Tak v prípade návrhu SNS, ako aj Mostu-Híd však nie je vôbec jasné, či prinesie pokles cien, alebo kvalitnejšie potraviny. Obchodníci, naopak, varujú, že každé nabúranie slobodného trhu môže mať aj opačný efekt, a to v podobe drahších potravín.
Návrh za Most-Híd predložili do parlamentu poslanci Peter Antal, Irén Sárközy a Andrej Hrnčiar. Žiadajú zmeniť zákon o cenách. Ten by po novom stanovil takzvaný primeraný zisk a primeranú obchodnú prirážku. Zákon zakazuje aj neprimeranú cenu – teda takú, čo nepokryje napríklad výrobné náklady dodávateľa. Vzťahovať by sa to malo hlavne na potraviny.
Návrh by mal podľa predkladateľov "nastaviť jasné pravidlá pre dohodovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení“. O poslaneckom návrhu by sa malo rokovať už na najbližšej schôdzi Národnej rady. Platiť má od marca budúceho roka.
Je to zlý návrh, tvrdia zástupcovia reťazcov. "Doba kedy boli určované štátne maloobchodné ceny a rabat vládnucou triedou, sú dávno za nami. Maloobchodné ceny dnes určuje trh, a nemôže ich určovať úradník a nemôže ich kontrolovať ministerstvo pôdohospodárstva,“ hovorí prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Na ceny sa môže podľa neho pozrieť len Protimonopolný úrad. "Celý tento návrh zákona je pomýlený,“ dodáva.
S novelou poslancov za Most-Híd nesúhlasí ani Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO). "Predmetná novela je v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič. Obchodníkom sa nepozdáva ani opätovné zavádzanie závažných zmien cez poslanecký návrh, ktorý obchádza pripomienkové konanie. "Navyše, je to ďalší návrh zákona, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na cenu potravín vrátane tých od slovenských dodávateľov,“ hovorí Krajčovič.
Potravinári sú k návrhu zatiaľ zdržanlivejší. "Momentálne predmetný návrh zákona o cenách podrobne študujeme a máme záujem ho prediskutovať priamo s predkladateľmi,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. V úzadí sa zatiaľ drží aj Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, ktorá sa chce s návrhom najskôr zoznámiť.
Na ceny má dozrieť Matečná
Dozerať na ceny má pritom rezort ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej. Pod jej rezort bude patriť aj ukladanie pokút. Tie novela sprísňuje. Po novom by obchodník mohol dostať za "zlú cenu“ aj 50-tisíc eur, pri opakovanom porušení aj 300-tisíc eur. Predkladatelia si od pokút sľubujú aj navýšenie príjmov do štátnej kasy. Ministerstvo financií je však v hodnotení návrhu zdržanlivejšie – kvôli kontrolám z rezortu pôdohospodárstva totiž počíta aj s rastom nákladov.
Práve ministerka pôdohospodárstva je známa tvrdými výrokmi na adresu reťazcov. Pri prestrelke okolo osobitného odvodu jej rezort ako príklad uvádzal rožok s prirážkou 66 percent, pri párkoch až 130 percent. Z ceny však zabudli odrátať náklady obchodníkov na rozvoz tovaru, energie či platy predavačov. Obchodníci tieto výpočty Matečnej rezortu popreli. O zákone o osobitnom odvode sa má tiež hovoriť v parlamente už koncom novembra. Zákon je v druhom čítaní.
Osobitný odvod pritom kritizovala aj samotná strana Most-Híd, ktorá dôvodila obavou z dosahu na malých a stredných obchodníkov. A tiež rastom cien. Už vtedy najmenšia koaličná strana hovorila "o posilnení kontroly reťazcov pri cenotvorbe vo vzťahu k ich dodávateľom“. Teraz však Most-Híd predložil novelu, ktorá opakuje a duplikuje niektoré opatrenia zo zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami z dielne Matečnej ministerstva. Ministerstvo však veľmi podobné ustanovenia z návrhu po námietkach Protimonopolného úradu vypustilo.
Podľa tohto zákona by reťazce tiež nemali nakupovať za nižšiu cenu, ako sú výrobné náklady. Zo zmlúv by mali zmiznúť aj skryté poplatky, kratšia by mala byť aj splatnosť faktúr dodávateľom. Tento zákon obchodníci tiež kritizovali ako škodlivý. Zákon o poctivých vzťahoch už prešiel pripomienkovým konaním, do parlamentu poputuje začiatkom budúceho roka, po tom, čo ho schváli vláda. Platiť by mal začať od júla budúceho roka.
Návrat cenovej rady?
Dohľad nad cenami skúšalo Slovensko pri prechode na euro. Vtedajší premiér Robert Fico vtedy zriadil takzvanú cenovú radu. V nej boli aj zástupcovia jednotlivých ministerstiev, medzi inými aj terajší minister financií Peter Kažimír. Cenová rada sa pravidelne stretávala a riešila ceny, ktoré by podnikatelia chceli neprimerane dvihnúť kvôli euru. Tí, čo pochybili, boli zapísaní na čiernu listinu.
Určovať ceny obchodníkom chcel aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten pred siedmimi rokmi zaviedol takzvaný poplatok za hygienickú kontrolu vo výške šesť percent pre veľké reťazce. Poplatok bol po zásahu Bruselu skresaný na 0,1 percenta z obratu pre všetkých obchodníkov. Orbána to neodradilo a následne to skúšal cez spoplatnenie príjmov z reklamy pre obchodníkov či zákonom o nulovom zisku. Brusel v súvislosti s týmito opatreniami výrazne klepol Maďarsku po prstoch túto jeseň, zatiaľ však len slovne.
Návrh regulácie cien z dielne Mostu-Híd
- primeraným ziskom sa rozumie zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch. Prihliada sa pritom na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na domácom trhu.
- Návrh zavádza primeranú obchodnú prirážku. Tá nesmie presiahnuť dvojnásobok obchodnej prirážky rovnakého, porovnateľného alebo vzájomne zastupiteľného tovaru od iného dodávateľa, ponúkaného predávajúcim v rovnakom čase.
- Zákon zakazuje dohodnúť takzvanú neprimeranú cenu – teda cenu, ktorá nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
- Cenová kontrola má spadať pod ministerstvo pôdohospodárstva.
- Za porušenie ustanovení bude možné uložiť pokuty od 50-tisíc až do 300-tisíc eur pri opakovanom priestupku.