Dvanásť aktivistov Greenpeace sa aj tak dostalo do areálu HBP. Bane tvrdia, že ohrozili životy 342 baníkov, na aktivistov preto podali trestné oznámenie. Polícia následne obvinila 12 aktivistov z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Dozorujúci prokurátor nariadil väzobné stíhanie. „Naši aktivisti nie sú zločinci a rozhodne nešli na ťažobnú vežu niečo alebo niekoho ohrozovať. Firmu, ktorá dokázateľne znečisťuje životné prostredie a dlhodobo ničí zdravie miestnych obyvateľov, nikto neobviní,“ reagoval Greenpeace, ktorý žiadal prepustie zadržaných na slobodu.
Ako je však možné, že aktivisti Greenpeace sa dostali na ťažobnú vežu? Objekt je totiž strážený. "Areál firmy je strážený štandardným spôsobom. Ochrana je zabezpečená kamerovým systémom a zamestnancami strážnej služby,“ vysvetľuje hovorkyňa HBP Adriana Siváková. To, akým spôsobom k vniknutiu do areálu firmy došlo, je podľa nej súčasťou vyšetrovania.
Utajená kritická infraštruktúra
Podniky a spoločnosti podnikajúce v oblasti energetiky si zabezpečujú ochranu majetku na základe vlastného rozhodnutia a možností, vysvetľuje hovorca ministerstva hospodárstva, ktoré má energetiku pod palcom, Maroš Stano. „Hornonitrianske bane Prievidza si ochranu svojho majetku zabezpečujú vo vlastnej réžii. HBP sú určené len ako subjekt hospodárskej mobilizácie a pre ochranu svojho objektu nemajú uložené žiadne špeciálne podmienky,“ hovorí.
Bane tak nemusia spĺňať tie najprísnejšie požiadavky podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Ten vymedzuje presne, ktoré objekty do takzvane kritickej infraštruktúry patria, čo musia spĺňať. Stanovuje však aj pokuty v prípade nedodržania. Bane by tak v prípade, že by takýmto objektom boli, za návštevu aktivistov mohli zaplatiť. Pokuta sa môže vyšplhať aj do 200-tisíc eur.
Kritická infraštruktúra patrí pod ministerstvo vnútra, no jednotlivé sektory sú rozdelené pod ostatné ministerstvá. Napríklad energetika a priemysel patria pod ministerstvo hospodárstva, voda pod ministerstvo životného prostredia, doprava a pošta pod ministerstvo dopravy. "Zoznam prvkov kritickej infraštruktúry schválený 11. júla 2011, uznesením vlády č. 347/2018, podlieha režimu utajenia v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností,“ vysvetľuje tlačový odbor ministerstva vnútra.
O baniach je už rozhodnuté
Aktivisti sčasti vykopávali otvorené dvere. Termín definitívneho skončenia ťažby uhlia je na svete. Hovorí o tom materiál Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zaručenie bezpečnosti dodávok elektriny. Ten vypracoval úrad vicepremiéra Richarda Rašiho spolu s rezortom hospodárstva.
Materiál skracuje takzvaný všeobecný hospodársky záujem o sedem rokov, skončiť by sa tak po novom mal už v roku 2023. V tom roku by sa mala skončiť podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, na ktorú sa skladajú všetci odberatelia cez tarifu na prevádzkovanie systému (TPS). Ročne sa na elektrinu z uhlia vyzbiera takmer sto miliónov eur. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3¤000 kilowatthodín elektrickej energie odvedie na baníkov ročne približne 15,30 eura.
"Bane sú v regióne stále najväčším zamestnávateľom, ktorého činnosť nie je možné ukončiť skokovo a bez strategického plánu,” vysvetľuje hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Veronika Rezáková. Hornú Nitru tak podľa nej čaká rozsiahla transformácia a nepôjde len o samotné bane. Nevyhnutnosťou je rýchlostná cesta R2 a tiež modernizácia železničnej siete. "Považujeme za nevyhnutné, aby mal aj posledný zamestnanec, ktorý bane opustí, možnosť nájsť si uplatnenie na trhu práce priamo vo svojom regióne,” hovorí Rezáková.
Materiál už naznačuje aj budúcnosť regiónu. Bane na hornej Nitre by mali byť definitívne zatvorené v roku 2027. Baníci by sa mali venovať chovu sumčeka afrického, pestovaniu paradajok, oprave železničných vozňov či výrobe rybích nátierok.
Greenpeace bannery obľubuje
Podobne ako bane sú na tom aj elektrárne. „Každá tepelná elektráreň je chránená viacerými prvkami fyzickej ochrany a strážená, no prípadné opakovanie podobnej situácie, ako sa stala v HBP, nemôžem s určitosťou vylúčiť,“ vysvetľuje hovorca Slovenských elektrárni Miroslav Šarišský.
Úplne inak je to pri jadrových zariadeniach. Tam pravidlá určuje legislatíva, ktorú rieši Úrad jadrového dozoru. Úroveň ochrany jadrových blokov je tak podľa Šarišského na diametrálne inej úrovni ako pri bežnej elektrárni. "Na podobné prípady máme špeciálne trénované zásahové jednotky, ktoré budú pri akomkoľvek podobnom pokuse postupovať voči narušiteľom s maximálnou rozhodnosťou a dôrazom,“ hovorí. V roku 1994 sa však aktivistom Greenpeace podarilo umiestniť banner "Stop Mochovce“ na chladiacu vežu jadrovej elektrárne. Visel tam niekoľko hodín.
V roku 2009 protestovali aktivisti Greenpeace Slovensko pred budovou Slovenských elektrární. Budova tiež skončila oblepená transparentom v tvare chladiacej veže atómovej elektrárne s nápisom "Za Mochovce 3, 4 doplatíme všetci“.
V roku 2013 sa však kolegom slovenských „grínpisákov“ podarilo dostať okolo piatej ráno do francúzskej elektrárne Tricastin, ktorá sa nachádza 200 kilometrov severne od Marseille. Dvanásť aktivistov zadržali podľa informácií od spoločnosti Electricité de France, ktorá prevádzkuje všetky jadrové elektrárne v krajine, až po viac ako dvoch hodinách.