Emisné povolenky drvia cenu tepla

Tuhá zima môže vyjsť v tomto roku poriadne draho. Za teplo si totiž domácnosti od januára výrazne priplatia. Zdražovaniu nahráva aj rastúca cena plynu na burzách. Cena plynu sa aktuálne pohybuje okolo 24 eur za megawatthodinu. Ešte pred rokom sa predával za necelých 18 eur za megawatthodinu. Zdražieť by tak teplo mohlo hlavne v teplárňach, ktoré na výrobu používajú plyn.

06.11.2018 12:00
ceny, plyn Foto:
Cenové skoky donútili európskych výrobcov tepla žiadať o zvýšenie cien tepla.
debata (17)

V suchu však nie sú ani tí, ktorých tepláreň používa iný zdroj. Ceny totiž ťahajú hore aj čoraz drahšie emisné povolenky. Ešte v januári 2018 sa cena povoleniek pohybovala na úrovni okolo 8 eur za tonu, no v septembri to bolo už 25 eur za tonu. Aktuálne sa emisie obchodujú okolo 20 eur za tonu.

Práve tieto cenové skoky donútili výrobcov tepla žiadať o zvýšenie variabilnej zložky cien tepla ešte v priebehu roka. Niektoré teplárne tak po odsúhlasení regulátorom zvýšili ceny za teplo približne o 5 percent. Teplo tak zdraželo napríklad v Košiciach či v Žiline. Od januára však chystá práve pre emisné povolenky zvýšenie cien viacero spoločností.

Cenový posun v Bratislave

Medzi nimi aj Bratislavská teplárenská. Tá si už druhý rok držala cenu tepla schválenú ešte v januári 2017. Tepláreň však dobehli rastúce ceny emisných povoleniek a hoci ceny tepla v tomto roku nemenila, ten budúci zdražovať musí. " Napriek všetkým opatreniam predpokladáme, že dôjde k určitému nárastu cien za teplo od roku 2019,“ tvrdí hovorkyňa spoločnosti Bratislavská teplárenská (BAT) Jarmila Galandáková.

Podnik svoju výrobu modernizoval, aby znížil množstvo emisií CO2. Postačí mu tak nižší počet povoleniek. Išlo napríklad o rekonštrukciu kotlov a horákov, potrubných rozvodov, inštalácie frekvenčných meničov či zvýšenie zavádzania automatizovaných systémov riadenia. Nestačilo. Do zelených zdrojov však tepláreň nepôjde – ide podľa Galandákovej o finančne veľmi náročné úpravy.

"Teplárenské spoločnosti využívajú na pokrytie svojej spotreby emisných kvót bezodplatne pridelené emisné kvóty, ktorých množstvo každoročne klesá,“ vysvetľuje . Teplárne tak musia nakupovať stále viac emisných kvót na burze. Náklady na výrobu tepla im preto rastú, a to nielen pre dražejúce povolenky. Brusel takto núti teplárov, aby prešli na ekologickejšiu výrobu tepla. V nemilosti je hlavne uhlie.

Emisie bude ďalej dražieť

To, že výrazné zdražovanie emisných povoleniek sa podpíše aj pod ceny tepla pre budúci rok, netají ani regulátor. Náklady na nákup emisných povoleniek sú totiž oprávneným nákladom pre teplárne, môžu ich tak zohľadniť vo svojich cenách pre odberateľov.

"Isté je, že úrad využije v maximálnej miere všetky regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov a účastníkom trhu zohľadní iba skutočne oprávnené náklady,“ povedal hovorca Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach (ÚRSO) Radoslav Igaz.

Podľa platnej vyhlášky sa pri stanovovaní ceny vychádza z množstva spotrebovaných ton CO2 okrem bezodplatne pridelených emisných kvót vynásobeného cenou určenou ako aritmetický priemer denných burzových cien, vysvetľuje Igaz. "V súčasných cenách tepla sú teda zahrnuté povolenky s cenami podľa mesiaca, v ktorom boli nákupy realizované,“ hovorí. Táto rovnica bude platiť aj v budúcom roku.

S výrazným poklesom cien za emisie sa však nedá počítať ani v budúcnosti. Podľa odhadov Bruselu by sa cena v budúcom roku mala pohybovať na úrovni 17,64 eura, rok nato okolo 16 eur. Čo je síce menej ako teraz, no o polovicu viac ako na začiatku tohto roka. Pritom na rok 2030 už európske odhady hovoria o sume okolo 27 eur. Oveľa menej optimistické sú odhady energetických analytikov, tí počítajú s cenou emisných povoleniek okolo 25 až 30 eur už pre roky 2020 až 2021.

Fond aj na zatepľovanie

Výnosy z predaja emisných povoleniek putujú do environmentálneho fondu, ktorý spravuje rezort životného prostredia. "Použitie výnosov je primárne zamerané najmä na znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby primárnych zdrojov energie alebo náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. O peniaze z fondu sa môžu uchádzať žiadatelia napríklad na zateplenie budov, rozvoj elektromobility či zelenú energiu.

Teplárne môžu svoje náklady na povolenky znížiť cez modernizáciu. Najnákladnejšie sú pritom práve tie, čo vyrábajú teplo z uhlia. Na Slovensku pritom prevažuje plyn, na rozdiel od Česka, ktoré kúri hlavne na uhlie. "Pri zmene palivovej základe z uhlia na biomasu dôjde k 100-percentnému zníženiu emisií skleníkových plynov a tepláreň už na toto zariadenie nebude mať povinnosť odovzdať emisné kvóty,“ hovorí Ferenčák. To, koľko tepláreň platí, závisí podľa neho od množstva celkových vypustených emisií. Svoju štatistiku musí prevádzka každoročne odovzdať, vysvetľuje Ferenčák, aby splnila svoju povinnosť za dané obdobie a od ceny emisných kvót.

"Dotýka sa to však len veľkých výrobcov tepla, ktorí prevádzkujú zdroje s výkonom viac ako 20 megawattov, ktorí sú povinne zapojení do systému obchodovania s emisiami,“ hovorí predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš. Hoci majú časť emisných kvót pridelenú bezodplatne, zvyšok si musia kupovať v aukcii alebo na trhu, pričom nemôžu nijako ovplyvniť ich ceny, dodáva Janiš.

"Slovensko sa nachádza v takom podnebnom pásme, že v súčasnosti využívanými technológiami nie je možné dosiahnuť 100-percentnú výrobu elektrickej a tepelnej energie len z obnoviteľných zdrojov, bez aspoň čiastočného využívania zemného plynu,“ hovorí Janiš. Teplárenské podniky kvôli plneniu prísnych emisných limitov už investovali do svojej modernizácie desiatky miliónov eur. No emisné kvóty musia kupovať aj naďalej, dodáva Janiš.

Niekde išli ceny hore už v lete

Tepláreň Košice (TEKO) zvyšovala svoje ceny pre dražejúce emisné povolenky ešte v auguste tohto roka. Ďalší nárast však môžu Košičania čakať od budúceho roka. Na návrhu nových cien tepláreň podľa jej generálneho riaditeľa Ladislava Kocha aktuálne pracuje. "Návrh bude zohľadňovať navýšenie cien povoleniek, ako aj ďalšie skutočnosti, napríklad nárast ceny zemného plynu,“ hovorí. Do ceny tepla sa premietne časť nákladov, časť pôjde na úkor hospodárskych výsledkov spoločnosti, dodáva Koch.

Tepláreň Košice investovala od roku 2005 do ekologizácie a obnovy svojich výrobných zariadení a rozvodov sumu 125 miliónov eur. "Vďaka týmto rozsiahlym investíciám sa podarilo znížiť produkciu CO2 z čierneho energetického uhlia a zemného plynu o zhruba 20 percent a oxidov síry až o 80 percent,“ hovorí Koch. Výroba tepla je tak od januára 2016 plne v súlade s európskou legislatívou. Spoločnosť TEKO aktuálne realizuje ďalší projekt na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívnosti. Hotový má byť v auguste budúceho roka.

Od septembra zvyšovala svoje ceny aj spoločnosť Žilinská teplárenská. U regulátora dôvodila rastúcimi cenami emisných povoleniek. Variabilná zložka ceny tepla tak išla v Žiline hore z doterajších 0,0274 eura za kilowatthodinu na 0,0312 eura za kilowatthodinu.

S ďalším zvýšením cien musia počítať v Žiline od budúceho roka. "Vzhľadom k vývoju na trhu sme nútení zaslať návrh pre ÚRSO so žiadosťou o úpravu ceny tepla pre odberateľov na rok 2019,“ hovorí Alexandra Hrnková zo spoločnosti Žilinská teplárenská. Podnik aktuálne pripravuje návrh na zvýšenie variabilných nákladov, čo sa premietne aj do koncových cien. Aj žilinská tepláreň chystá modernizáciu. Nový zdroj by mal byť v prevádzke do troch rokov.

O zvýšenie svojich cien na budúci rok už požiadala aj Zvolenská teplárenská. Je za tým "znižujúci prídel bezodplatne pridelených povoleniek na výrobu tepla pre zásobovanie teplom organizácií a obyvateľstva a nárast ceny povoleniek“, vysvetlil za tepláreň Dušan Lacko. Odberatelia zvolenského podniku tak môžu počítať s vyššími cenami za teplo. Je teraz na regulátorovi, aké zdraženie teplárni uzná. "V prípade ďalšieho zvýšenia ceny povoleniek budeme musieť zvažovať podanie žiadosti na ÚRSO o zvýšenie ceny tepla aj počas roka 2019,“ hovorí Lacko.

Zvolenská tepláreň tiež patrí k tým podnikom, čo kúrili prevažne uhlím. Ceny emisných povoleniek sa jej tak výrazne dotkli. Aj preto sa rozhodla meniť palivovú bázu. Tlačiu ju k tomu aj sprísnené emisné limity. "Prechádzame od palivového mixu hnedé uhlie – biomasa na palivový mix biomasa – zemný plyn,“ hovorí Lacko. Rekonštrukcia sa má podľa neho skončiť v decembri 2021.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #cena #zima