Hrubý domáci produkt Slovenska v treťom štvrťroku stúpol až o 4,6 %, čo ťahá hore našu ekonomiku?
Rast slovenskej ekonomiky v 3. kvartáli zrýchlil na 4,6 percenta medziročne, čo prekonalo naše aj trhové očakávania. Okrem toho došlo aj k revízii rastu za prvý polrok smerom nahor, v dôsledku čoho budeme upravovať aj našu prognózu pre tento rok smerom nahor. Rast našej ekonomiky by teda mal v tomto roku presiahnuť štyri percentá. Podrobnejšiu štruktúru HDP zatiaľ nepoznáme, bude zverejnená až začiatkom decembra, ale predpokladáme, že ťahúňom bola domáca spotreba a investičná aktivita. Výrazne sa pod zrýchľovanie nášho ekonomického rastu podpisuje rozširovanie výrobných kapacít a nábeh novej výroby v automobilkách.
Je takmer 5-percentný rast trvalo udržateľný, keď Nemecko už začalo spomaľovať?
Päť percentný rast je pomerne vysoký, ale nie je nemožné ho určitú dobu dosahovať. Ako som spomínala, pomôže nám k tomu hlavne domáca spotreba a investície. Výraznejšie spomalenie nemeckej ekonomiky by nám ale určite neprospelo a v konečnom dôsledku by našu ekonomiku určite pribrzdilo.
Prečo nemecká ekonomika klesla, nečaká niečo podobné aj slovenskú?
V EÚ aj v menovom bloku došlo v 3. kvartáli k miernemu spomaleniu ekonomického rastu. K výraznejšiemu spomaleniu došlo v prípade Nemecka, kde rast HDP dosiahol 1,2 percenta medziročne v 3. štvrťroku a medzikvartálne dokonca došlo k poklesu. Toto spomalenie však bolo očakávané. Podpísala sa pod to pravdepodobne obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá dopadla aj na nemecký export a spôsobila jeho pokles. Na druhej strane ale investície aj vládne výdavky v Nemecku rástli. Pre Slovensko to nie je dobrou správou, keďže Nemecko je naším hlavným obchodným partnerom. Momentálne je ale silným ťahúňom nášho hospodárstva domáci dopyt a investície, takže krátkodobé alebo mierne „ochladenie“ nemeckej ekonomiky by nemuselo mať na nás výrazný dosah. Ale v prípade, ak bude dochádzať k eskalácii obchodnej vojny a k utlmovaniu medzinárodného obchodu, môže to výraznejšie znížiť rast v EÚ, a teda aj na Slovensku.
Kde sú vo svete hlavné globálne hrozby, ktoré by mohla pocítiť aj slovenská ekonomika?
Rast európskeho HDP bude závisieť od viacerých rizík v globálnej ekonomike. Medzi hlavné riziká pre svetovú ekonomiku patrí určite riziko obchodnej vojny, ktorá eskaluje medzi USA a Čínou, pričom niektoré obmedzenia vzájomného obchodu už boli zavedené do praxe. Tieto obmedzenia povedú k spomaleniu ekonomického rastu USA aj Číny, dosah na ekonomiku EÚ by však mal byť podľa Európskej komisie minimálny. V prípade eskalácie obchodnej vojny by sa však aj jej dosah na európsku ekonomiku zvýrazňoval. Medzi ďalšie významné riziká patrí aj zhoršenie finančnej stability na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré pramení z tamojšieho politického napätia.
Máme sa stále báť brexitu?
Prípadná „nedohoda“ medzi Londýnom a Bruselom v rámci príprav na brexit by mohla viesť k zhoršeniu vzájomného zahraničného obchodu. Nervozitu na finančné trhy aktuálne ale prináša aj „boj“ okolo talianskeho vládneho rozpočtu, keďže Brusel nesúhlasí s rozpočtovým deficitom 2,4 percenta HDP, ktorý si stanovila talianska vláda. Slovenská ekonomika by v tomto roku mala podľa EK dosiahnuť rast o 4 percentá a v budúcom roku o 4,1 percenta. Očakávania EK pre rast nášho hospodárstva považujeme za reálne.
Netreba sa teda zatiaľ obávať všetkých globálnych rizík?
Riziká, ktoré by mohli viesť k spomaleniu našej ekonomiky, spočívajú vo vývoji globálnej a predovšetkým európskej ekonomiky. Pretože Slovensko je exportne orientovanou krajinou, zhoršenie vývoja v krajinách našich hlavných obchodných partnerov by viedlo aj k spomaleniu našej ekonomiky. Aj v prípade spomalenia zahraničného obchodu by sme sa však mohli spoľahnúť na domácu spotrebu a investície, keďže to by mali byť hlavné ťahúne nášho ekonomického rastu.