Tvrdý brexit by mal v nasledujúcich dvoch rokoch negatívny vplyv na hospodársky rast a na rozpočtové výdavky a spôsobil by rast verejných výpožičiek, uviedol NIESR. Inštitút súčasne varoval pred poklesom hodnoty britskej libry a rastom inflácie.
Hoci premiérka Theresa Mayová tento mesiac sľúbila „ukončiť úspornosť“, upozornila, že vláda bude musieť uzavrieť o brexite „dobrú dohodu“, ako bude s to načrtnúť svoj postoj k daniam a výdavkom v budúcom roku. Rokovania sú ale teraz v slepej uličke.
„Pri mäkkom brexite má vláda priestor na zvýšenie výdavkov v oblastiach, kde je ten tlak obzvlášť vysoký,“ uviedol NIESR. Naopak, brexit bez uzavretia dohody s EÚ akýkoľvek priestor pre finančné manévrovanie eliminuje a vyžaduje, aby vláda v krátkodobom horizonte stabilizovala ekonomiku.
Ak nastane tvrdý brexit, potom hospodársky rast Británia bude budúci rok len 0,3 percenta, čo je najmenej od globálnej finančnej krízy v roku 2009, keď ekonomika o 4,2 percenta klesla. Okrem krízových období na tom bola britská ekonomika tak zle v roku 1992, keď vzrástla o 0,4 percenta. Pri mäkkom brexite by hospodársky rast dosiahol v budúcom roku 1,9 percenta, čo by bolo najviac od roku 2015.
Minister financií Philip Hammond by mohol v nasledujúcich piatich rokoch zvýšiť výdavky o 30 miliárd libier, bez toho, aby porušil vlastný cieľ udržať deficit verejných financií do finančného roka 2020/2021 maximálne na dvoch percentách hrubého domáceho produktu (HDP) a súčasne zaistil znižovanie dlhu v pomere k HDP. Rozpočtové plány má minister predstaviť v pondelok, presne päť mesiacov pred plánovaným odchodom Británie z EÚ.
Verejné financie vykázali v tomto roku lepšie výsledky, než sa očakávalo, najmä vďaka nižším výdavkom centrálnej vlády a nižším čistým zadlžovaním miestnych orgánov. Pôžičky v terajšom finančnom roku 2018/2019 sú zhruba o 10,7 miliardy libier nižšie ako v rovnakom období v minulom roku. Tento rok je tak pre verejné financie zatiaľ najlepším rokom od roku 2002, píše denník The Guardian.