Nafta, ktorú tankujú poľnohospodárske stroje, bude lacnejšia o vratku spotrebnej dane. Dovedna pôjde o podporu v sume 30 miliónov eur. Tento stimul využívajú v mnohých členských krajinách EÚ a Brusel ho notifikoval aj pre slovenských poľnohospodárov.
Zelená nafta je obdobou v minulosti používanej tzv. červenej nafty. Aj táto bola lacnejšia o spotrebnú daň. Aby sa s ňou nešvindľovalo, farbila sa načerveno. Odtiaľ názov červená. Systém však nebol úplne dokonalý. Vznikali situácie, keď poľnohospodári pomohli napríklad svojou technikou obci a už neoprávnene spálili naftu na iné účely. A našli sa samozrejme aj takí, čo zneužili červenú naftu. V situácii, keď v štátnom rozpočte chýbali prostriedky, to bol o dôvod navyše, prečo lacnú naftu poľnohospodárom zrušiť.
Lenže na spoločnom trhu Európskej únie nesúťažia rovnako dotované poľnohospodárske výrobky. Sú krajiny, ktoré dokážu svojich producentov ovocia, zeleniny, mlieka, mäsa, ale aj ďalších výrobkov zvýhodniť prostredníctvom rôznych podpôr, ktoré dostávajú poľnohospodári v rámci tzv. štátnej pomoci. Slovensko, ktoré ju v posledných rokoch znižovalo, konečne ide jej objem zvýšiť. Poľnohospodári ju dostanú prostredníctvom zelenej nafty. Ide o prvé zo systémových opatrení, ktoré by mali byť samozrejmé pre dobre spravované poľnohospodárstvo.
Len pre vybrané plodiny a zvieratá
„V priamych podporách sa slovenskí poľnohospodári dostali na úroveň 75 percent podpôr vyplácaných v Európskej úni, keď sa však sčítajú všetky podpory v prepočte na hektár, potom sa ocitnú na chvoste dotačnej tabuľky,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná pri ohlasovaní projektu Zelená nafta.
Zelená nafta na rozdiel od červenej nebude zneužiteľnou. Jednak preto, že nafta lacnejšia o vratku spotrebnej dane sa bude dať použiť len na vybrané plodiny a hospodárske zvieratá, jednak na každú z plodín či druhov podporovanej živočíšnej výroby bude jej objem prerátaný prostredníctvom technických normatívov. Tie pripravili VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva spoločne so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou a VÚ živočíšnej výroby v Nitre.
„Výška štátnej pomoci bude vypočítaná zo súčinu maximálnej spotreby motorovej nafty a maximálnej výšky kompenzácie sadzby spotrebnej dane z plynového oleja pre danú komoditu,“ spresnil Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR. Ak teda napríklad poľnohospodár pestuje hrušku obyčajnú na výmere 129 ha, pri stanovenom normatíve 244,78 litra na hektár a kompenzácii spotrebnej dane z plynového oleja vo výške 0,347 ·/l dostane štátnu pomoc vo výške takmer 11-tisíc eur.
Systematická štátna pomoc, ktorú ide Slovensko poskytnúť, prichádza v hodine dvanástej. Poľnohospodári sa jej dožadovali už počas mliečnej krízy. Vtedy síce štát jednorazovo nalial do mliečnych hospodárstiev 30 miliónov eur, aby zabránil masovému zatváraniu fariem, ale už ďalší rok poľnohospodári nedostali žiadne sľubované „systémové“ peniaze. Medzitým boli dve mrazivé jari a dve extrémne suché letá, ktoré poškodili ovocinárov, producentov zeleniny, ale aj ďalších plodín.
Až tohto roku sa podarilo napokon dospieť k tomu, že v rozpočte pre rok 2019 budú peniaze na tzv. zelenú naftu. Tá nepôjde plošne pre všetkých poľnohospodárov, napríklad pestovateľov obilnín či olejnín, ale len pre vybrané plodiny. Na zozname podporovaných komodít sa ocitli ovocie, zelenina, konzumné zemiaky, strukoviny, cukrová repa, sója, mak, ľan, konope, chmeľ, koreninové a liečivé rastliny. V živočíšnej výrobe pôjde o podporu chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní a hydiny.
Ako to robia inde
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná si sľubuje od zelenej nafty zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych výrobkov. Tie sa totiž stretajú na trhu s hojne podporovanými produktmi z iných krajín. Napríklad také Nemecko poskytuje farmárom nielen zelenú naftu, ale podporuje aj veterinárne liečivá alebo prepláca farmárom pripoistenie rizík, ktoré sú späté s poľnohospodárskou výrobou.
Je to ukážka toho, kam by sa vlastne mali uberať ďalšie systémové opatrenia na Slovensku. Otázka je však, ako a kde na ne vziať prostriedky. Snaha získať ich zo zdanenia obchodných reťazcov naráža na odpor obchodníkov a aj sami poľnohospodári sú v tejto otázke opatrní. Dožadujú sa síce rozšírenia štátnej pomoci, ale nie za cenu toho, že zdanené reťazce si potom „dupnú“ na dodávateľov slovenského ovocia, zeleniny a ostatných potravín.
Projekt Zelenej nafty otvára vlastne diskusiu o celkovom postavení poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike a o spôsoboch, ale aj ochote štátu financovať oživenie odvetvia, ktoré zabezpečuje sebestačnosť krajiny už len v štyroch-piatich produktoch – obilninách, vo vajíčkach, cukre, surovom mlieku a slade.
Projekt Zelenej nafty podporila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Jej predseda Emil Macho povedal, že je „vysokopozitívnou správou, hovoriacou o tom, že sa neobraciame vidieku chrbtom, že chceme aj takýmto spôsobom podporiť vyššiu zamestnanosť alebo kvalitu pôdy, ktoré súvisia s počtom chovaných zvierat, intenzitou hnojenia alebo pestrosťou skladby zeleninárstva a ovocinárstva. Aj preto je projekt Zelenej nafty zelenou pre slovenský vidiek,“ uzavrel predseda komory Emil Macho.