„Veľká Británia vyrovná svoje finančné záväzky vo výške 35 až 39 miliárd eur,“ uviedol úrad britskej premiérky Theresy Mayovej. Veľká Británia tak aj po odchode z Európskej únie bude minimálne dva roky prispievať na financovanie eurofondov. V minulosti takýto scenár rázne odmietal bývalý minister zahraničných vecí a zástanca tvrdého brexitu Boris Johnson. Európska únia zas ustúpila v otázke zachovania voľného pohybu osôb a od apríla budúceho roka sa voľne na Britské ostrovy dostanú len turisti cestujúci do krajiny na niekoľko dní.
„Zachovanie voľného obchodu je v záujme európskych aj britských firiem. Pre Slovensko je Veľká Británia významným trhom aj investorom a prípadné zavedenie ciel značne skomplikuje vzájomný obchod,“ reagoval Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Napriek tomu sa nemusí podariť uzavrieť dohodu, keďže vo Veľkej Británií pre nesúhlas s jej uzatvorením odstúpili z vlády viacerí ministri a hlavné slovo v jej schvaľovaní bude mať britský parlament.
Kompromisná dohoda má 600 strán a na jej základe bude Veľká Británia patriť do európskej zóny voľného obchodu najmenej do konca roka 2020. Zároveň prípadné obchodné spory bude môcť riešiť len nezávislá komisia a nebude možné uzatváranie dohôd medzi Veľkou Britániou a jednotlivými štátmi Európskej únie. Vďaka tomu si väčšie štáty Európskej únie nebudú môcť dohodnúť lepšie obchodné podmienky ako menšie krajiny.
Veľká Británia musí Európsku úniu opustiť na základe rozhodnutia voličov v celonárodnom referende a stať sa tak má už 29. marca 2019. Ak britskí poslanci nakoniec v parlamente odmietnu navrhovanú dohodu, automaticky príde k tvrdému brexitu a vzájomný obchod sa bude riadiť pravidlami svetovej obchodnej organizácie WTO. Podľa analýzy britskej banky Barclays odchod bez dohody by zvýšil clá na poľnohospodárske produkty v priemere na 27 percent a britské potravinárske firmy by v najbližšom roku prišli o 10,57 miliardy eur.
Zároveň by sa pár mesiacov nedali na Britských ostrovoch kúpiť európske automobily. Približne toľko bude trvať vzájomné uznanie technických noriem a aj preto dnes majú rekordne veľké zásoby automobiloví díleri pôsobiaci na Britských ostrovoch. Zároveň clá na automobilové súčiastky by stúpli zo súčasnej nuly v niektorých prípadoch až na 10 percent. Takéto clá v súčasnosti uplatňuje Európska únia na automobily dovážané zo Spojených štátov amerických. Aj pre tieto okolnosti zrejme politici smerujú k brexitu s dohodou.
Opačný scenár a prípadné zdražovanie vozidiel by mohlo narobiť problémy na Slovensku pôsobiacim automobilovým fabrikám. Veľká Británia je hlavným trhom pre žilinský závod Kia Motors Slovakia a pokles zákaziek už zaznamenal aj trnavský PSA Peugeot Citroën Slovakia. Najmenšie problémy môže mať bratislavský Volkswagen Slovakia, ktorý do Veľkej Británie vyváža luxusné SUV automobily a pri nich sú zákazníci najmenej citliví na zdražovanie. Z tvrdého brexitu by paradoxne mohol profitovať posilnením výroby nitriansky závod Jaguar Land Rover. Na britské automobily vyrobené na Slovensku by sa totiž clá nevzťahovali ani v prípade tvrdého brexitu.
Veľmi nepríjemne môže zavedenie ciel zasiahnuť dodávateľov automobilových súčiastok, kde zvýšenie ceny aj o niekoľko percent znamená stratu zákazníka. „Napriek všetkým rizikám z tvrdého brexitu nemáme strach. Hlavní zákazníci sa totiž nachádzajú v Európskej únii a v súčasnosti objednávky klesajú hlavne pre sprísňovanie technických noriem,“ uviedol Rastislav Škulec, konateľ Huhn PressTech. Spoločnosť je zameraná na výrobu brzdových doštičiek.