VIDEO: Každú sviňu treba hlásiť

Chovať ošípané na domácu zakáľačku už nebude také jednoduché ako doteraz. Európa si nevie rady s africkým morom ošípaných, ktorý vyčíňa od jej východných hraníc a zasiahol už aj belgické farmy. Preto v novembri Európska komisia nariadila Slovensku povinnosť registrovať každú ošípanú.

28.11.2018 06:00
debata (19)
Video

Pre drobných chovateľov to znamená povinnosť, že musia po novom ohlásiť chov čo i len jednej ošípanej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo svojom okrese.

Slovensko spolu s Českou republikou, so Slovinskom, s Talianskom, Francúzskom a Portugalskom malo doteraz výnimku ohlasovacej povinnosti. Povinná registrácia sa vzťahovala len na chovateľov dvoch ošípaných. Teraz v snahe predísť zavlečeniu afrického moru ošípaných do krajín, ktoré ešte zostali nedotknuté nebezpečnou nákazou, prichádzajú nielen prísne veterinárne, ale aj administratívne opatrenia.

Úsilie dostať šírenie afrického moru ošípaných pod kontrolu však môže byť paradoxne kontraproduktívne. Je verejným tajomstvom, že vidiečania nedodržiavali ohlasovaciu povinnosť ani pri dvoch ošípaných. Veselo ju obchádzali trikom, keď nakúpili v družstvách do malochovu tri-štyri odstavčatá, ktoré rozpísali na príbuzných.

Teraz však ide naozaj do tuhého. Slovensko s výnimkou hraníc s Rakúskom je obklopené krajinami, cez ktoré sa už prevalila nákaza afrického moru ošípaných. Akoby zázrakom morová nákaza, ktorá zasiahla Zlínsky kraj susediaci s Trenčianskym, nepreskočila na Slovensko. Ďalšie ohniská sú na Ukrajine, ale aj v Maďarsku, niektoré vzdušnou čiarou len 35 kilometrov od slovenských hraníc. Mor mali aj v Poľsku.

Načierno od susedov

„Obávam sa, že časť malých chovateľov sa bude vyhýbať povinnosti registrovať ošípané. Režim, ktorý je navrhnutý, je príliš komplikovaný,“ hovorí predseda družstva Agrospol v Boľkovciach Rastislav Slocík.

Ako to má v praxi fungovať? Po novom má držiteľ ošípanej poslať veterinárom potvrdené tlačivo do centrálneho registra hospodárskych zvierat v Žiline. Tam mu pridelia jedinečné registračné číslo chovu podľa typu chovu. Podľa nariadenia vlády SR o identifikácii a registrácii zvierat musí byť každá ošípaná označená identifikačnou značkou čo najskôr a ešte predtým, ako opustí chov.

Vidiečanom, najmä staršiemu pokoleniu, ktoré sa ešte venuje chovu ošípaných, však papierovanie nevonia. Vždy mali k nemu ďaleko a aj teraz sa ho budú snažiť obísť. Dá sa to urobiť podľa už vyskúšaného receptu. Ľudia si odstavčatá kúpia alebo si nechajú kúpiť v Maďarsku alebo Poľsku. Keď si totiž kupovali odstavčatá z domácich profesionálnych chovov, tie povinne informovali o predaji nadrobno štátnu veterinárnu službu.

Každá ošípaná musí byť označená identifikačnou... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
ošípané, prasa Každá ošípaná musí byť označená identifikačnou značkou čo najskôr a ešte predtým, ako opustí chov.

Predstava, že veterinári budú 24 hodín kontrolovať autá pretínajúce slovensko-poľské či slovensko-maďarské hranice, je scestná. „Nie sme schopní ustrážiť pohyb vozidiel, ktoré môžu načierno privážať živé zvieratá z jedného alebo druhého štátu,“ priznal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Začiatkom decembra má prísť na Slovensko z Bruselu komisia odborníkov, ktorá má urobiť audit krajiny, ako je schopná zvládnuť tlak šíriaceho sa afrického moru ošípaných. „Nezbavíme sa povinnosti registrovať ošípané, ale navrhneme jednoduchší spôsob registrácie. Ten by spočíval v tom, že zvieratá by evidovali nie v centrálnom registri, ale prehľad o nich by viedli jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy,“ povedal pre Pravdu profesor Bíreš. Takéto riešenie sa pozdáva aj predsedovi Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrejovi Imrichovi. „Musíme systém čo najviac zjednodušiť, inak nezískame prehľad o tom, kto, kde a koľko ošípaných chová,“ povedal Andrej Imrich. Ošípané v malochovoch sa chovajú prevažne v okrajových oblastiach Slovenska vzdialených od okresných sídel. „Chovateľmi sú neraz sedemdesiatnici aj osemdesiatnici. Starostlivosť o zvieratá im treba uľahčiť, a nie administratívne skomplikovať,“ povedal Andrej Imrich.

Zjednodušiť systém, ako sa len dá

Povinnou registráciou sa štát usiluje dopátrať, koľko ošípaných sa vlastne vyrába v rámci tzv. domáceho samozásobovania. To prekvitalo najmä v časoch socializmu. Ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa takto na Slovensku podľa Andreja Imricha vyrobilo okolo 20 percent bravčového mäsa, teda 35-tisíc ton bravčoviny.

Podľa prieskumov, ktoré robil sociológ Stanislav Buchta z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, sa ešte v roku 2014 domácka výroba bravčoviny pohybovala na Slovensku na úrovni vyše 10 500 ton.

Obávam sa, že časť malých chovateľov sa bude vyhýbať povinnosti registrovať ošípané. Režim, ktorý je navrhnutý, je príliš komplikovaný.
Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol v Boľkovciach

Od éry socializmu, ktorý sa pokúšal spočítať každé v domácnosti chované prasa, sliepku či vodnú hydinu, nemá Slovensko presné údaje o počte chovaných zvierat v domácnostiach. Napospol ide len o hrubé odhady. Podľa Andreja Imricha sa môže malochovu ošípaných venovať okolo desaťtisíc vidiečanov. Venujú sa mu najmä ľudia, ktorí pracujú v poľnohospodár­skych podnikoch a časť mzdy dostávajú vyplácanú v naturáliách – obilí, zemiakoch a kukurici. Chov ošípaných je pre nich ešte stále významnou zložkou prilepšenia príjmov. Nemajú však záujem, aby im každodennú starostlivosť o prasiatka strpčovalo papierovanie.

„Systém sa musí zjednodušiť, pretože sa môže stať, že pár sto metrov od našich maštalí s ošípanými bude niekto chovať načierno kúpené a nezaevidované prasiatka z Maďarska. To je pre nás tikajúca bomba, ktorá môže ohroziť farmu, kde sa ročne dochová 30-tisíc odstavčiat,“ povedal predseda družstva Agrospol Rastislav Slocík. Pri výskyte afrického moru ošípaných sa v danej lokalite totiž likvidujú celé farmy do posledného zvieraťa.

Farma družstva Agrospol ročne predá drobnochovateľom 400 až 500 odstavčiat. Nie je nič jednoduchšie, aby si ich ľudia naďalej kupovali od slovenských profesionálnych chovateľov, cez ktorých sa dá najjednoduchšie získať prehľad o tom, kto kúpil zvieratá na ďalší chov. Za chov nezaevidovaných ošípaných hrozia pokuty. „Pokiaľ majiteľ nepredloží veterinárny certifikát o pôvode zvieraťa, ošípanú vyšetríme na jeho náklady a navyše dostane pokutu za zviera sto eur,“ varoval pred chovom načierno ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #ošípané #registrácia