"Prípadná eskalácia konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou môže spôsobiť ťažkosti v dodávkach plynu,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Pre spor v Kerčskom prielive totiž ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil vojnový stav v desiatich oblastiach hraničiacich s Ruskom. Prípadný stret vojakov môže v krajnom prípade prerušiť dodávky ruského plynu cez Ukrajinu. V čase prichádzajúcej zimy to môže narobiť starosti nielen slovenskému priemyslu, ale aj domácnostiam.
Slovensko sa však od krízového roku 2009 každoročne pripravuje na možnosť prerušenia dodávok plynu. V tom čase po prvý raz konflikt medzi oboma krajinami vyústil do prerušenia dodávok plynu do Európy. V prípade úplného prerušenia ruských dodávok dokážeme z vlastných zásob fungovať najbližších 100 dní. „Zo zásobníkov sme schopní dodávať plyn pre domácností aj firmy,“ dodal premiér.
Minulý rok sa na Slovensku spotrebovalo 5,1 miliardy kubíkov plynu. „Podobná spotreba sa očakáva aj v tomto roku,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga. Celkovo v domácej ekonomike odoberá plyn 1,3 milióna domácností a 200-tisíc súkromných firiem.
Slovenské zásobníky plynu patria spoločnosti Nafta Gbely a celkovo sa v nich dá uložiť až 3,6 miliardy kubických metrov plynu. „Máme zazmluvnenú kapacitu zásobníkov v objeme 1,35 miliardy kubických metrov plynu a tieto zásobníky sú už naplnené približne na 80 percent,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Ján Valko. Práve tieto zásoby sú schopné vykryť domácu spotrebu aj v prípade úplného prerušenia dodávok ruského plynu. A to až do polovice marca budúceho roku.
Slovensko je tiež chránené reverzným tokom, ktorý umožňuje doviezť plyn zo susedného Rakúska, Českej republiky a Poľska. Práve Poľsko sa dlhodobo snaží čo najviac zbaviť závislosti od ruského plynu a v Baltskom mori buduje zásobníky umožňujúce dovoz skvapalneného plynu z USA. Už v júni tohto roku podpísal poľský štátny plynárensky podnik PGNiG s americkými spoločnosťami Port Arthur LNG a Venture Global LNG dvadsaťročnú dohodu o dodávkach skvapalneného zemného plynu LNG. „S Ruskom budeme súťažiť o možnosť dodávať plyn do Európskej únie,“ povedal v júli tohto roku americký prezident Donald Trump po tom, čo sa v Helsinkách stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Rusko plyn dlhodobo využíva na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov. Ešte počas vlády proruského prezidenta Viktora Janukovyča sa Ukrajina tešila z nízkych cien ruského plynu. Tie prudko stúpli po tom, čo oranžová revolúcia vyniesla na čelo krajiny prozápadne orientovaných politikov.
Vzájomné vzťahy obidvoch krajín sa najviac zhoršili po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský Krym a proruskí separatisti obsadili ukrajinské oblasti Donbas a Luhansk. Počas najnovšieho konfliktu v Kerčskom prielive ruská armáda zajala tri ukrajinské vojenské lode spolu s ich posádkou. V napätých časoch už Ukrajina dováža plyn len zo Slovenska, z Českej republiky a Maďarska. Časť spotreby dokáže vykryť aj vlastnou ťažbou.
Rusi sa Ukrajinu snažia obísť vybudovaním nového plynovodu Nord Stream II, ktorý má plyn do Nemecka dovážať po dne Baltského mora. Proti vybudovaniu nového plynovodu sa postavilo viacero krajín – medzi nimi aj Poľsko a Slovensko. Únia podmieňuje výstavbu zachovaním prepravy cez ukrajinskú trasu. V lete sa začali trojstranné rokovania o budúcnosti projektu. Na budúci rok sa má skončiť aj kontrakt Kyjeva na prepravu ruského plynu. Ten je však pre ukrajinskú ekonomiku kľúčový. Tvorí totiž nemalú časť príjmov tamojšej štátnej kasy.