Podľa marcového návrhu Európskej komisie (EK) by mali členské štáty vyberať poplatok vo výške 3 % z digitálnych príjmov veľkých firiem, ktoré sú obvinené z vyhýbania sa daniam tým, že v rámci bloku presmerujú svoje zisky do štátov s nízkymi daňami.
Cieľom plánu je zmena daňových pravidiel, ktoré umožňujú niektorým najväčším svetovým spoločnostiam platiť neobvykle nízke dane z príjmu.
Vyžaduje si však podporu všetkých 28 členských štátov EÚ. A mnohé z nich sú proti vrátane malých krajín s nízkymi korporátnymi daňami, ako je Írsko, ktoré profitovali z toho, že dovolili nadnárodným spoločnostiam zaknihovať na svojom území zisky z predaja služieb v iných štátoch.
Zatiaľ čo nedávno odznela najhoršia kritika za zatvorenými dverami, v utorok mnohí ministri financií EÚ vyjadrili svoje obavy na stretnutí v Bruseli, ktoré bolo vysielané cez internet, takže diskusie boli verejné.
Nemecko, ktoré tento plán pôvodne podporilo, tak prvýkrát vyzvalo na jeho revíziu. Tá by umožnila vyňať z novej dane aktivity spojené s výrobou automobilov. Nemecký minister financií Olaf Scholz tiež uviedol, že daň by sa do leta 2020 nemala uplatňovať. A potom by mala platiť len vtedy, ak by sa na tomto bode nedosiahla globálna dohoda.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire, ktorý bol dlho hlavným podporovateľom dane, prijal odloženie jej zavedenia do konca roku 2020, čo je veľký ústupok. Povedal však, že EÚ by mala ešte do konca tohto roka dosiahnuť dohodu, aby sa zabránilo tomu, že štáty začnú uplatňovať vlastné dane. To by podľa neho poškodilo jednotný trh EÚ.
Španielsko a Británia už oznámili svoje vlastné národné plány na zdanenie digitálnych firiem. A zopakovali svoj zámer pokračovať v nich bez toho, aby čakali na dohodu EÚ. Aj taliansky minister financií Giovanni Tria povedal, že Rím bude pokračovať sám, ak do konca roka nedôjde k dohode EÚ.
Rakúsko, aktuálne predsednícka krajina EÚ, uviedlo, že urobí posledný pokus o dohodu na schôdzi ministrov financií v decembri.
Ale rozdiely v názoroch sú také hlboké, že sa šance na dohodu značne zúžili. A stále sa nepodarilo vyriešiť veľa technických otázok, upozornil dánsky minister financií Kristian Jensen.
Dodal, že nová daň EÚ bola navrhnutá spôsobom, ktorý by zasiahol väčšinu amerických spoločností, a preto by mohla vyvolať odvetu USA.
Írsky minister financií Paschal Donohoe, ktorý bol dlho proti digitálnej dani, keďže by mohla znížiť tržby v jeho krajine, skonštatoval, že tento poplatok by pre Európu stanovil negatívny precedens. Daň by sa totiž vyberala v štátoch, kde sú spotrebitelia, ktorí platia za internetové služby, a nie tam, kde boli služby „vyprodukované“.