Saudská Arábia nebude riešiť politiku ropou

Saudská Arábia nemieni uvaliť na západné krajiny ropné embargo ako v roku 1973, ropu a politiku od seba oddelí. Uprostred zhoršujúcej sa krízy okolo vraždy saudskoarabského novinára Džamal Chášukdžího to v pondelok agentúre TASS povedal saudskoarabský minister energetiky Chálid Fálih. "Taký zámer nemáme," uviedol politik v reakcii na otázku, či by sa ropná blokáda mohla opakovať.

22.10.2018 19:40
debata (4)

Tlak na Saudskú Arábiu vo svete rastie. Korunný princ Muhammad bin Salmán je podozrivý, že nariadil zavraždiť opozičného novinára na istanbulskom konzuláte Saudskej Arábie.

Chášukdží žil a pracoval v Spojených štátoch. Mnohí americkí zákonodarcovia volajú po uvalení sankcií na Rijád, ktorý minulý týždeň pohrozil protiopatreniami. V odkaze na svoje ropné bohatstvo pripomenul vlastnú vplyvnú a dôležitú úlohu v globálnej ekonomike.

Teraz sa ale zdá, že najväčší svetový vývozca ropy obracia. „Táto záležitosť prejde. Saudská Arábia je veľmi zodpovedná krajina, po desaťročia sme používali našu ropnú politiku ako zodpovedný ekonomický nástroj a izolovali ju od politiky,“ povedal Fálih. Dodal, že jeho úlohou ako ministra energetiky je okrem iného stabilizovať svetové energetické trhy a prispieť k rozvoju globálnej ekonomiky.

Krajina sa podľa jeho slov dokonca chystá zvýšiť ťažbu na 11 miliónov barelov denne zo súčasných 10,7 milióna, aby vykompenzovala pokles dodávok odinakiaľ, napríklad z Iránu. Zvýšiť ju podľa Fáliha môže až na 12 miliónov barelov denne.

Znepokojenie vyvolal minulý týždeň názor, ktorý napísal vo svojom stĺpčeku Turkí Dachíl, šéf štátnej spravodajskej televízie Al-Arabíja, ktorý má blízko ku kráľovskému dvoru. Novinár varoval, že uvalenie sankcií na Rijád by mohlo zapríčiniť globálnu ekonomickú krízu, pretože ceny ropy by sa mohli vyšplhať až na 200 dolárov za barel zo súčasných zhruba 80 dolárov za barel.

Saudská Arábia a ďalšie štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vyvolali takzvanú prvú ropnú krízu v roku 1973, keď zámerne znížili o niekoľko percent objem ťažby a zároveň vyhlásili embargo na vývoz ropy do štátov, ktoré stáli na strane Izraela v takzvanej Jomkipurskej vojne s Egyptom a Sýriou. Sankcie sa vtedy dotkli Kanady, Japonska, Holandska, Veľkej Británie a Spojených štátov.

Ich vplyv bol dvojsečný. Okrem rastu ceny ropy totiž tiež urýchlili hľadanie nových nálezísk mimo Blízky východ a povzbudili pátranie po alternatívnych zdrojoch energie. Rijád odvtedy už ropu ako priamu zbraň nikdy nepoužil.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #Saudská Arábia