje 5,42 percenta. Zároveň z úradov práce môže do zamestnania stále nastúpiť takmer 149-tisíc Slovákov.

Radšej voľno ako peniaze

Strategickým obchodným partnerom slovenskej ekonomiky je Nemecko. V najsilnejšej európskej ekonomike sa už roky diskutuje o skracovaní pracovného času. Ešte v roku 2003 riešila nemecká automobilka Opel problémy so zníženým predajom skrátením týždenného pracovného času z 35 na 30 hodín. V tom čase toto opatrenie pomohlo zachrániť až 1 200 pracovných miest, lebo kratší pracovný čas prináša aj nižšie mzdové náklady a väčšiu flexibilitu pracovnej sily. No samotná automobilka bojuje s ekonomickými problémami dodnes.

Na skracovanie pracovného času tlačí v Nemecku hlavne silný odborový zväz IG Metal. Ten pre 2,3 milióna ľudí už od začiatku roka 2019 dohodol možnosť skrátenia pracovného času z 35 na 28 hodín za týždeň. V prípade záujmu môžu ľudia až 2 roky chodiť každý týždeň do práce len na 3,5 dňa. Zamestnávatelia ich za to nemôžu prepustiť a po skončení kratšieho pracovného času ich musia opäť zamestnať v trvalom pracovnom pomere. Za vydobytie tejto zmeny odbory v časoch silného ekonomického rastu súhlasili s relatívne miernejším zvyšovaním miezd, a to o 4,3 percenta. V prípade neskrátenia pracovného času boli pritom zamestnávatelia ochotní zvýšiť platy až o 6,8 percenta. „Konečne sa nám podarilo dosiahnuť, že o flexibilite pracovného času nebudú rozhodovať len zamestnávatelia, ale túto možnosť získajú aj samotní zamestnanci,“ uviedol Jörg Köhlinger, hlavný vyjednávač odborov IG Metal.

Podľa nemeckých odborov skracovanie pracovného času umožní až do penzie pracovať aj ľuďom v robotníckych profesiách. Zamestnanci v Nemecku aktuálne idú do penzie po dožití 65 rokov a 5 mesiacov a v roku 2031 sa vek môže zvýšiť až na 67 rokov. Zároveň kratší pracovný čas prinesie ľuďom ochotným ostať v práci dlhšie viac nadčasov a vyšší počet odpracovaných hodín. Podľa európskeho štatistického úradu v priemere ľudia v Nemecku odpracujú 40 hodín za týždeň. Mimo robotníckych profesií je totiž stále záujem o viac odrobených hodín a jedným z dôvodov môžu byť práve slabšie odbory.

Kratší pracovný čas v U. S. Steel Košice

V domácej ekonomike väčšinou firmy nie sú ochotné skracovať pracovný čas. „Diskusia na túto tému je úplne nezmyselná najmä v čase akútneho nedostatku pracovnej sily. Je paradoxné, že odporučenie pre slovenské odbory prichádza z Nemecka a slovenskí odborári návrhy svojich kolegov ochotne preberajú do svojej agendy,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Podľa neho nemeckí odborári dlhodobo bojujú proti presunu nemeckých výrobných podnikov do krajín strednej a východnej Európy. „V tomto duchu tieto návrhy vnímame len ako snahu poškodiť ťažko skúšanú konkurencieschop­nosť slovenskej ekonomiky. Je smutné, že slovenskí odborári to nevidia a slepo presadzujú opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku najviac dopadnú na zamestnancov, ktorí by mali byť stredobodom ich záujmu,“ dodal Gregor.

Z veľkých podnikov majú napríklad 35-hodinový pracovný týždeň v U. S. Steel Košice. „V konečnom dôsledku je pre podniky dĺžka pracovného času limitovaná dosahovanou produktivitou a je nutné neustále sa porovnávať s konkurenciou. Nie sú to nemenné parametre, vyhodnocujeme ich priebežne a výsledky spracúvame len pre internú potrebu,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice. Možnosť pracovať len cez víkendy ponúka aj trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia.

„Možnosť skrátenia pracovného času si najlepšie možno predstaviť u zamestnancov v pozíciách, kde sa pracovný čas nekončí skončením zmeny, a, naopak, napríklad v pásovej výrobe to nie je možné, respektíve môže to mať vážne dosahy,“ povedal Juraj Borgula, člen Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Firmy sa pri skracovaní pracovného času najviac obávajú potreby prijímania nových zamestnancov a s tým spojeného rastu mzdových nákladov.

Týždenne odpracovaný čas v jednotlivých krajinách Európy
Turecko 49,1
Island 44
Čierna Hora 43,6
Veľká Británia 42,1
Švajčiarsko 41,8
Cyprus 41,6
Rakúsko 41,3
Grécko 41
Portugalsko 41
Bulharsko 40,9
Poľsko 40,9
Slovinsko 40,9
Česká republika 40,7
Rumunsko 40,6
Malta 40,6
Maďarsko 40,5
Luxembursko 40,5
Slovensko 40,5
Chorvátsko 40,4
Nemecko 40,3
Estónsko 40,3
Lotyšsko 40,3
Európska únia 40,2
Švédsko 39,9
Litva 39,8
Španielsko 39,8
Fínsko 39,3
Írsko 39,2
Belgicko 39,1
Francúzsko 39,1
Taliansko 39
Holandsko 39
Nórsko 38,5
Dánsko 37,8

Zdroj: Eurostat

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #pracovný čas #Odbory #Nemecko #firmy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Flower box biela kocka "M" farebné kvety

Flower box biela kocka "M" farebné kvety

39,99
Perla farebné tulipány a gerbery

Perla farebné tulipány a gerbery

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk