Francúzsky minister: V stávke je budúcnosť európskeho projektu

"Nepredpovedám žiadnu ekonomickú a finančnú krízu. Keď však v roku 2008 udrela, nemali sme potrebné nástroje, aby sme jej čelili. Politicky a sociálne sme za to draho zaplatili,“ pripomína francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Rozhovor s ním pre Pravdu, Politico a české Hospodářske noviny vznikol na nedávnom Tatra Summite, ktorý organizoval GLOBSEC.

23.10.2018 10:00
Bruno Le Maire Foto: ,
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
debata (3)

Nie ste nespokojný s tým, že sa rok po prejave prezidenta Emmanuela Macrona nepodarilo dosiahnuť viac v súvislosti s reformou eurozóny? Francúzska hlava štátu vyhlásila, že je potrebné ju posilniť, aby dokázala čeliť budúcim krízam. Za rok sa však takmer nič nestalo. Ste spokojný s nemeckým prístupom a čo to znamená pre eurozónu?

Dokázali sme dohodnúť Mesebergskú deklaráciu s Nemeckom, ktorú by som skutočne nazval historickou. Je to veľmi jasná cestovná mapa pre budúcnosť eurozóny. S touto dohodou máme k dispozícii všetko potrebné, aby sme sa dokázali pohnúť vpred. A aby sme v eurozóne prijali potrebné rozhodnutia. Je veľký úspech, že sme našli dohodu na úrovni najvyšších predstaviteľov krajín prostredníctvom práce, ktorú vykonal nemecký minister financií Olaf Scholz a ja. Je to prvý raz v nedávnej histórii, čo sa Nemecko a Francúzsko zhodli na spoločnom rozpočte pre eurozónu a fiškálnej konvergencii. Tiež na nevyhnutnosti reformy fungovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a vytvorenia zabezpečovacieho mechanizmu pre ESM. Mesebergská deklarácia je skutočne veľmi dôležitým míľnikom vo francúzsko-nemeckej histórii.

Čo s ňou bude ďalej?

Teraz sa musíme pohnúť vpred a prijať potrebné rozhodnutia. Myslím, že do konca roka by sme mali byť schopní nájsť kompromis, čo sa týka kľúčových tém v súvislosti s fungovaním ESM, zabezpečovacieho mechanizmu a zníženia rizík pre bankový systém. Pevne verím, že o týchto troch bodoch budeme nielen schopní rozprávať, ale prijmeme aj rozhodnutia. Ak by prišla nová finančná kríza alebo ekonomické problémy v eurozóne, boli by sme v súčasnom stave schopní prijať správne rozhodnutia a krízu zastaviť? Tvrdím, že nie. Aby som sa vyjadril jasne. Máme veľmi dobré vzťahy s Olafom Scholzom. Len žiadame urýchlenie rozhodnutí. Aby sme dokázali našim občanom, že si plníme naše povinnosti a aby sme boli schopní čeliť novej finančnej kríze.

Nie všetci vítajú Mesenbergskú deklaráciu. Ak teda hovoríme o kompromisoch, kde sú červené čiary Francúzska a čo očakávate od celej debaty o reforme eurozóny?

V prvom rade poviem, že všetci sa sťažujú, keď Francúzsko a Nemecko dosiahnu kompromis. A všetci sa rovnako sťažujú, keď neexistuje francúzsko-nemecký kompromis. Takže som na to zvyknutý. Skutočne si myslím, že v histórii bol francúzsko-nemecký kompromis vždy prvým krokom smerom k veľkým európskym úspechom. Preto s prezidentom Macronom spolupracujeme s nemeckou vládou. A vždy sme ochotní s ňou nájsť kompromisy. Ale uvedomujeme si, že je to len začiatok. Teraz začíname debatovať s našimi partnermi. Preto som prijal pozvanie môjho priateľa ministra financií Petra Kažimíra. Vyskytla sa príležitosť vysvetľovať Slovensku, ktoré je členom eurozóny, ale aj ostatným trom krajinám visegrádskej štvorky, ktoré nepoužívajú euro, čo je náš cieľ. Aký to má ekonomický a politický zmysel. Nemecko a Francúzsko sú teraz zodpovedné za to, aby sme presvedčili našich partnerov. Znamená to viesť ešte výraznejší dialóg, viac diskutovať. Mesebergská deklarácia nie je založená na princípe, že buď ona, alebo nič. Ostatní ju môžu kritizovať, vylepšovať, ale preto, aby sme našli ešte lepší kompromis. Kľúčovým politickým cieľom je, aby sme posilnili eurozónu. Ak nebudeme schopní čeliť novej finančnej a ekonomickej kríze, bola by celá európska štruktúra ohrozená a oslabená.

Vidíte nejaké náznaky prichádzajúcej krízy, čo ju môže spustiť?

Nie, nevidím. Nepredpovedám žiadnu ekonomickú a finančnú krízu. Ale, keď sa pozrieme do minulosti, neboli sme pripravení na to, čo prišlo. Keď v roku 2008 udrela kríza, nemali sme potrebné nástroje, aby sme jej čelili. Boli sme ich schopní vybudovať, ale bolo to narýchlo. Politicky a sociálne sme za to draho zaplatili. Nechcem, aby sa to opakovalo. Keby k tomu totiž prišlo opäť, naši občania by mali pocit, že sme neboli dostatočne zodpovední, aby sme sa pripravili na problémy. Obávam sa, že potom by bola v stávke budúcnosť Európy ako politického projektu. Ľudia by tentoraz nezvládli sociálne a osobné následky krízy, ak by videli, že politici neboli schopní nájsť nástroje, ako riešiť ťažkosti. Preto Francúzsko chce, aby sme prijímali rozhodnutia teraz. Nečakajme ďalších šesť mesiacov či rok. Všetko, čo potrebujeme, máme na stole. Len sa musíme dohodnúť.

Nakoľko sa obávate talianskeho rozpočtu a vplyvu na eurozónu?

Som veľmi opatrný pri tejto otázke. Počkajme si na konkrétne rozhodnutia. Na základe toho budeme múdrejší. Najprv sme videli nejaké rozpočtové čísla, ktoré však talianska vláda zmenila. Preto vravím, počkajme si. Okrem toho je na Európskej komisii, aby vyhodnotila taliansky rozpočet. Nie je to zodpovednosť členských štátov.

V EÚ sa momentálne veľa diskutuje o jej možnej strategickej autonómii, teda, že by mala byť nezávislejšia v oblasti zahraničnej politiky a obrany. Má táto debata aj ekonomický rozmer? Najmä, čo sa týka využívania eura ako globálnej meny oproti doláru.

Za ekonomickými otázkami sú vždy strategické výzvy. Spoločná mena euro je za 20 rokov najdôležitejší politický výdobytok. Za tým je však otázka nezávislosti. Pozrite sa na posledné rozhodnutia USA o sankciách. Euro je jediná cesta k väčšej samostatnosti. Tvrdo pracujeme, aby sme mali úplne nezávislé finančné inštitúcie, aby sme sa zbavili vonkajších sankcií a rozhodovali, s kým chceme obchodovať. Za otázkou inovácie a nových technológií je tiež otázka technologickej suverenity. V 21. storočí neexistuje politická suverenita bez technologickej. Nemôžeme vybudovať politickú samostatnosť, ak sme závislí od americkej či čínskej umelej inteligencie. Neviem si predstaviť politickú nezávislosť založenú na dátach, ktoré by boli v rukách čínskych či amerických spoločností. Všetko, čo robíme v ekonomickej oblasti, má kľúčové politické následky. Je za tým jeden cieľ. Chceme dosiahnuť silnú a nezávislú Európu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Bruno Le Maire