Ropou máva politika. Protiiránske sankcie rozhodnú o jej cene

Sila a dôslednosť sankcií, ktoré USA zaviedli voči Iránu, rozhodnú, či sa cena ropy ku koncu roka priblíži skôr k sedemdesiatim alebo sto dolárom za barel.

05.11.2018 20:00 , aktualizované: 06.11.2018 00:00
debata (53)

Konflikty na Blízkom východe s dosahom na celý svet nemajú konca. Najnovšie pichol do osieho hniezda americký prezident Donald Trump, keď zaviedol ďalšie kolo sankcií proti Iránu. Tie v pondelok zasiahli ropný, bankový a dopravný sektor. Aby svet nezažil ropný šok, Trump v poslednej chvíli povolil viacerým krajinám výnimku z dovozu čierneho zlata z Iránu. Sú medzi nimi aj dve krajiny EÚ – Taliansko a Grécko.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa... Foto: TASR/AP
Irán, Donald Trump, sankcie Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa opätovne zavedie všetky sankcie Spojených štátov voči Iránu, ktoré boli zrušené na základe jadrovej dohody z roku 2015. Oznámili to už v piatok americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo a minister financií Steven Mnuchin, v pondelok vstúpili do platnosti. Na snímke je fotografia amerického prezidenta Donalda Trumpa na jeho konte na sociálnej sieti Twitter.

Tým však Trump hru s ohňom len zmiernil. Rozdúchal ekonomický konflikt, ktorý môže vyústiť až do vojenského. Iránsky prezident Hasan Rúhání v pondelok povedal, že „Irán je vo vojenskom stave“.

„Sme v situácii ekonomickej vojny, čelíme nepriateľskému šikanovaniu, musíme sa mu postaviť a vyhrať,“ dodal Rúhání. Trump však trvá na tom, že Irán neoprávnene pracuje na vývoji zbraní, a preto USA odstúpili od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015. Ďalšie mocnosti Spojené štáty nenasledovali. Dôsledky sú aj tak značné. Na burzách panujú obavy z ďalšieho vývoja a ropa je ako na hojdačke.

Po uvalení prvých sankcií začala cena čierneho zlata rásť. Medziročne sa zdvojnásobila a vrchol prišiel 3. septembra, keď sa jeden barel ropy predával až za 86 dolárov. Aktuálne je cena necelých 74 dolárov. S ropou dražie benzín a nafta a tiež plyn, elektrina a teplo.

Pomerne rýchle zdražovanie ropy sa zastavilo len nedávno. „Spojené štáty vyhoveli požiadavkám niektorých štátov na to, aby mali dodatočný čas na prispôsobenie svojho importu ropy. Výnimka bude platiť šesť mesiacov a jej predĺženie sa neočakáva,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Výnimku na dovoz iránskeho čierneho zlata dostali Čína, India, Japonsko, Južná Kórea, Tchaj-wan, Turecko, Grécko a Taliansko.

Spojené štáty americké začali hroziť obmedzením predaja iránskej ropy koncom leta. Už v septembri atakovali ceny ropy na svetových burzách štvorročné maximá. Jeden barel európskej ropy Brent sa ešte 15. augusta predával za 68 dolárov.

Práve pre pokles ceny ropy za posledné dva týždne môžu so zlacňovaním pohonných hmôt počítať aj slovenskí motoristi. „V najbližších týždňoch očakávame limitovaný pokles, kde by sa nafta mohla dostať pod 1 euro 30 centov a 95-oktánový benzín k 1,35 eura za liter. V závere roka však očakávame opätovný odraz a atak na 1,40 eura pri benzíne a naspäť nad 1,30 eura v prípade nafty,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Pred rokom však podľa Štatistického úradu SR stál liter benzínu Natural 95 1,27 eura a nafty 1,15 eura.

Rekordná ťažba ropy

Cena čierneho zlata prestala stúpať po tom, čo sa pre vyššie ceny ropy opäť vrátili do hry americkí ťažiari. Tí v auguste priemerne každý deň vyťažili 11,3 milióna barelov ropy, čo je nový historický rekord, a prekonali tak aj masívnu ruskú ťažbu vo výške 11,2 milióna barelov za deň.

„Ak by to nestačilo, aj ropný kartel OPEC zverejnil údaje o svojej mesačnej ťažbe. Podľa nich sa produkcia krajín združených v tejto organizácií dostala na najvyššiu úroveň od roku 2016, a to aj napriek sankciám na Irán,“ uviedol Ole Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank. Práve dostatok ropy stojí za aktuálnym zlacňovaním čierneho zlata.

Podľa analytikov budúci vývoj cien ropy ovplyvní práve to, ako veľmi bude Trump trvať na sankciách proti vývozu iránskej ropy. „Na trh s ropou teraz pôsobí množstvo faktorov. Odhad jej ceny do konca roka je preto veľmi náročný. V tejto chvíli ešte stále nevieme, aký skutočný dopad budú mať sankcie USA proti Iránu, a teda či pôjde o zníženie produkcie o pol milióna barelov denne, alebo o dva milióny. To určí, či sa cena ropy ku koncu roka priblíži skôr k sedemdesiatim alebo sto dolárom za barel,“ dodal Hansen.

Svet v súčasnosti ohrozuje aj obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Prípadné vyostrenie konfliktu môže podkopať budúci ekonomický rast a znížiť dopyt po rope. Palivá sa totiž najviac spotrebujú v čase ekonomického rastu, keď sa v ekonomike prepraví najviac tovarov a pre lepšiu finančnú situáciu viac cestujú aj bežní ľudia. Zatiaľ sa neistota v súvislosti s obchodnou vojnou prejavuje len pádom akciových indexov a Čína v pondelok oficiálne sľúbila otvorenie svojej ekonomiky zahraničným investorom. V Európe zas budúci ekonomický rast ohrozuje neistota v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a snaha Talianska nerešpektovať cieľ dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu.

Sankcie sa začali v auguste

Prvé kolo sankcií proti Iránu zaviedli Spojené štáty americké už v auguste a vtedy sa zamerali na automobilový priemysel, kovy a zlato. Pre hrozbu straty amerického trhu prestal s Iránom obchodovať napríklad nemecký automobilový koncern Volkswagen. Stalo sa tak napriek tomu, že Európska únia nerešpektuje americké sankcie a firmám plánuje kompenzovať prípadné straty. Lenže hrozba straty najväčšieho obchodného trhu na svete veľkým európskym koncernom stačila na prerušenie obchodných vzťahov s Iránom. Navyše Spojené štáty americké hrozia na svojom území zmrazením majetku tým majiteľom firiem, ktorých obchodné spoločnosti nebudú rešpektovať uvalené sankcie.

Pre slovenskú ekonomiku bol Irán ešte v minulom roku 74. najdôležitejším obchodným partnerom. V roku 2017 dosiahol slovenský export hodnotu 18,6 milióna eur a opačným smerom sa doviezli tovary za 10,2 milióna eur. Vzájomný obchod mohol byť aj vyšší, lenže medzi Európskou úniou a Iránom nefunguje bankový systém a väčšina podnikov do Iránu vyváža cez Turecko, Spojené arabské emiráty a Rusko. Najviac sa zo Slovenska do Iránu vyvážajú hnojivá, železo, oceľ, sklo, elektrické zariadenia, zdravotnícke prístroje, železničné a elektrické lokomotívy.

Druhé kolo sankcií začalo platiť v pondelok a pôvodne malo úplne obmedziť iránsky obchod s čiernym zlatom. Nakoniec USA naplnili „len“ hrozbu zameranú na paralyzovanie iránskeho bankového systému.

„Systém medzinárodného zúčtovania platieb SWIFT môže čeliť americkým sankciám, pokiaľ neodpojí iránske banky,“ uviedol americký minister financií Steven Mnuchin. Bez účasti v systéme medzinárodných platieb nedokáže Irán jednoducho uskutočňovať platby do zahraničia. V prípade úplného odstavenia zo systému nedokážu ani štáty kupujúce iránsku ropu poslať peniaze za dodávky čierneho zlata priamo na účty iránskych bánk a miestna vláda si bude musieť otvoriť účty v zahraničí.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irán #sankcie #Donald Trump