Kommersant v článku s nadpisom: „Gazprom vyháňajú z Poľska“ cituje analytikov, podľa ktorých bude výstavba plynovodu viesť k zníženiu predaja ruského plynu v Poľsku a určite aj v pobaltských štátoch.
Noviny ale zároveň uviedli, že ruský štátny monopol Gazprom by mohol kompenzovať tieto straty presmerovaním časti plynu z Poľska a pobaltských štátov na nemecký trh.
Maria Belová, expertka spoločnosti Vygon Consulting citovaná v článku, uviedla, že vzhľadom na kontrakty Poľska na dodávky plynu z Kataru a USA do roku 2022, bude krajina stále potrebovať ďalších 7 až 7,3 miliardy metrov kubických (m3) plynu. Tento objem by mal pokryť plynovod Baltic Pipe.
Belova sa však domnieva, že Poľsko bude ešte aj po roku 2022 kupovať plyn od Gazpromu, hoci v oveľa menších množstvách. Odhaduje, že Varšava v sledovanom období dovezie 3 – 7 miliárd m3 plynu z Ruska oproti súčasným 11 miliardám m3, na základe krátkodobých ročných zmlúv.
Konečné rozhodnutia týkajúce sa projektu Baltic Pipe bolo prijaté a zverejnené 3. novembra. Prevádzkovatelia plynárenských sústav v Poľsku a Dánsku sa zaviazali vybudovať 900 km potrubia spájajúceho Poľsko s nórskymi ložiskami. Baltic Pipe by mal začať prevádzku na jeseň 2022. Kapacitu plynovodu na roky 2022 až 2037 si rezervoval poľský plynárenský monopol PGNiG.
Cez plynovod Baltic Pipe bude možné prepraviť ročne 10 miliárd m3 zemného plynu z Nórska. Európska komisia ho označila za „projekt spoločného záujmu“. Takýto štatút získavajú projekty, ktoré posilňujú európsky vnútorný trh s energiou s prispievajú k dosiahnutia cieľov v rámci energetickej politiky bloku. Projekt už získal finančnú podporu Bruselu vo výške 51,4 milióna eur.