Pekárom, predavačom, recepčným či upratovačkám v hoteloch vďaka príplatkom vzrástli platy až o 11 percent. Napríklad vodičovi nákladiaka s chlebom a pečivom stúpla po zavedení príplatkov hrubá mzda až o 120 eur na 915 eur mesačne. Zvyšovanie platov prispelo k tomu, že ekonomika krajiny rastie takmer o štyri percentá, keďže s vyššími platmi stúpajú aj tržby obchodníkov. Na druhej strane viacerí obchodníci skrátili otváracie hodiny. Prevádzkovatelia hotelov a reštaurácií upozornili, že museli zvýšiť ceny jedál. Pekári zase pečú chlieb s menším počtom zamestnancov a aktuálne sa chystajú na nárast cien.
Nárok na vyššie príplatky získalo takmer 800-tisíc ľudí v súkromných firmách. Dotkli sa aj okolo 150-tisíc štátnych zamestnancov. Ak robotník za 8-hodinovú nočnú zmenu dostával príplatok 4,80 eura, od 1. mája má zo zákona 7,20 eura a od mája 2019 dostane 10,40 eura. Príplatky sa počítajú z najnižších platov a s úpravou vzorca a rastom minimálnej mzdy od januára zo 480 na 520 eur príplatky výrazne stúpnu.
„Kľúčovým efektom zavedenia príplatkov ostáva to, že sa pozitívne dotýka ľudí, ktorí pracujú v neštandardnom čase,“ tvrdí hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Rezort teraz zvažuje, aby ľudia pracovali menej, a to cez "primerané znižovanie nadčasov“. Slovák priemerne pracuje 40,5 hodiny za týždeň a zamestnanec v Nemecku 35 hodín.
Pri raste príplatkov sa do legislatívy dostali aj výnimky pre firmy, kde prevažuje napríklad práca v noci. Tie tak mohli vyplácať po dohode so zamestnancami o niečo nižšie príplatky. Koľko firiem takúto úľavu využilo, rezort práce zatiaľ nesleduje. Firmy, ktoré oslovil denník Pravda, výnimku nevyužili. Dôvodili nedostatkom kvalitných ľudí, ktorých si chcú aj cez vyššie mzdy udržať.
Ministerstvo práce sa prepúšťania pre zvýšené príplatky neobávalo. "V dnešnej ekonomicky mimoriadne pozitívnej situácii, kedy majú zamestnávatelia problém nájsť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, sa neobávame situácie, kedy by došlo k znižovaniu platov alebo prepúšťaniu,“ povedal Stuška. Podobne to bude aj na budúci rok v máji, keď príde k ďalšiemu zvýšeniu príplatkov, dodáva.
Pekári zvýšené príplatky neustáli
Pekári sa rozhodli udržať zvýšené mzdy, keďže v odvetví sú aj tak nízke, no siahli po inom nepopulárnom opatrení. "Už v súčasnosti približne päť mesiacov po zavedení zvýšených zákonných príplatkov sme u našich členov zaznamenali mierny pokles v počte pracovníkov na tú istú výrobu v tonách,“ priznáva predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.
Pekárne však budú musieť podľa nej zvýšiť aj svoje odbytové ceny. "V súčasnosti sú naši členovia vo výpovedných lehotách, respektíve už rokujú o úprave cien, avšak ochota na strane obchodných reťazcov je na veľmi nízkej úrovni,“ hovorí. Podobné dosahy na pekárne očakáva Lopúchová aj v budúcom roku, keď príde k druhej vlne zvyšovania príplatkov.
U výrobných pracovníkov v pekárňach stúpli platy pre vyššie príplatky približne o 11 percent. V praxi to znamená priemerný mesačný plat okolo 705 eur namiesto 635 eur.
Pekári nakoniec podľa Lopúchovej nevyužili ani výnimku pre firmy s prevažujúcou prácou napríklad v noci či niektorý víkendový deň. Priemerná mesačná mzda pracovníkov je v tomto odvetví totiž na veľmi nízkej úrovni. "Ak by sme na zníženie príplatkov žiadali výnimku, ešte viacej by sa prehĺbil rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou pekárov a iných profesií,“ hovorí Lopúchová.
Obchodníci siahli na otváracie hodiny
Zvýšené príplatky cítia aj reťazce. "Tieto zvýšené náklady sa môžu odraziť v obmedzení otváracích hodín niektorých našich supermarketov, ku ktorým sme už v niektorých prípadoch pristúpili,” povedala hovorkyňa reťazca Billa Kvetoslava Kirchnerová. Ešte náročnejšia bude situácia na budúci rok. Billa nevie nateraz vylúčiť ani rast cien. "Nevieme taktiež zaručiť, ako sa ceny budú vyvíjať ďalej, závisí to aj od nastavenia cien našich dodávateľov a ich reakcie na zavedené príplatky za prácu v noci a cez víkendy,” hovorí Kirchnerová.
Príplatky za prácu v noci a cez víkendy spolu so zvýšením minimálnej mzdy zvýšili mzdové náklady v spoločnosti Billa podľa Kirchnerovej v státisícoch eur ročne. Očakáva, že na budúci rok to bude ešte výraznejšie. Hore totiž pôjde aj minimálna mzda.
Ľudí si však reťazec drží, a hoci náklady na zamestnancov šli hore, ich stav neznižoval. Posledné dva roky boli totiž podľa Kirchnerovej jedny z najťažších pre hľadanie vhodných zamestnancov. Najvýraznejšie je to v Bratislave a okolí.
"Pri družstve, ktoré má okolo 500 zamestnancov, pôjdu náklady na mzdy z dôvodu príplatkov hore približne o 400-tisíc eur ročne,“ hovorí generálny riaditeľ Coop Jednota Slovensko Ján Bilinský. Počet ľudí však podľa neho znižovať nebudú.
Ďalším odvetvím, kde vyššie príplatky cítiť, sú reštaurácie a hotely. "Došlo k medziročnému navýšeniu ceny práce, teda nákladov na zamestnancov, priemerne od 8 do 12 percent,“ hovorí prezident Zväzu cestovného ruchu SR Marek Harbuľák. Cena práce tvorí takmer polovicu všetkých nákladov v hoteloch, penziónoch či reštauráciách. Vo väčšine hotelov a reštaurácií došlo k zvyšovaniu cien, no niektoré aj skrátili prevádzkové dni či hodiny. Počet zamestnancov tu však neznižovali – kvalitní a vyškolení ľudia chýbajú, a tak si ich podniky chcú udržať, vysvetľuje. Ďalšie zvýšenie príplatkov v budúcom roku spolu s drahšími energiami opäť zatlačí na ceny. "Nie sú už rezervy, kde by sme tieto zvýšené náklady vedeli vykryť,“ hovorí Harbuľák.
Pumpári našli vnútorné rezervy
Pre príplatky išli náklady na ľudí v spoločnosti Slovnaft hore rádovo o milióny eur, priznáva hovorca spoločnosti Ladislav Procházka. Najväčší nárast bol podľa neho v prevádzkach, ktoré idú nepretržite. Firma však nevyužila zákonnú výnimku na znížené sadzby príplatkov. V máji však firma čaká ďalší negatívny dosah opäť v rozsahu miliónov eur. "Ceny sa v tejto súvislosti meniť nebudú. Budeme sa snažiť všetky zvýšené náklady kompenzovať vyššou efektívnosťou v podnikaní,“ hovorí Procházka.
Zákonné povinnosti nad rámec zákona si plní automobilka Volkswagen. Priemerný príjem tu dosiahol za predošlý rok výšku 1¤854 eur mesačne – teda najviac v automobilovom priemysle.
Menej pocítili nové sadzby príplatkov on-line obchodníci. "Odmeňovanie kvalitnej pracovnej sily je pri momentálnom stave trhu práce na Slovensku veľmi dôležité,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Hej.sk Vladimír Sušil. Firma podľa neho nevyužila ani úľavy či iné opatrenia na zníženie nákladov.
Dôsledky ešte môžu prísť
Takmer pätina ľudí u nás pracuje v nedeľu či v noci, upozorňuje analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Po určitej pozorovacej fáze, keď firmy zisťovali, aký dosah zvýšenie príplatkov bude mať na ich hospodárenie, príde k ich vyčísleniu. "V niektorých prípadoch firmy môžu pristúpiť k skráteniu prevádzkových hodín, v iných sa možno cez víkend ani pracovať nebude,“ hovorí Sadovská. Firmy však môžu aj upraviť platy či zvýšiť svoje ceny, dodáva.
"Nejde pritom len o obchody a supermarkety, ktoré sú otvorené cez víkend, ale aj o ich dodávateľov a producentov potravín, ktorých výroba musí často bežať aj v noci či počas víkendov,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Nateraz je však podľa nej stále ťažké odhadnúť, do akej miery sa zvýšené mzdové náklady premietnu do konečných cien. S príplatkami sa podľa Glasovej vytrápia skôr menšie podniky.
Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka nahráva príplatkom aj ekonomika. "Ziskovosť firiem v poslednom období je relatívne vysoká a je priestor na to, aby zamestnancom zvýšili mzdové ohodnotenie,“ hovorí Tomčiak.
Ďalšie zvýšenie príplatkov v máji budúceho roku zvýši podľa neho cenu práce na slovenskom pracovnom trhu. Tomčiak očakáva, že firmy sa budú snažiť o to, aby zamestnanci vykonávali prácu efektívnejšie. Počíta tiež s tým, že zvýšenie príplatkov bude firmy motivovať spolu s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov k tomu, aby sa viac zaujímali o automatizáciu a digitalizáciu výroby.
Výška príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky
Od mája 2018
- Príplatok za prácu v noci – 30 percent sumy minimálnej hodinovej mzdy. Pri rizikovej práci až 35 percent. Zamestnanec si tak za odrobenú 8-hodinovú nočnú šichtu môže prilepšiť o 7,20 eura. Predtým dostal len 4,80 eura.
- Práca v sobotu – 25 percent hodinovej minimálnej mzdy. Zamestnanec si tak za odrobenú sobotu prilepší o 6 eur.
- Práca v nedeľu – 50 percent hodinovej minimálnej mzdy. Pracovník dostane navyše 12 eur.
- Práca vo sviatok – 100 percent z priemerného platu zamestnanca. Za osemhodinovú šichtu si tak môže zamestnanec pri priemernom plate okolo 1¤000 eur prilepšiť o niečo vyše 50 eur.
Od mája 2019
- Práca v noci – príplatok 40 percent minimálnej hodinovej mzdy. Pri rizikovej práci až 50 percent. Za odrobenú noc tak človek dostane o 10,40 eura navyše.
- Práca v sobotu – 50 percent hodinovej minimálnej mzdy. Zamestnanec si prilepší o 13 eur.
- Práca v nedeľu – 100 percent hodinovej minimálnej mzdy. Pracovník zarobí za prácu v nedeľu o 26 eur viac.
- Práca vo sviatok – 100 percent z priemerného platu zamestnanca.
Poznámka: Niektorí zamestnávatelia majú možnosť uplatniť si výnimky v rámci takzvanej derogačnej klauzuly. Tá im po dohode so zamestnancami umožní vyplácať o niečo nižšie príplatky.