Cyklické krízy vo výrobe a v predaji cukru nie sú vo svete ničím výnimočným. Tá súčasná prišla po tom, čo Európska únia na nátlak WTO – Svetovej obchodnej organizácie – zrušila systém cukrových kvót. Na ich zrušenie tlačili najmä producenti cukru z tretích krajín, ktorí teraz zaplavujú svet lacným dotovaným cukrom. K takémuto kroku sa uchýlila India, jeden z najväčších svetových producentov trstinového cukru. Len tak mimochodom, kým jeden z reťazcov predáva klasický cukor kilogram po 59 centov, potom dotovaný trstinový stojí 1,89 eura…
Cukor je poslednou zo štyroch komodít (obilie, slad, vajíčka ), kde je ešte Slovensko sebestačné a môže ju dokonca vyvážať. V zápase cukrových titanov však krajina, ktorej zostali z pôvodných desiatich cukrovarov (stav v roku 1990) už len dva, zjavne ťahá za kratší koniec. Aj preto na poslednom stretnutí ministrov poľnohospodárstva členských krajín EÚ žiadala ministerka Gabriela Matečná, aby Európska komisia zasiahla na úrovni WTO proti niektorým veľkým producentom cukru.
„Je nevyhnutné, aby sme sebestačnosť slovenského i európskeho trhu aktívne chránili voči poskytovaniu exportných podpôr, ktoré sú v rozpore s pravidlami WTO a deformujú trh s cukrom,“ povedala Matečná na stretnutí ministrov. Uviedla tiež, že nadmerná produkcia cukru v týchto krajinách okrem toho spôsobuje vážne environmentálne problémy – vypaľujú sa lesy, aby sa získala pôda na zvyšovanie produkcie cukru.
Kľúčový bude rok 2019
Tohtoročná, ale ešte viac budúcoročná pestovateľská sezóna rozhodne, či sa na Slovensku udrží výroba cukru a tým aj pestovanie cukrovej repy. Cukrovarnícky priemysel, ktorý sa sústreďuje vo dvoch posledných cukrovaroch – v Považskej Teplej a Seredi – spolu so 195 pestovateľmi dáva prácu spolu so servisnými firmami trom tisíckam ľudí.
Ekonomika tak cukrovarov, ako aj pestovateľov však posledné dva roky ide dolu vodou. Svetová cena cukru totiž padla z 540 eur za jednu tonu v roku 2016 na 274 eur v auguste tohto roku. Sú to najnižšie ceny za posledných jedenásť rokov, slovenskí cukrovarníci hovoria dokonca o najhorších cenách, aké v modernej histórii pamätajú.
Hoci Brusel uplatňuje v poľnohospodárstve spoločnú politiku, tá v skutočnosti podľa predsedu predstavenstva Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Roberta Kovácsa nie je pre všetkých spoločná, a najmä záväzná.
„Zdá sa, že aj v cukre mienia niektoré západoeurópske krajiny zopakovať scenár z nedávnej mliečnej krízy. Chcú vyčistiť trh od nadbytočných producentov, ktorých vidia najmä v nových členských krajinách, a preniesť ťažisko výroby cukru do krajín Beneluxu, Nemecka a Francúzska,“ povedal Kovács.
Podľa Kovácsa krátko po zrušení kvót viaceré cukrovary z týchto krajín nabádali tamojších farmárov, aby zvyšovali plochy o 20 až 25 percent. Vlani produkcia cukrovej repy v Európe stúpla na 142 miliónov ton, čo je najviac za posledných 15 rokov. Vyrobilo sa 21,1 milióna ton cukru, čo bolo o 26 percent viac ako pred rokom.
Slovenskí repári sa však na zvýšení nepodieľali, naopak, zobrali aj v dôsledku sucha mizernú úrodu, len 56 ton priemerne po hektári. Tohto roku sa síce očakáva o čosi lepšia úroda ako vlani, prvé odhady hovoria o 65-tonovej hektárovej úrode, ale pestovateľom klesajú ceny a repa už nie je výnosnou, ale stratovou plodinou. Výpadky z tržieb za repu musia kryť iné plodiny. Lenže aj pri kľúčových obilninách je ekonomika firiem, ktoré poškodilo druhý raz po sebe sucho, viac ako napätá.
Ak padnú cukrovary, padne aj repa
Prežije slovenské cukrovarníctvo a repárstvo? Šéf Slovenského cukrovarníckeho spolku Michal Abelovič hovorí, že áno, pokiaľ v novej poľnohospodárskej politike, teda v plánovacom období po roku 2021, sa bude rátať s cukrom ako so strategickou surovinou.
„Musíme si uvedomiť, že ak raz padnú cukrovary, tak padne aj výroba cukrovej repy,“ hovorí Abelovič. Pád výroby cukru nespočíva len v zamestnanosti troch tisíc ľudí na slovenskom vidieku, ale treba za ním vidieť aj príjmy štátu na odvodoch, ktoré predstavujú sumu okolo 40 miliónov eur, ale napríklad aj príjmy diaľničiarov za mýto pri prevoze cukrovej repy z polí do cukrovarov.
Tohto roku ministerstvo pôdohospodárstvo repárov podržalo, keď repu zaradilo medzi citlivé plodiny a poskytlo repárom dotáciu 123 eur priemerne na hektár. Pre zaujímavosť, priemerná výmera plochy cukrovej repy na Slovensku sa pohybuje okolo sto hektárov. Ako vyzerá ekonomika repárov?
Za repu už nedostávajú ani minimálnu cenu spred dvoch rokov, ktorá bola na úrovni 26,29 eura za jednu tonu. Vlani bola priemerná cena na úrovni už len 25 eur za tonu suroviny. Tohto roku pestovateľom veľmi nepomôžu ani o čosi vyššie úrody, pretože repu zasiahla z juhu Európy sa tlačiaca choroba makrofomina fazeolina – tzv. čierna hniloba buliev repy.
„Dôležité bude prežiť rok 2019. Cítime podporu zo strany rezortu, pestovatelia cukrovej repy majú byť zaradení aj do projektu zelená nafta. Kľúčové však je, koľko prostriedkov dostaneme. Boli by sme radi, keby sa dotačné prostriedky neznižovali, pretože repa nie je len o vlastnom cukre, zamestnanosti ľudí, ale aj o dobrých osevných postupoch, teda o uchovaní zdravej a úrodnej pôdy pre budúce generácie,“ povedal Robert Kovács.