Online firmy v súčasnosti výrazne profitujú na tom, že daňový systém tak celkom neráta s internetovým podnikaním. Veľkí hráči jednoducho zarábajú miliardy, no platia tisíce. Práve GAFA by daňovo zrovnoprávnila online podnikanie s tým v kamenných prevádzkach.
Tohtotýždňové stretnutie ministrov financií však ukázalo, že štáty nie sú jednotné. Niektoré zdanenie otvorene odmietli, iné chcú hľadať vlastné cesty, ako siahnuť na zisky v digitálnom svete. Na to, aby digitálna daň bola schválená, však treba súhlas všetkých 28 členských krajín. O návrhu sa má opäť rokovať v decembri.
Slovenské ministerstvo financií bruselské zdanenie online ziskov podporuje. "Návrhy Európskej komisie dávajú jednoznačný signál, že je najvyšší čas riešiť problematiku zdaňovania digitálnej ekonomiky, ktorá je stále naliehavejšia aj na národnej úrovni,“ argumentuje tlačový odbor rezortu financií. Na Slovensku podľa ministra financií Petra Kažimíra až 80 miliónov eur z reklamného trhu odchádza v prospech Facebooku či Googlu.
Práve digitálna daň by mala byť akýmsi prechodným nástrojom, kým sa únia nezhodne na podobe konceptu takzvanej stálej prevádzkarne. Po novom by tak online firmy platili dane aj za svoje pobočky v tom-ktorom členskom štáte. Okrem toho by si prevádzkarne museli aj zriadiť. Návrh smernice k významnej digitálnej prítomnosti môže podľa ministerstva financií byť vhodným nástrojom. Smernica by totiž mohla rozšíriť definíciu stálej prevádzkarne o významnú digitálnu prítomnosť vrátane prijatia zásad prisúdenia ziskov tejto stálej prevádzkarni.
Google: Bez komentára
Internetové firmy však daň veľmi nenadchýna. A nejde pritom len o svetové online jednotky. Tie sú nateraz zdržanlivé. "Daná problematika sa týka celého odvetvia, Google sa preto nebude k téme vyjadrovať,“ odpovedala na otázky denníka Pravda spoločnosť Google. Do uzávierky na otázky neodpovedala ani sociálna sieť Facebook.
Proti dani sa koncom októbra postavili americkí senátori. Do Európy zaslali list, v ktorom žiadajú, aby sa Brusel vzdal svojich plánov na digitálnu daň. Argumentovali aj diskrimináciou amerických spoločností.
Listy posielalo aj 16 európskych online firiem, medzi nimi napríklad aj Spotify, Booking.com, Zalando, eDreams, Rovio či Angry Birds. Tiež sa postavili proti novému zdaneniu. Dôvodia škodami na hospodárskom raste a inováciách, investíciách a zamestnanosti v únii.
Digitálnu daň už rieši aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Jej odporúčania však budú známe až o dva roky.
Napäté a zamotané rokovania
Na odobrenie novej dane tlačilo pôvodne najviac Francúzsko. Schválenú ju chcelo mať už do konca tohto roka. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire však ustúpil a súhlasil s odložením zavedenia dane až na rok 2020. Je však proti tomu, aby si krajiny začali uplatňovať vlastné digitálne dane. Na tom sa chce dohodnúť ešte do konca tohto roka.
S plánmi na vlastné online zdanenie prišli v utorok ministri financií Španielska a odchádzajúcej Veľkej Británie. Aj taliansky minister financií Giovanni Tria povedal, že Rím bude pokračovať sám, ak do konca roka nedôjde k dohode EÚ.
Nemci najprv Francúzov podporili. No v utorok zaradili spiatočku a žiadajú revíziu návrhu. Tá by mala vyňať z novej dane aktivity spojené s výrobou automobilov.
Podporu má digitálna daň v krajinách V4. „Uvedomujeme si, že digitalizácia predstavuje najvýznamnejší posun ekonomiky od priemyselnej revolúcie. Daňové zaťaženie tohto odvetvia však úplne neodráža výhody spojené s vývojom moderných technológií,“ píše sa v spoločnom memorande ministrov financií krajín V4. To podpísali ešte začiatkom októbra.
Dánsky minister financií Kristian Jensen upozornil, že nová daň môže vzbudiť nevôľu Spojených štátov. Írsky minister financií Paschal Donohoe, ktorý je dlhodobo proti digitálnej dani, keďže by mohla znížiť tržby v jeho krajine, upozornil, že daň by mohla vytvoriť negatívny precedens. Daň by sa totiž podľa neho vyberala v štátoch, kde sú spotrebitelia, ktorí platia za internetové služby, a nie tam, kde boli služby vytvorené.