Ďalej chcú, aby členské štáty mohli čo najviac prispôsobovať tieto peniaze podmienkam v regiónoch. Po rokovaniach šéfov rezortov zodpovedných za eurofondy z krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Rumunska, Chorvátska a Slovinska to uviedol vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD).
Spoločné vyhlásenie zašlú Európskej komisii. Vicepremiér pripomenul, že EK predložila 80 opatrení na čerpanie europeňazí. Krajiny tiež podporujú, aby sa kládol väčší dôraz na dosiahnutý výsledok a nie na formality. Zmenu by chceli dosiahnuť aj v téme oprávnenosti DPH, pravidle dĺžky dočerpania eurofondov N+3, a rokovať chcú o miere spolufincovania.
Existuje návrh zníženia spolufinancovania zo strany EÚ zo súčasných 85 % na 70 %, čo by znamenalo zvýšenie príspevkov od štátov a problém pre tie prijímateľské krajiny, ktoré nemajú dostatok financií, vysvetlil Raši. Zároveň avizoval, že v novembri by sa mal konať v Bratislave summit o kohéznej politike na úrovni premiérov. Podpredseda vlády verí, že sa podarí schváliť rozpočet pred voľbami na jar 2019.
Prítomná bola eurokomisárka pre regionálnu politiku Corina Cretuová. „Kohézna politika je jedným z najväčších projektov EÚ,“ povedala s tým, že táto politika pomáha modernizovať hospodárstvo na Slovensku. EK v návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2027 predstavila opatrenia na zjednodušenie procesov. „Snažili sme sa prísť s realistickým rozpočtom, ktorý bude čo najviac pomáhať politike súdržnosti,“ uviedla.
Napriek brexitu sa podarilo podľa nej dosiahnuť návrh rozpočtu a dodala, že EÚ bude musieť dať financie na obranu a bezpečnosť, s čím sa v minulosti nepočítalo. O zmene miery spolufinancovania povedala, že je to návrh a pôvodný pomer 70% (EK) a 30 % (štáty) platil pred svetovou krízou a ekonomická situácia sa zmenila.