Posilnenie strednej triedy?

, 04.12.2018 06:00
projekt  Hodnota za peniaze TB ministerstvo...
Premiér Peter Pellegrini (vľavo) a minister financií Peter Kažimír. Autor: ,

Na pracujúcich rodičov cieli štátny rozpočet na budúci rok. O zákone roka by sa malo v parlamente hlasovať tento týždeň. Okrem toho, že rozpočet je prvýkrát v histórii navrhnutý vyrovnane, teda výdavky nepresahujú príjmy, štát sa viac zameria najmä na podporu zamestnancov, ktorí vychovávajú deti. Tí často žijú v kolotoči dochádzanie za prácou, práca, rodina. A niektorí to, čo zarobia, obratom aj minú.

Aby si mohli rodičia s dvoma deťmi povedať, že žijú na strednej úrovni, ich príjmy musia byť takmer na úrovni slovenského priemeru, teda okolo tisíc eur v hrubom na rodiča. Silnejúca ekonomika a nedostatok pracovníkov mzdy dvíhajú, lenže priemerné platy preťali tisíceurovú hranicu zatiaľ len v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Vláda sa strednú triedu snaží posilniť tým, že jej uberie časť výdavkov. Rodičia, ktorí majú v škôlke predškoláka, zaňho nebudú od januára platiť obedy a tým ušetria mesačne asi 25 eur, od septembra majú byť obedy zadarmo aj pre žiakov základných škôl. Zároveň sa zamestnancovi za dieťa do šesť rokov zdvojnásobí daňový bonus na 44,34 eura mesačne.

Mladomanželia majú mať od júla nárok na dotované pôžičky – 15-tisíc eur dostanú na 15 rokov len s jednopercentným úrokom. Za každé dieťa im štát tiež odpustí dvetisíc eur, maximálne však na tri deti. Rozpočet na rok 2019 počíta aj s tým, že poklesne DPH na ubytovanie z 20 na 10 percent a zavedú sa dotované rekreačné poukážky na dovolenku na Slovensku.

Minister financií Peter Kažimír, ktorý v piatok odštartoval v parlamente rozpravu k rozpočtu, vyzdvihol najmä nulový deficit. „Predstupujem pred vás so svojím v poradí siedmym rozpočtom. Tento rozpočet je čímsi iný a je naozaj aj výnimočný, pretože je to prvý rozpočet v histórii našej krajiny s vyrovnaným hospodárením,“ povedal. Kažimír sa chce v marci 2019 uchádzať o kreslo guvernéra Národnej banky Slovenska.

VIDEO: „Pozor Peter,“ varuje Fico Kažimíra pred prezidentom

Ešte v roku 2016 bol hrubý dlh krajiny takmer 52 percent HDP a v roku 2019 má byť asi 47 percent výkonu ekonomiky. Ku koncu daného roka má dosiahnuť takmer 46 miliárd eur.

Čo sa týka priorít rozpočtu na výdavkovej strane, minister v piatok v parlamente spomenul napríklad rezort zdravotníctva. V roku 2019 by malo smerovať do zdravotníctva 5,2 miliardy eur. Táto suma predstavuje výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky ministerstva zdravotníctva. „Ide o historicky najväčší rozpočtovaný medziročný rast výdavkov pre sektor zdravotníctva. Najväčší podiel na raste zdrojov predstavuje medziročný nárast príjmov od ekonomicky aktívnych osôb, a to o 488 miliónov eur, ako dôsledok pozitívneho vývoja na trhu práce,“ vysvetlil podľa agentúry TASR Kažimír.

Spomenul aj zvyšovanie platov vo verejnej a v štátnej správe o 10 %. Na oblasť vzdelávania sú v rozpočte na rok 2019 vyčlenené zdroje v objeme štyri miliardy eur. Podľa ministra to oproti roku 2018 predstavuje nárast o 466 miliónov eur. Na obranu sa na budúci rok rozpočtujú výdavky vo výške 1,73 % HDP, čo predstavuje podľa ministra oproti rozpočtu na rok 2018 nárast o necelých 600 miliónov eur. „Nárast je zaznamenaný najmä pri výdavkoch ministerstva obrany na rozvoj obrany, ktoré sú určené najmä na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov a taktických stíhacích lietadiel,“ vymenoval Kažimír.

Od januára si polepšia aj dôchodcovia. Priemerný starobný dôchodok by mal stúpnuť o 11,50 eura na niečo vyše 454 eur.

Rozpočet čelí aj viacerým rizikám. Z globálneho hľadiska ide o colnú vojnu, ktorú vo svete vedie americký prezident Donald Trump. Otázne stále je, či brexit v marci 2019 prinesie, alebo neprinesie clá medzi EÚ a Veľkou Britániou. Z domácich rizík ide najmä o prehrievanie ekonomiky, ktorej chýbajú ľudia. Vláda sa to snaží riešiť silnejšou motiváciou pracovať pre nezamestnaných a tiež ľahším prístupom na domáci pracovný trh pre ľudí z krajín mimo EÚ.

Preúverované Slovensko

Rizikom je tiež preúverovanie domácností a pri rastúcich cenách bytov nafukovanie realitnej bubliny. Slováci majú na krku hypotéky a spotrebné úvery spolu za zhruba 30 miliárd eur, čo je 3-násobok oproti roku 2008, keď naposledy prepukla kríza a s ňou spľasli nafúknuté ceny nehnuteľností.

Rizikom je aj rast úrokov. Mesačná splátka hypotéky v sume 100-tisíc eur je v súčasnosti pri úroku 1,65 percenta 352 eur. Splátky úverov už v súčasnosti patria k najväčším výdavkom domácností.

Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej únii a je druhé najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy, upozorňuje analytička Inštitútu pre finančnú politiku Lucia Šramková. Vidí za tým aj nárast populácie tridsiatnikov, ktorá cez hypotéky rieši svoje bývanie, ale aj prudký rast miezd.

Domáci trh s úvermi neschladili ani opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorá sprísnila pravidlá pre hypotéky a úvery. "K zmierneniu potenciálnych nerovnováh by pomohol aj rozvinutejší trh s dotovaným nájomným bývaním,“ hovorí Šramková. Riešenie je podľa nej aj v skrátení procesov pri stavebnom konaní. To by pomohlo tlmiť cenové šoky vznikajúce pri oneskorenej reakcii novej výstavby na dopyt po bytoch, dodáva.

VIDEO: Analytik J&T banky Stanislav Pánis hovoril o finančnej kríze

Čo ľudí až tak nepoteší

Veľkým rizikom pre rok 2019 bol donedávna prudký rast cien energií vo svete. Toto riziko sa medzičasom mierne znížilo. Navrhovaný rozpočet vychádza z toho, že pri cene ropy 60 dolárov za barel inflácia dosiahne 2,5 percenta. Ceny ropy sa ešte v októbri šplhali až k 90-dolárovej hranici, aktuálne však klesli na 60 dolárov. Časť z nárastu príjmov zamestnancov a dôchodcov však i tak v roku 2019 pohltia vyššie výdavky za drahšie teplo, plyn a elektrinu a tiež za potraviny.

K opatreniam, ktoré naplnia štátnu kasu, ale ľudí nepotešia, patrí nová 8-percentná daň na neživotné poistenie, ktorá aktuálne už zvyšuje prepisy nových cien poistiek. Po novom klesne aj štátna prémia na stavebné sporenie.

Rozpočtu najviac pomáha ekonomika. Rast nášho hrubého domáceho produktu (HDP) prekročil v druhom aj v treťom štvrťroku 4,5 percenta. Naše hospodárstvo tak rastie rýchlejšie, ako očakávali pôvodné vládne aj trhové prognózy, vysvetľuje analytička. "Štát totiž v tomto období dokáže získať viac vo forme príjmov, predovšetkým daňových príjmov, a zároveň klesajú výdavky na rôzne sociálne opatrenia, dávky v nezamestnanosti, podporu trhu práce,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Práve teraz je tak čas na vytváranie prebytku do ťažších období. V čase ekonomického pribrzdenia totiž nastáva opačná situácia – príjmy štátneho rozpočtu klesajú a, naopak, zvyšuje sa tlak na rast verejných výdavkov.

Rozpočet pôvodne počítal so schodkom 0,1 percenta HDP – teda 96,9 milióna eur. Nájsť by sa mali v rezervách rozpočtu.

K zmene v návrhu na nulový deficit prišlo po tom, čo nám v hodnotení Európskej komisie hrozila takzvaná výrazná odchýlka na ceste k splneniu strednodobého cieľa v preventívnej časti Paktu stability a rastu. Práve ten sleduje štrukturálny deficit a výdavkové pravidlo. Slovensko by sa tak mohlo ocitnúť na zozname neposlušných krajín spolu s takými hriešnikmi, ako je Taliansko.

"Slovenská ekonomika je vo veľmi dobrom stave a vôbec nepotrebuje výdajové stimuly štátu. Vláda mohla ísť ešte ďalej a navrhnúť už pre rok 2019 mierne prebytkový rozpočet,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Ak by sa štát zameral na ďalšie zefektívnenie výberu daní, tak by mohli podľa neho rozpočtové príjmy v budúcom roku nezanedbateľne vzrásť. Postupne sa takto zníži štátny dlh, čo vytvorí bezpečnostný vankúš pre prípadnú recesiu, dodáva analytik.

Nemecko pribrzdí

Ďalšou hrozbou pre udržanie verejných financií bude aj zmierňovanie rastu. "V budúcom roku príde do globálnej ekonomiky spomalenie. Situácia v strednej Európe bude horšia kvôli spomaľovaniu ekonomického rastu Nemecka,“ hovorí analytik českej spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář. Rozpočet pre budúci rok však podľa neho s takto veľkým spomalením nepočíta.

Ekonomiku Slovenska budú podľa predpovedí ťahať hlavne autá. Práve v orientácii na automobilový priemysel ležia aj najväčšie riziká pre Slovensko. Náš export totiž smeruje hlavne na nemecký trh, ten však začína spomaľovať.

Ekonomický rast Slovenska sa však v posledných mesiacoch drží nad štyri percentá. V treťom štvrťroku sa ekonomika vyšvihla až na 4,6 percenta. Ide tak po Poľsku, Lotyšsku a Maďarsku o štvrtý najsilnejší vzostup z celej únie. Susedné Česko, naopak, sa posilnilo len o 2,3 percenta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#stredná trieda #rozpočet 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Rozeta

Rozeta

10
Miešaná kytica

Miešaná kytica

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk