Hoci jej výstavba zhltla viac ako päť miliárd šilingov a elektráreň bola krátko pred dokončením, nevyrobila nikdy ani watt elektriny.
Výstavba elektrárne s výkonom 692 megawattov v dolnorakúskej obci Zwentendorf sa začala v roku 1972. Vtedy však súčasne silnelo aj hnutie odporu, preto sa sociálnodemokratický kancelár Bruno Kreisky rozhodol vypísať na citlivú tému referendum. Tri milióny voličov zabezpečili veľmi tesný výsledok hlasovania. Proti uvedenie Zwentendorfe do prevádzky sa vyslovilo 1 606 777 Rakúšanov, pre bolo o 30 000 voličov menej. Odporcovia jadrovej energie teda tesne zvíťazili so ziskom 50,47 percenta platných hlasov.
Úvahy o možnom neskoršom sprevádzkovaní elektrárne sa skončili pre nehody v jadrových elektrárňach v americkom Three Mile Islande a ukrajinskom Černobyle. Neuplatnili sa ani alternatívne návrhov, medzi ktorými nechýbala napríklad prestavba elektrárne na plynový pohon či zriadenie múzea.
Betónový monument, ktorého zakonzervovanie a mnohoročná údržba stáli Rakúšanov ďalšie miliardy šilingov, nakoniec slúžil polícii pre výcvik služobných psov a pre exkurzie vedcov. Časť technologického vybavenia elektrárne predali na náhradné diely pre obdobný typ elektrární v Nemecku.