Už pred koncom tohto roka mala konkrétny návrh predložiť takzvaná uhoľná komisia, pre spory to ale nestihne a rokovať bude až do februára 2019. Na čo najdlhšie využitie uhoľnej energie tlačí predovšetkým trojica východonemeckých krajín, ktoré hovoria o termíne až okolo roku 2040. V oblasti prevádzkuje hnedouhoľné bane a elektrárne tiež Energetický a priemyselný holding (EPH) Daniela Křetínského.
Uhoľná komisia, v ktorej zasadajú zástupcovia vlády, priemyslu, odborov a organizácií na ochranu životného prostredia, síce o konci uhoľnej energie v Nemecku nerozhodne sama – táto zodpovednosť pripadne vláde a parlamentu – napriek tomu je ale jej rola kľúčová, pretože sa počíta s tým, že sa politici jej odporúčaním budú riadiť.
Okrem termínu ukončenia má komisia, ktorá pôsobí od tohtoročného júna, prísť aj s návrhmi, ako príslušné regióny transformovať, ako zmeny v nich financovať, a zároveň ako v oblasti uhoľnej energie čo najlepšie splniť klimatické ciele, ku ktorým sa spolková republika zaviazala.
Predbežné plány komisie, s oficiálnym názvom Rast, štrukturálne zmeny a zamestnanosť, počítajú podľa magazínu Der Spiegel s tým, že sa v prvej fáze do roku 2022 uzavrú uhoľné a hnedouhoľné elektrárne s celkovým výkonom piatich gigawattov na západe krajiny. Za každý gigawatt má pritom prevádzkovateľovi pripadnúť odškodnenie vo výške 600 miliónov eur.
Hlavné fázy odklonu od uhoľnej energetiky sa majú odohrať v rokoch 2022 až 2030. Komisia pritom zvažuje, že v tomto období budú prevádzkovatelia elektrární dostávať odškodnenie v závislosti na tom, kedy presne ich uzavrú. Kto tak urobí skôr, dostane väčšie peniaze. Aj v týchto rokoch sa opatrenia budú týkať predovšetkým západu spolkovej republiky.
Vo východnej oblasti, teda predovšetkým spolkové krajiny Brandenbursko, Sasko a Sasko-Anhaltsko, k tomu príde najskôr po roku 2030. Organizácie na ochranu životného prostredia požadujú, aby konečným dátumom bol práve rok 2030, premiéri východonemeckých krajín ale lobujú za dobu okolo roku 2040, keď v regióne vyprší väčšina povolení na ťažbu.
„Skorší odklon by viedol k vysokým cenám elektriny a ohrozil priemyselné lokality na východe,“ domnieva sa brandenburský premiér Dietmar Woidke, ktorý v septembri o téme rokoval tiež s českým prezidentom Milošom Zemanom. Ten sa o situáciu zaujímal zrejme aj kvôli investícii Křetínskeho, ktorého EPH v roku 2016 v konzorciu s finančnou skupinou PPF Investments kúpila bane Jänschwalde, Welzow-Juh, Nochten a Reichwald a elektrárne Jänschwalde, Schwarze Pumpe, Boxberg a jeden blok elektrárne Lippendorf.
Postoj Křetínského k nemeckému rozhodovaniu o konci uhlia je tiež jasný. „Bez hnedého a čierneho uhlia by sa zajtra Nemecko zastavilo,“ povedal podľa vydania denníka Süddeutsche Zeitung nemeckým novinárom. Vyjadril tiež presvedčenie, že by debata v Nemecku mala byť vedená racionálnejšie.
Táto diskusia zatiaľ väčšinovo smeruje k roku 2035, keď by podľa predbežného plánu komisie mali skončiť všetky uhoľné elektrárne, možno s výnimkou niekoľkých, ktoré by ešte pár rokov boli pripravené ako pohotovosť pre prípad, že by bol momentálny nedostatok veternej energie.
S týmto dátumom ale zatiaľ zástupcovia východonemeckých spolkových krajín súhlas nevyjadrili. Aby tak mohli urobiť, musí podľa nich byť jasne stanovená suma, ktorá pôjde na obnovu a zvládnutie štrukturálnych zmien v regióne, kde len EPH zamestnáva približne 8000 ľudí. Podľa trojice východonemeckých spolkových krajín bude potrebných okolo 60 miliárd eur na najbližších 30 rokov.