Prečo po viac ako štrnástich rokoch fungovania II. piliera sú výsledkom také nízke súkromné dôchodky?
Nie je možné zovšeobecnene povedať, že súkromné dôchodky z II. piliera sú nízke. Ak však niekto považuje jemu ponúknutý dôchodok od poisťovne za nízky, nemusí ho akceptovať. Za Most-Híd podnikáme kroky, aby bol II. pilier čo najvýhodnejší. Trvali sme pri vstupe do vlády na rozšírení možnosti použitia peňazí z II. piliera. Penzisti poberajúci dôchodok aspoň vo výške 432 eur si už dnes môžu vybrať zostávajúce peniaze alebo nechať ďalej zhodnocovať a nemusia si za ne kúpiť súkromný dôchodok. Zároveň ani ľudí s nižšími penziami nikto nenúti do kúpy súkromných dôchodkov. Napríklad ja osobne plánujem aj po odchode do penzie nechať peniaze v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tá bude peniaze aj naďalej zhodnocovať a nakoniec ich pravdepodobne všetky zdedí moja dcéra.
Ľudia na Slovensku si z úspor vo výške 7 590,69 eura kúpia doživotný mesačný dôchodok vo výške 27,79 eura. V Estónsku sa za rovnakú sumu dá kúpiť dôchodok v hodnote 32,8 eura. Rozdiel 5,11 eura je príliš vysoký, aj keď zohľadníme neskorší odchod do penzie ľudí žijúcich v Estónsku. Nie je toto jasný dôkaz vysokých marží slovenských poisťovní?
Každá poisťovňa si na základe svojho know-how nastavuje vlastné ceny. To platí nielen pri dôchodkoch, ale napríklad aj pri poistení automobilu. Aj u nás doma vám to isté vozidlo niekde poistia lacnejšie a inde ponúknu až dvojnásobnú cenu. Cesta k zlepšeniu teda vedie otvorením slovenského trhu zahraničným poisťovniam, aby si aj Slováci mohli kupovať dôchodky napríklad aj od estónskych poisťovní. K vami uvedenému príkladu je ťažké sa vyjadriť, keďže ja nepoznám detailne parametre estónskeho dôchodkového systému a spomínaný rozdiel v súkromných penziách môže byť výsledkom iného nastavenia výplatnej fázy. Napríklad toho, že u nás je dôchodok so 7-ročnou garanciou dedenia. Navyše slovenský dôchodok môže byť nakoniec vyšší ako uvedených 27,79 eura, pretože ak poisťovňa dosiahne vyšší výnos z investovania úspor ako garantovala, tak je povinná 90 percent z neho rozdeliť poberateľom dôchodku.
Keďže slovenské poisťovne taja spôsob výpočtu súkromných dôchodkov, dnes nikto nevie povedať, aké poplatky si účtujú za vyplácanie doživotných penzií. Prečo nie je celý systém viac transparentný?
My sme za väčšiu transparentnosť výplatnej fázy druhého piliera od začiatku. Aj mňa ešte ako opozičného poslanca prekvapilo, keď nám regulátor finančného trhu Národná banka Slovenska nesprístupnila spôsob výpočtu dôchodkov súkromných poisťovní. Argumentovala vtedy tým, že ide o obchodné tajomstvo, a ani ja dnes presne neviem povedať, ako poisťovne počítajú výšku súkromných penzií. V každom prípade v rámci pripravovanej novely zákona plánujeme väčšiu transparentnosť a sporitelia raz ročne dostanú takzvanú oranžovú obálku. V nej bude uvedený odhad, aké vysoké úspory budú mať pred odchodom do penzie a aký dôchodok si za ne môžu kúpiť. Ľudia tiež jasne uvidia, koľko peňazí zarobia, ak sporia v dlhopisových, zmiešaných, akciových alebo indexových fondoch.
Pri pohľade na katastrofálne nízke dôchodky nie je druhý pilier fiasko?
To si nemyslím, má totiž viacero výhod. Aktuálne sa dôchodku dožije 79 percent pracujúcich mužov a 92 percent pracujúcich žien. Pre veľa ľudí plní druhý pilier funkciu životnej poistky, ktorá zabezpečí rodine dosť peňazí v prípade nečakanej smrti. No je pravdou, že druhý pilier sa pre jeho zásluhovosť neoplatí ľuďom dlhodobo zarábajúcim minimálnu mzdu ani živnostníkom dlhodobo platiacim minimálne odvody. Ak totiž do čisto zásluhového systému odvediete málo peňazí, výsledkom bude nízka penzia. Zároveň tiež netreba zabúdať na to, že II. pilier v budúcnosti pomôže Sociálnej poisťovni zvládnuť narastajúci počet dôchodcov.
Veľkou konkurenčnou výhodou sporiacej časti druhého piliera sú nízke a štátom regulované poplatky. Na slovenskom finančnom trhu sú dnes najnižšie poplatky práve v sporiacej fáze II. piliera. Takto lacno peniaze neinvestujete nielen v III. pilieri, ale ani v konkurenčných bankových produktoch. Poplatky v II. pilieri sú napríklad dvoj- až trojnásobne nižšie v porovnaní s III. pilierom. Niekto môže oponovať, že súčasní dôchodcovia nemajú nič z II. piliera, ale pravdou je, že tento systém pomôže ich deťom aj vnukom.
Lenže čo má človek z toho, že lacno investuje peniaze, keď výsledkom je nízka penzia. Priemerne zarábajúci človek, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2015, dostal zo štátneho piliera dôchodok 422 eur. Ak sa rozhodol pre vstup do druhého piliera, výsledkom bola o 25 eur nižšia penzia, vo výške 397 eur za mesiac.
To, na čo poukazujete, je najmä výsledkom nesprávneho krátenia štátnych penzií pre ľudí, ktorí sa zapojili do II. piliera. Človek, ktorý priemerne zarábal a bol v II. pilieri od začiatku, je dnes takto štátom ukrátený približne o 20 eur mesačne. Vzhľadom na to, že do II. piliera vstúpili skôr ľudia, ktorí zarábali vyššie ako priemerné mzdy, tak to môže byť aj 25 eur mesačne a viac. Most-Híd poukazuje na túto nespravodlivosť už dlhšie, len sa zatiaľ nenašla politická dohoda to opraviť. Žiaľ pri spustení druhého piliera zohral veľkú rolu politický marketing. Ľuďom sa tvrdilo, že po vstupe do II. piliera budú deväť percent dôchodkových odvodov platiť štátnej Sociálnej poisťovni a zvyšných deväť percent odvedú na svoj súkromný účet. Lenže už v čase spustenia odvádzali ľudia do štátneho prvého piliera oveľa vyššie odvody, a preto sa im v prípade vstupu do II. piliera nespravodlivo kráti štátna penzia.
Spravodlivejšie nastavenie systému urobí druhý pilier hneď viac atraktívnym. Ďalej dôchodky z druhého piliera vychádzajú z výšky našetrených peňazí, čo ovplyvnilo zníženie odvodu do II. piliera na polovicu. Ten je ovplyvnený krátkym časom sporenia a uložením peňazí v slabo zarábajúcich fondoch. V minulosti indexové fondy zhodnotili peniaze ľudí za rok aj o desať percent. Napriek tomu väčšina ľudí má peniaze v dlhopisových fondoch, do ktorých boli v roku 2013 administratívne presunutí a ktorých ročné výnosy sú veľmi nízke. Čas jasne ukázal, že po kríze bolo výhodnejšie ostať v akciových fondoch. Mňa dnes teší, že mladí ľudia si pri vstupe do II. piliera vyberajú hlavne akciové a indexové fondy. Ľudia sa aj dnes môžu kedykoľvek rozhodnúť, v ktorých fondoch chcú mať svoje úspory.
Aktuálne však Medzinárodný menový fond upozorňuje na hrozbou prudkého prepadu vysokých cien akcií.
Aj na môj vkus sú dnes indexové fondy príliš vysoko. No som rád, že dokázali ľuďom zarobiť tak veľa peňazí a prípadné prepady sú bežnou súčasťou investičného cyklu. Z dlhodobého hľadiska totiž aj napriek prepadom zarobíte v indexových alebo akciových fondoch viac peňazí ako v dlhopisových. Zároveň v čase prepadu lacnejšie nakupujete takzvané dôchodkové jednotky a práve vďaka väčšiemu objemu majetku budete neskôr rýchlejšie rásť. Z prípadného prepadu cien naozaj netreba robiť žiadnu tragédiu a ani indexové fondy nemôžu večne ľuďom prinášať dvojciferné zisky. Napríklad tento rok možno zarobia len pár percent za rok a ďalší môžu skončiť aj v strate. No po prípadnom prepade opäť príde obdobie rastu, tak ako to bolo počas poslednej krízy. Za samotnými nízkymi výnosmi dlhopisových fondov stojí najmä Európska centrálna banka, ktorá na finančných trhoch nakupuje dlhopisy jednotlivých členov eurozóny a výsledkom sú nižšie výnosy dlhopisových fondov.
Bude zmena ústavy garantovať dlhodobú existenciu II. piliera?
Tou garanciou vždy budú hlavne vládnuci politici. V súčasnej vláde je garanciou stability II. piliera a presadzovania odborných zmien Most-Híd. V budúcnosti ani ústavná ochrana nezaručí, že k moci neprídu politici, ktorí neodbornými zmenami môžu poškodiť druhý pilier. Najväčšou ochranou II. piliera je podpora zo strany ľudí, ktorá ako jediná dokáže politikov odradiť od poškodenia systému súkromných dôchodkov. Preto je dôležité, aby bol II. pilier nastavený správne a v budúcnosti prinášal ľuďom čo najviac peňazí.
Spomínanú výhodu dedenia podpriemerne zarábajúci ľudia stratia hneď po tom, čo si od súkromnej poisťovne kúpia nízky dôchodok. Prečo sú slabšie zarábajúci ľudia odkázaní na nízke dôchodky a nemôžu si rovnako vybrať peniaze ako lepšie zarábajúci zamestnanci?
Druhý pilier bol už štyrikrát otvorený. Ak mal niekto pocit, že sa mu nevyplatí, tak mohol z neho vystúpiť. Dnes nikto nevie povedať, koľko peňazí bude zarábať o pár rokov, a aj podpriemerne zarábajúci človek sa môže vypracovať na nadpriemerne zarábajúceho zamestnanca. Teda až po odchode do penzie sa dá povedať, či sa niekomu oplatilo, alebo neoplatilo byť v II. pilieri. A, áno, niekto si na penzii môže povedať, že spravil nesprávne rozhodnutie a nemal vstupovať do druhého piliera, lebo celý život zarábal málo peňazí. No pri dnešnom prudkom raste miezd sa druhý pilier oplatí väčšine pracujúcich ľudí.
Prečo si len lepšie zarábajúci ľudia môžu vybrať peniaze? Nie je to nefér?
Ja som bol za nižšiu hranicu výberu, ale politika je umenie možného a súčasné nastavenie systému je výsledkom politického kompromisu. Zároveň ľudia s príliš nízkymi úsporami si aj dnes môžu vybrať nasporené peniaze v prípade, že im žiadna poisťovňa nebude chcieť predať dôchodok. Určite by som to nestaval do pozície fér alebo nefér. Ako som už spomínal, dnes ľudí nikto nenúti po odchode do penzie akceptovať ponúknutý súkromný dôchodok. Na druhej strane je pravdou, že lepšie zarábajúci ľudia majú viac možností, ale taký je život. Zamestnanci s viac peniazmi majú vždy viac možností a môžu ísť na dovolenku niektorí aj trikrát za rok. Horšie zarábajúci ľudia môžu ísť napríklad len raz ročne, a s týmto politici nevedia nič spraviť. Naozaj bohatí ľudia nepotrebujú byť v druhom pilieri, keďže v starobe budú mať veľký majetok a nebudú odkázaní na pomoc štátu.
Prečo kritizujete ako jeden z mála politikov zavedenie dôchodkového stropu?
Hlavne preto, že to môže znížiť budúce dôchodky. Toto je veľmi emotívna téma. Keby som bol populista, čo, samozrejme, nie som, tak sa môžem spýtať, prečo sa rovno nevrátime k stropu 62 rokov? Ten totiž na Slovensku fungoval od 2004 do 2016. To, čo mne v celej diskusii chýba, je odbornosť. Nepoznám odborníka, ktorý by súhlasil s dôchodkovým stropom v ústave, a ani nijakú krajinu, ktorá to tak má. Nikto totiž ľuďom nehovorí, že dôchodkový strop im v budúcnosti prinesie výrazne nižšie penzie. Za posledných 18 rokov nám o viac ako tretinu stúpol počet starobných dôchodcov a v súčasnosti ich na Slovensku žije jeden milión šesťdesiatštyritisíc. Ak bude dôchodkový strop stanovený na hranicu 64 rokov a ženy s deťmi pôjdu ešte o niečo skôr, tak už v roku 2024 odíde do penzie 100-tisíc nových dôchodcov. To je obrovské číslo a dôchodkový strop spôsobí ťažkosti už budúcej vláde. Nikto totiž stále nepovedal, odkiaľ získame peniaze na výplatu budúcich dôchodkov. Niekde ich totiž budeme musieť ušetriť, a je otázne, či sa zníži rast dôchodkov, zvýšia dane, alebo pristúpime k pomalšiemu stavaniu diaľnic alebo spomalíme rekonštrukciu nemocníc. Teda nie je to o tom, že ja ľuďom nedoprajem skorší odchod do penzie, ale o snahe upozorniť na budúce riziká. Ak by bolo zavedenie dôchodkových stropov do ústavy dobrá myšlienka, už dávno ich majú v bohatších západných krajinách. Žiaľ, je to veľmi finančne náročné. O takejto dôležitej veci by nemali rozhodnúť politici, ale ak už, tak ľudia v referende. Otázka by mohla byť dovysvetlená takto: Súhlasíte so zavedením dôchodkových stropov napriek tomu, že to môže znížiť budúce dôchodky? Ak by ľudia povedali áno, tak potom je legitímne zmeniť ústavu.
Odbory upozorňujú, že bez zavedenia dôchodkového stropu pôjdu ľudia z výrobných hál pomaly rovno na cintorín.
Určite sa nebránim diskusii o zlepšení systému skoršieho odchodu do penzie, takzvaného preddôchodku. Práve tu je priestor umožniť tvrdo pracujúcim ľuďom odísť skôr do penzie. Pri pohľade na čísla sa vek života na penzii za posledných 25 rokov predĺžil o celých šesť rokov. Zároveň 250-tisíc ľudí pracuje aj počas poberania penzie. Slováci tak na dôchodku žijú čoraz dlhšie a pomerne veľká skupina ľudí má záujem pracovať aj počas dôchodku. Nemôžem teda súhlasiť s tým, že ľudia po skončení pracovnej kariéry pôjdu hneď na cintorín. Aj u nás je už v súčasnosti možnosť ísť do predčasného dôchodku o dva roky skôr, a privítal by som, ak by sa zlepšili podmienky pre predčasných dôchodcov a môžeme sa baviť aj o predĺžení doby z dvoch rokov na viac.
Sociálna poisťovňa má mať v roku 2020 vyrovnaný rozpočet. Aktuálne je v ekonomike voľných 84-tisíc pracovných miest. Nie je riešením dôchodkového systému otvorenie domáceho trhu práce zamestnancom z tretích krajín?
Neviem si predstaviť, že už o pár rokov budú u nás pracovať státisíce cudzincov, ktorých odvody pokryjú nárast výdavkov na penzie. To je nereálne, aj keď, samozrejme, rozumné otvorenie pracovného trhu môže pomôcť domácej ekonomike. Žiaľ ani razantná podpora mladých rodín neprinesie okamžite viac detí. Vo vyspelom svete majú ľudia menej potomkov a tento trend sa nedá zmeniť zo dňa na deň. No to, že počet dôchodcov bude už o pár rokov prudko rásť, je fakt, ktorému sa nijako nevyhneme. Preto sa dnešní pracujúci nemôžu v starobe spoliehať len na štát a musia mať aj vlastné úspory.
A čo zdanenie robotov?
Dôchodok je náhrada mzdy, ktorú si pracujúci ľudia zabezpečia platením odvodov štátu počas pracovnej kariéry. Stroje za svoju prácu žiadnu mzdu nedostávajú. Celý návrh je len o ďalšom zvýšení daní v snahe vykryť rastúce náklady na penzie. V princípe môžeme zdaniť hocičo, a nemusia to byť len roboty. V minulosti slovenská vláda napríklad predala SPP a získané peniaze použila na rozbeh druhého piliera. No budúce penzie nemusia ľuďom stačiť na udržanie životnej úrovne získanej ešte počas pracovnej kariéry, a práve preto je veľmi dôležité šetriť si na dôchodok.